Tajný život Waltera Mittyho
Ben Stiller je ten člen Fratpacku, ktorý nemá hádam ani jediný film, kde by neutekal. Ako herec prechádza podobne ako ostatný členovia dramatickými úlohami, ale najviac doma sa cíti v komediálnej rovine. Jeho predchádzajúce filmy Zoolander a Tropic Thunder patria k tým bláznivým komédiam, ku ktorým sa vracia hádam každý, kto má rád podobný druh humoru.
Na jeho posledný režijný počin Tajný život Waltera Mittyho som sa tým pádom tešil. Preto je hneď namieste dobré povedať, že tento film je úplne iný ako jeho predchádzajúce filmy. Samozrejme, že je to dielko natočené z nadhľadom. A určite sa tu nájde kopec úsmevných scén. Tie sú ale situačného rázu. Preto nečakajte žiadne hláškovanie, nadávky, alebo expresívne gestá. Walter je aj v tej svojej komickosti veľmi minimalistický. A funguje to. Situácie ako dorozumievanie sa so sprievodcami, objímanie pri predávaní klavíra, alebo pribuchnutie dverami výťahu sú úsmevné, nenásilné a odrážajú ducha filmu. Ten stojí na úplne jednoduchom princípe. Vyjdi zo svojej komfortnej zóny, prekonaj svoj strach a zaži dobrodružstvo, ktoré je na každom rohu. Niečo podobné nám sprostredkoval zábavnou formou Jim Carrey v Yes menovi. Podobným spôsobom nám pohladil dušu Emilio Estevez zo svojou The Way a Walter Mitty je len ďalším z filmov podobného ladenia, ktoré v správny moment fungujú bez najmenšej chybičky. Jediná vec čo mi na filme vadila bol uťahaný začiatok. Či už to bolo tým, že väčšina scén bola prezentovaná už v trailery, alebo to bolo tým, že som hľadal ten impulz, vďaka ktorému sa Walter vyberie za dobrodružstvom, a ktorý mi v konečnom dôsledku prišiel veľmi jednoduchý, než aby dokázal zmeniť zaužívaný život jedného rojka, neviem. Každopádne sa pre mňa film rozbehol až výletom do Grónska, kde film začal zo seba dávať to najlepšie. Či už sa to týkalo scenérií, scén – futbal v Himalájach, jazda skateboardom na Islande, alebo zmysluplných myšlienok. Tým samozrejme kraľoval Sean Penn ako svetoznámy fotograf. Jeho malé cameo vo filme pôsobí veľmi osviežujúco a stavia film do presne tej roviny v ktorej by sa mal uberať. Stiller sa nesnaží ani ako herec a ani ako režisér byť akčný a za každú cenu úchvatný. Necháva hovoriť prirodzenosť vychádzajúcu zo scén. A ak sa aj vyskytne nejaký ten nepravdepodobný moment – vulkanická erupcia, útok žraloka, je podaný vtipne a z nadhľadom. V tom spočíva skutočné čaro tohto príbehu.
Jedna z veci čo mi od začiatku v príbehu škrípala bol spôsob budovania príbehu. Ten začal byť už od začiatku viacej osobnejší pre hlavného hrdinu ako som čakal. Niekoľko krát som si dokonca myslel, že je to všetko jedna veľká halucinácia počas obednej prestávky. Film sa s touto variantov totiž veľmi dobre hrá. Ale až keď na konci zapadne všetko do seba dostaví sa ten pocit, že sme sledovali možno jednoduchý, ale pekne vystavaný príbeh. Na konci do neho totiž zapadlo všetko tak, ako malo a tým nechali tvorcovia priestor pre nás, aby sme sa rozhodli či tá stratená fotografia skutočne stála zato. A podľa môjho názoru, stála.
Podobných filmov sa netočí veľa. Čo je podľa môjho názoru škoda. Svet je totiž priveľmi rozmanitý, než aby sme ho mohli len tak zaškatuľkovať na určité miesto. Walter sa v živote posunul. Navrátil sa k tomu druhu sebadôvery, ktorú mal ako dieťa a keď už pre nič iné, tá je nadobudnutá sebadôvera je tým najlepším zadosťučinením pre mňa ako diváka. Je to film o zmene a možnostiach. O láskavosti a schopnosti povedať áno na každú jednu situáciu, nech je akokoľvek nebezpečná. Soundtrack je nadupaný. Arcade Fire, Jose Gonzáles a Of Monsters and men, skvelo podfarbujú atmosféru celého filmu.
Jeden z mála filmov pri ktorých som si musel pozrieť aj záverečné titulky. Je to milý film z veľkým srdcom. Nesnaží sa na nič hrať a pritom je veľmi hravý. A ako som spomenul už vyššie. Ak ste na neho správne naladený, budete odchádzať viac ako spokojný.
