Robocop
Remake slávneho kultového sci-fi thrilleru Robocop (1987, Paul Verhoven), pod ktorého režijnou taktovkou sa podpísal José Padilha, pristupuje k látke odlišnou formou ako jeho originál. Dôraz, ktorý bol oproti pôvodnej snímke postavený na spoločenskej satire sa tentokrát pretavil na psychologický rozbor hlavného protagonistu, Alexa Murphyho. Otázne však ostáva, do akej miery sa José Padilhovi podarilo priviesť tento remake do úspešného konca.
Základná línia príbehu ostala prakticky nezmenená. Dej sa odohráva v roku 2028, hlavnou postavou je policajt Alex Murphy, ktorý je v prvej tretine filmu smrteľne zranený, následne pretvorený na cybernetický organizmus, ktorý sa voči systému vzoprie a zároveň tak aj pomstí vlastnú smrť. Zmenilo sa pozadie jednotlivých bodov obratu. Paralelne voči tejto línií je divákovi predstavená nadnárodná korporácia Omnicorp, ktorá je vo svete lídrom v oblasti robotických technológií. Ich drony sú využívané armádami po celom svete. Amerika však voči tejto robotizácií zaujala jasne negatívny postoj. Omnicorp sa preto snaží priviesť na trh robota, ktorému ľud bude dôverovať, ktorý vo svojej podstate bude nosiť ľudskosť, jednoducho skvelý marketing ako sa predať domácemu publiku.
Hlavný protagonista, Alex Murphy/ RoboCop, dostal v tejto verzií filmu oveľa väčší priestor ako človek, než ako stroj. Pôvodný snímok omnoho viacej heroizoval postavu RoboCopa. Film neapeloval na sociálnu stránku v zmysle vnútorného prežívania premeny, teda nie až v takej miere. V Padilhovej verzií sa tvorcovia zameriavajú skôr na psychologický rozbor Murphyho, ktorý sa po prebudení zobudí v tele cyborga. Myslí, reflektuje pocity, absorbuje ich a bojuje o svoju rodinu. Alexová manželka bola dokonca s operáciou oboznámená a sama podpísala papiere, bola to jediná možnosť ako zachrániť svojho manžela. Jedná sa o zaujímavý prístup k látke, ktorej potenciál bol síce správne identifikovaný avšak.. Film osciluje medzi brehmi akčného filmu a sociálnej drámy. Nič však nie je stopercentné.
Línia sociálnej drámy nefunguje. Nefunguje pretože je povrchná a laxná. Vzťahy a prežívanie panujúce v rodine Murphyových sú prvoplánové. Film pôsobí akokeby bol prestrihaný alebo jednoducho Padilha nenechal zábery doznieť a herci nemajú tým pádom možnosť emocionálne dohrať. Jedná sa o obrovský prešľap. Manželka prijíma nové telo svojho manžela akosi prirýchlo, tobôž dieťa, tobôž sám Alex Murphy. Primárny rozdiel v chápaní kauzality premeny tkvie v tom, že v pôvodnom snímku sa RoboCop po prvýkrát prebúdza ako robot a následne až vývojom deja v ňom prežíva jeho ľudská stránka. V remaku sa RoboCop prebúdza ako Alex Murphy, resp. ako človek až neskôr, akýmsi násilným poklesom dopamínu sa z neho stáva opäť stroj.
Samotný pokles dopamínu, ktorý vyprodukuje správanie cyborga pracuje s faktom, že sa jedná o taký zásah, ktorý po prípadnom aplikovaní na zdravom človeku môže vyvodiť ten istý alebo podobný výsledok. Tvorcovia pracovali s RoboCopom ako s človekom už od začiatku, preto nefunguje prerod, precítenie na jeho konci.
RoboCop síce dokáže rýchlo behať, dokáže skákať do neuveriteľných výšok, všetko si matematicky vypočíta, avšak chýba mu duša. Svoj vnútorný konflikt prežíva iba na povrchu, divák preto nevie ako má RoboCopa vlastne chápať. Nerozumie mu i veď koná jednoducho. Samozrejme vo filme je možné nájsť aj vydarené momenty spojené z vyššie spomenutou líniou. Napríklad divák sa dozvie a aj uvidí čo presne z organického tela ostalo v tom robotickom. Murphyho reakcia je v tom momente opodstatnená, ale aj tu so dovolím poznačiť, že nedoznela tak ako mohla doznieť.
Akčné scény sú natočené solídne. Chválim úvodný obraz odohrávajúci sa na blízkom východe. Jedná sa o mimoriadne ľúbivé akčné sekvencie. Čo naopak konštrukčne nevychádza sú „ revenge scény“. Vo filme sa nachádzajú dva obrazy, počas ktorých RoboCop eliminuje nepriateľov v ich vlastnom prostredí. Tieto scény sami o sebe fungujú veľmi dobre, zábery budujú nechceného hrdinu, ten však nevzniká. Stráca sa kdesi v priestore, vo význame.
Zaujímavý je však obraz v prvej polovici filmu. Jedná sa o simuláciu boja. RoboCop stojí proti dvadsiatke ozbrojených robotov. Tento obraz funguje po každej stránke. Má šmrnc, má vtip, divák cíti emocionálne spojenie s RoboCopom. Táto kolaborácia citov s obrazom vzniká v neposlednom rade aj vďaka zápornému hrdinovi, ktorý nie je iba figúrkou. ( ako tí z revenge scén). Dalo by sa polemizovať o charizme záporného hrdinu, či už v koži Michaela Keatona alebo Jackie Earle Haleya. Obaja odvádzajú svoju prácu na výbornú. Chválim zmenu konceptu zobrazovania, tzv. biznis žralokov. Michael Keaton nenosí oblek, ale naopak športovo elegantné oblečenie, to mu dodáva istý nadhľad a potenciu v chladnokrvnom zaobchádzaní so životmi druhých. „ Make it more tactical, make it black!“
Remake RoboCop mohol byť naozaj dobrým filmom, bohužiaľ nie je. Nachádza sa síce o krok vpred oproti ostatným rimejkom, ale to nie je kritérium, na základe ktorého možno tento film hodnotiť ako kvalitný snímok. Možno bol prvý strih omnoho lepší, kompaktnejší, možno ponúkal omnoho viac, veď koniec koncov, vo filme je vidieť náznak snahy o dobrý film , ale čo na tom, keď výsledok nestál za veľa. Škoda...
