Nymfomanka II.

11.2.2014|Peter Gábor|
Nymfomanka II.

Ontogenéza rozkoše, ktorá v konečnom dôsledku nadobúda charakter rozkladu. Nymfomanka je štúdiou ženskej sexuality. Časť druhá. 

Snímok, tak ako  ho režisér Lars Von Trier pôvodne zamýšľal, presahoval stopážou  päť a pol hodiny. Distribučná spoločnosť sa ho preto rozhodla uviesť do kín v dvoch častiach. 

Nymfomanka časť II nadväzuje na svojho predchodcu bez akejkoľvek expozície, film jednoducho pokračuje ďalej akoby ho nikto neprerušil. V tejto časti sa režisér už nezameriava na tajomné zákutia mladej ženskej duše objavujúcej pachuť sexu a rozkoše, z čoho vyplývala aj hravosť predošlého snímku, tentokrát tvorca stavia na postupnom rozpade osobnosti ovládnutej a zvnútra rozožranej neukojiteľnou túžbou po sexe. Časť druhá je preto pomalšia, nehrá sa, filozofuje, prehodnocuje a následne volí temno.

Humor, ktorý už aj v prvej časti vychádzal predovšetkým z obrazov ešte nedospelej Joe sa v  jej dospelosti, premieňa na konflikt tela a mysle. Hlavná postava sa už nemá chuť smiať, už nespoznáva,  iba sa uspokojuje aj na úkor vlastných či cudzích sĺz. Bojuje so stále posúvajúcim sa prahom orgazmu, ktorý ju však zrádza a pohráva sa s ňou. 

Divák ani nedýcha. 

Film predostiera dokonalý obraz dekadencie mravných ako aj živočíšnych hodnôt. Do popredia sa dostáva pud kolaborujúci s rozumom. Pud, ktorý ho v konečnom dôsledku zotročuje. 

Lars Von Trier stavia konštrukciu deja na podobných osnovách, na akých  sa zvyknú stavať aj iné filmy o závislostiach. Pokojne si miesto sexu predstavte závislosť na kokaíne a dostanete Nymfomanku v ihle. Ona však nepotrebuje sex aby mohla existovať – potrebuje existovať aby mohla mať sex, a to je dych vyrážajúci fakt.

Joe žije s Jerômom, dokonca aj otehotnie, inak povedané, jej bytostná úroveň je posunutá o čosi vyššie, žije „rodinným životom“. Základná dilema však vychádza smerom od partnera, ktorý nedokáže  partnerke ponúknuť tak časté uspokojenie akoby si želala, preto je jej podarovaná možnosť mať sex aj s inými mužmi. Jedná sa o okamih, ktorý je z partnerovej polohy vnímaný skôr ako akt lásky, z časti trestajúci samého seba za „neschopnosť“. Joe túto obetu absorbuje – preciťuje, ale nevracia naspäť smerom k Jerômovi. Jedná sa teda o naštrbenú citovú komunikáciu, čo je závažný problém. Láska vo voľnom preklade znamená dávať, to je podstatou aj sexu. Joe však berie, požiera a pokladá popol na všetko živé.

Recenzia filmu Nymfomanka II.

Režisér snímku ponecháva hlavnú predstaviteľku – nymfomanku - načas koexistovať s jej vlastným dieťaťom. Scéna pôrodu však  jasne naznačuje ortieľ, ktorý novorodenca čaká. 

Explicitná zelená farba vyvierajúca z brucha Joe počas pôrodu vyvoláva u diváka nechuť.  Cisársky rez vykonaný prostredníctvom lokálnej anestézie umŕtvuje matkinu tvár do prázdna. Nejedná sa o náhodu. Scéna totiž definuje nie len matkin postoj, ale aj postoj režiséra voči práve narodenému dieťaťu. Dieťa, ktoré za nič nemôže, vylieza z pod chápadiel explicitnej zelenej akoby monštra do rúk doktora, v ktorých jasne vidieť, že je zdravé. Naopak, keď sa počas tejto scény vraciame do bytu Seligmana (žid. m. – požehnaný) dozvedáme sa, že sa dieťa počas pôrodu usmievalo, čo je podľa neho symbolom diabla. Táto „prírodná diverzita“ , ktorú možno pociťovať z tohto obrazu, vo mne asociuje predstavu južnej zemskej pologuli, na ktorej sa nachádza severný magnetický pól a severnej zemskej pologuli, na ktorej sa nachádza južný magnetický pól. 

Stále posúvajúci sa prah vnímania orgazmu privádza Joe k trápeniu a bolesti, avšak na druhej strane k istej hrdosti. 

Vyzdvihujem scénu, v ktorej sa hlavná protagonistka objavuje na skupinovej terapií, kde samu seba prednostne označuje ako „ nymfomanku“. Neakceptuje slovné pomenovanie „ závislá na sexe“. Nymfománia je často u mužského pokolenia chápaná skôr ako kompliment, než ako choroba. To v konečnom dôsledku stavia Joe do pozície nadriadenej bytosti vo vzťahu k tým ostatným zúčastneným na terapií. Je to však klam. Klam, ktorý si neuvedomuje a klam, ktorý ona sama, súdiac podľa scény, v ktorej tvrdí, že veci treba pomenúvať ich pravými menami – „ negger“ , odsudzuje.   

Situácia s Joe je vygradovaná až za hranice únosnosti. V obrazoch, v ktorých hlavná postava začne navštevovať muža aby ju bil, ponecháva svoje dieťa častokrát doma samé. Jedná sa o vrchol života v klietke, ktorý nedovoľuje inak konať.  

Postava Seligmana, bútľavej vŕby, je zaujímavá neustálymi asociáciami, ktoré ju napadajú počas rozhovoru s Joe. Častokrát odbočuje, dokonca svojimi prirovnaniami aj trafí vedľa, čo je jej zo strany Joe nepodarované. Seligman je sčítaný starý muž, ktorému chýbajú životné skúsenosti. Dve opozitá – jeden svet. Niekto vychádza, iný vchádza. 

Recenzia filmu Nymfomanka II.

Snímanie filmu sa až na niektoré pasáže drží jednotného formátu. Zábery sú ľúbivé, z obrazu presahuje hnedá s modrobielou, navodzuje to nepríjemný pocit, špinavý a chladný. Charlotte Gainsbourg hrá nekompromisne strhujúco, nakoľko aj sám film prišľapuje na pedál, prišľapuje aj ona, nie však na úkor kvality. Jerômeho, naozaj neviem prečo, v stredných rokoch už nestvárňuje Shia LaBeouf, (ten nehrá iba v poslednej štvrtine) ale iný herec. Osobne ma to zmiatlo a filmu to z jednej strhujúcej scény v poslednej štvrtine ubralo na emóciách. Stellan Skarsgård predviedol dobrý výkon. Bol minimalistický, avšak v jednom momente diváka zneistí až do takej miery, že bude lapať po dychu, aj ja som lapal.

Nymfomanku, ako celok, považujem za výnimočné dielo, ktoré funguje po každej stránke. Tento film vrelo odporúčam každému, kto má rád dobré filmy. Inak sa to asi nedá povedať... Choďte do kina.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © archív

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...