Roztržitý herec Pierre Richard
(16.8.1934, Valenciennes, Nord-Pas-de Calais, Francúzsko)
Celým menom Pierre-Richard de Fays pochádza z bohatej priemyselníckej rodiny. Pochádza zo starého aristokratického rodu. Otec, pôvodom nemajetný taliansky emigrant, sa vypracoval na bohatého textilného priemyselníka. Po tom, čo sa rodičia rozviedli, Pierre vyrastal na rodinnom zámku, kde sa o neho staral predovšetkým dedko. Ten okrem toho, že bol šľachtic, bol vzdelaním ako polytechnik. Do školy malého Pierra vozil šofér a všade okolo neho poskakovali sluhovia.
Po rodinnom biznise nijak netúžil. (Po rokoch, kedy rodinné továrne zbankrotovali, ďakoval svojej prezieravosti.) Viac sa prejavovali jeho komediantské sklony. Už ako žiak cirkevnej školy si odnášal nejednu poznámku, pretože sa veľmi snažil pobaviť spolužiakov.
Pierre Richard už od mladosti sa chcel venovať divadlu, študoval najprv na nátlak rodičov školu pre rehabilitačných pracovníkov. Ako dvadsaťročný sa ale zapísal v Paríži do hereckých kurzov povestného Jeana Vilara a Charlese Dullina. Vystupoval spolu s Jeanom Yannom, Jacquesom Fabbrim a Jacquesom Dufilhom v parížskych kabaretoch L´Ecluse, Galerie 55 a Cheval d´or. V divadle La Bruyere bolo niekoľko sezón hviezdou avantgardnej komédie Bedny.
Naučil sa tam reagovať na sebamenšie podnety zo strany obecenstva. Tam sa tiež začal rodiť potrhlý roztržitý nešika, ktorého neskôr s úspechom predstavil pred kamerou.
Začiatkom 60.rokov spolu s Victorom Lanouxom písal a interpretoval vlastné komické skeče a v roku 1962 sa objavil prvýkrát v televízii v zábavnom programe a dokonca v jednom českom filme Posledná etapa /1962/, kde si zahral francúzskeho cyklistu. Občas hosťoval tiež v recitáloch pesničkára Georgesa Brassensa v kabarete Bobino. Po niekoľkých drobných filmových rolách sa začiatkom 70.rokov presadil ako výrazný filmový komik, ktorého osobitý humor a zmysel pre gagy nadväzuje na umenie klasikov nemej grotesky. Do širšieho diváckeho povedomia sa zapísal svojím autorsko-réžijným debutom, crazy komédiou Roztržitý /Le Distrait, 1970/, kde sa predstavil v hlavnej úlohe vynaliezavého pracovníka propagačnej agentúry Pierra Malaqueta, ktorý sa stáva svojím konaním pohromou pre okolie.
Cez noc sa zrodila nová hviezda. Mal vtedy už 33 rokov.
Postavu naivného smoliara, nešťastného a trochu ušľapaného ortuťovitého človeka, ktorý nevedomky komplikuje veci a z nadmieru dobrej vôle neprístojnosti, za ktoré trpia tí druhí, rozvíjal Pierre Richard úspešne v najrôznejších variantoch aj v ďalších bláznivých komédiach, ktoré buď sám režíroval alebo za kamerou stáli iní tvorcovia. Nasledoval sled úspěšných komédií: Život plný malérov /Les Malheurs d´Alfred, 1972/, Nič neviem, ale povedal by som všetko /Je sais rien, mais je dirai tout, 1973/; Som nesmelý, ale liečim sa /Je suis timite…mais je me soigne, 1978/ ; To nie som ja, to je on /C´est pas moi, c´est lui, 1980/; Horčica mi stúpa do nosa /La Moutarde me monte au nez, 1974/ s Jane Birkinovou, Rana dážďníkom /Le Coup du parapluie, 1980/ režiséra Gérarda Ouryho (tvorca filmov s L.de Funésom, viď v profile), Naľavo od výťahu /Á gauche en sortant de l´ascenceur, 1988/.
