Oranžová láska (Orangelove)

23.11.2013|Peter Gábor|
Oranžová láska (Orangelove)

Čo všetko pre vás znamená láska? Boli by ste ochotní otestovať ako veľmi milujete toho druhého? A vôbec, stačí iba milovať?

Mladý pár zareagoval na záhadný inzerát umierajúceho muža. Ponúka svoj byt a nemalé peniaze, ale iba natoľko zamilovanému páru, ktorý by dokázal prežiť výlučne iba v spoločnosti jeden druhého, a to až do majiteľovej smrti. Pokiaľ to daná dvojica dokáže, byt automaticky prechádza na ich meno. Pokiaľ sa jeden z nich rozhodne, čo i len na malý okamih, odísť z bytu von, hra končí a partner sa už nesmie nikdy vrátiť späť. Hnedovlasá Kata a fotograf Roman sú do seba zamilovaní, otázka však znie ako veľmi...

Tento film z dielne mladého ukrajinského režiséra Alana Badojeva, ktorý možno nazvať štúdiou partnerskej lásky osciluje na hraniciach žánrov romantickej drámy – tragédie a umeleckého filmu vystavenom výlučne na vizuálnej forme. Ťažisko rozprávania oboch línií však ostáva v rovnovážnej polohe. Expozícia filmu je poskladaná zo zdanlivo nezlučiteľných obrazov, ktoré film už od samotného začiatku kategorizujú na umelecké pole vizuálnej hry. Hovorím preto iba „zdanlivo“, pretože hneď po niekoľkých minútach prichádzame na spojitosti – akceptujeme vyššie spomenutú formu a postupne sa v nej začíname vyznať. Od tohto momentu máme dvere do sveta Oranžovej lásky otvorené.

Samotný dej filmu je alegóriou na milostný vzťah dvoch ľudí. Kata a Roman sa spoznajú v hromadnej doprave, zaiskrí to medzi nimi, začnú sa stretávať – milovať. Avšak ten skutočný vzťah, to spolužitie začína až v záhadnom byte, ktorý ich víta s otvorenou náručou, a to aj s chybami zo sveta tam vonku. Ako náhle zatvoria dvere, vošli do izolovanej sústavy, v ktorej jednoducho povedané milovať nestačí. Za vzťahmi, či už partnerskými alebo akéhokoľvek iného druhu sa skrýva tzv. spôsob spolužitia. Tento film rozpráva príbeh o porozumení si a o láske ako takej, ktorá sama o sebe nie je dostačujúcim uznesením na šťastie. Samotná postupne rozpadajúca sa koexistencia Katy a Romana a dejový pod obratu v poslednej štvrtine napĺňajú podstatu farby v názve filmu – Oranžová láska.

V prvej polovici filmu sa Roman rozhodne odísť z bytu, pretože zaregistruje, že sa na uliciach Kyjeva niečo deje, počuť pokriky, dav. Keďže je fotograf, chce to ísť zachytiť, avšak Kata je z toho značne rozčarovaná a prosí Romana aby tam nešiel, aby ostal s ňou. Roman nakoniec ostane fotografovať z okna. Je nespokojný, pretože on vie, čo sa tam vonku deje. Je to niečo, čo na čo on sám dlho čakal. Nie je to iba jeho motivácia dostať sa von z bytu, je to samotná anafora na tento snímok. Jedná sa o oranžovú revolúciu, sériu protestov, ktoré uskutočnili prívrženci Juščenka, jedného z kandidátov v prezidentských voľbách na Ukrajine v roku 2004. Revolúcia bola reakciou na zmanipulované výsledky volieb. Oranžová revolúcia teda nemá význam iba pre Romana. Ona je sama o sebe dôležitým kľúčom v celom filme. Prídeme na to v druhej polke, keď párik dostane po pod dvere list. Je to správa, v ktorej sa píše, že je Katarína infikovaná vírusom HIV. Niekto práve hodil kockami. Otázne je, či je ten obsah v liste pravdivý ... Neskoro, vzťah sa už rozpadol a Roman z bytu odišiel... Práve v tomto momente nadobúda Oranžová revolúcia / Oranžová láska svoj pravý zmysel. Jedná sa o zmanipulovanú lásku. O lásku, ktorá sa nechala ovládať. Tým, že vstúpili na cudzí priestor dovolili cudzím ľuďom aby ich mohli ovládať, zničili všetko dobré. Tak ako v roku 2004 prezidentské voľby.
Príbeh Oranžová Láska v sebe nosí prvky tragédie. Posledná štvrtina filmu sa so svojimi postavami pohráva podobným spôsobom ako Shakespeare v Rómeovi a Júlií. Katarína je nakazená vírusom HIV, aj Roman sa nechá nakaziť, pretože sa nechal zmanipulovať, nevydržal a hlavne neveril.

recenzia Oranžová láska (Orangelove)

Na tomto filme vyzdvihujem hlavne vizuálnu stránku, ktorá nezanecháva obsah filmu, kde si ďaleko v čiernej diere scenáristickej neschopnosti. Oranžová Láska je film pocitového charakteru, vníma a definuje emócie, nestavia na deji. Vizuálna stránka je preto podmanená erupciám pocitov. Zábery, nekontrolovateľne rýchly strih, to všetko hrá v prospech hlavných protagonistov. Divák cíti, to čo cítia postavy. Cíti lístie na vlastnej koži, jemný dážď, cíti chaos, prach, krv. Film je preplnený podivnými obrazmi, ktoré vnímam ako monodramatické vstupy Romana a Kataríny. Dej sa v tom okamihu akoby zastaví a venuje sa jednej alebo druhej postave. Buď to formou flashbacku alebo doslova ultrakrátkej monodrámy. Vďaka tomuto vizuálnemu spracovaniu chápeme vnútorné rozpoloženie protagonistov a nezameriavame sa primárne na dej, ale hlavne na nich.

Herecké výkony boli prirodzené, charaktery uveriteľne vystavané. Vyzdvihujem obraz „ prvého zaiskrenia“ v hromadnej doprave, ten fungoval presne tak ako mal. Človek tie iskri mohol pocítiť aj na vlastnej tvári.
Jediné negatívum tohto filmu je Romanov fotoaparát. Videl som niekoľko filmov, v ktorých hlavné postavy používali fotoaparát úplne nesprávne. Avšak to nie je nič oproti Romanovi, pretože, ak by chcel skutočne nafotiť svojej priateľke také pekné portréty, musel by vymeniť objektív, v inakšom prípade by jej nafotil možno tak zopár pekných veľkých detailov, aj to by mal rozmazané.

recenzia Oranžová láska (Orangelove)

Tento film vrelo odporúčam. Badojevovi sa podarilo prekvapiť formou, dodať jej zmysel bytia a podporiť ňou samotné rozprávanie. To sa v dnešnej dobe už tak často nevidí. OrangeLove je poetickou štúdiou  milostného vzťahu, je to zaujímavý pocitový film, ktorý by som si určite nenechal ujsť.

 

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Film Europe

Odporúčané články

Chlapi neplačú

Chlapi neplačú

Občianska vojna v Juhoslávii patrila k mimoriadne krvavým konfliktom konca dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia. Jej priamy...