Popularitu mu priniesli najmä komédie režiséra a herca Yvesa Roberta Veľký blondín s čiernou topánkou /Le Grand Blond avec une chaussure noire, 1972/ a Návrat veľkého blondína /Le Retour du grand blond, 1974/,, v ktorých stelesnil huslistu symfonického orchestra Françoisa Perrina, ktorého považujú agenti tajnej služby za rafinovaného špióna. Veľký blondín je dnes už v komediálnej filmovej tvorbe pojmom. Nielen, že patrí medzi najlepšie komédie režiséra Yvese Roberta a herca Pierra Richarda, ale zároveň zaujíma aj predné miesto na rebríčku francúzskych veselohier všetkých dôb. Aj po rokoch divák zistí, že gagy nič nestratili zo svojho espritu a ľahkosti, a že by v súčasnej dobe vystačili hneď na niekoľko komédií.
Je to príbeh vo vnútri francúzskych tajných služieb zúri boj o moc. Šéf výzvednej služby Toulouse vie, že sa ho jeho zástupca plukovník Milan snaží zo všetkých síl skompromitovať a nastúpiť na jeho miesto. A tak vznikne v hlave šéfa plán: na letisku v Orly vyberú jeho spolupracovníci náhodného človeka, ktorého budú vydávať za významného agenta zo Spojených štátov. Bude slúžiť ako návnada, na ktorú sa chytí plukovník Milan a zničí seba aj svoju kliku. Druhý deň o 9.30 sa na letiskových schodoch objaví muž, ktorý má rozstrapatené blond vlasy, jednu čiernu topánku a druhú hnedú a pod pažou puzdro s husľami. Ani jedna strana netuší, že nevinne a dobrosrdečne vyhliadkujúci človek, ktorý jeho jediným hriechom je to, že spí so ženou svojho priateľa, bude pre neho väčším nebezpečím než James Bond.
Niektoré jeho groteskné kreácie majú naviac dramatický rozmer, ako o tom svedčí úloha zúfalého novinára Françoisa Perrina, ktorý je okolnosťami prinútený hrať živú hračku synkovi tlačového magnáta, v satirickej komédii s vážnym podtextom Hračka /Le Jouet, 1976/. Pierre Richard okrem herectva sa venoval réžii a zároveň aj ako herec, ktoré mu priniesli ďalšie úspechy vo filmoch Roztržitý, Život plný malérov, Nič neviem, ale povedal by som všetko; Som nesmelý, ale liečim sa; To nie som ja, to je on a Hlavou proti múru. S priaznivým diváckym ohlasom sa stretli začiatkom 80.rokov komédie od F.Vebera Kopyto /La Chevre, 1981/, Otec & otec /Les Comperes, 1983/a Utečenci /Les Fugitifs, 1986/, ktorých protagonistom nebol iba Pierre Richard, ale kde mu bol rovnocenným partnerom iný populárny francúzsky herec - robustný Gérard Depardieu. Vsadili na rozdielnosť postáv - racionálne uvažujúceho hromotĺka a roztraseného drobného popletu.
Pierre Richardovi však nie je celkom cudzia ani dramatická poloha, potvrdil to aj úlohou pastora Ambroisa Doprémyho, ktorý objaví v osirelom chlapcovi (Denis Lavant) šachového génia, v historickej dráme Šachová partia /La Partie d´échecs, 1994/ r. Y. Hanchara. V roku 1985 sa Pierre Richard vrátil do divadla, aby účinkoval v aktovke Woodyho Allena Boh, Shakespeare a ja.
Bol oficiálnym hosťom v MFF v Karlových Varoch v roku1996, kde bol ocenený za rolu francúzskeho kuchára a zberateľa exotických receptov Pascala Ichaca v tragikomédii z Gruzínska 20.rokov minulého storočia režisérky N.Džordžadzeovej Tisíc a jeden recept zamilovaného kuchára /Les Mille et une recettes du cuisinier amoureux, 1997/.
"Keby som povedal, že svoju vysnenú rolu som si už zahral, bolo by po všetkom. Nie, tou najkrajšou bude tá, ktorá ešte len príde." konštatuje Pierre Richard.
Pre Českú televíziu o ňom nakrútili Rudolf Tesáček a Jiří Žák v cykle Francúzske rozhovory hodinový dokument s názvom Pierre Richard, interview /1999/.
Pierre Richard býval desať rokov v hausbóte na Seine v Paríži, v blízkosti Place de la Concorde. Ale pred pár rokmi sa ho vzdal: "Okolo stále jazdili lode s turistami a niekoľkokrát denne som musel počúvať: Napravo Národné zhromaždenie, naľavo hausbót Pierra Richarda." Miluje potápanie a rád a veľa cestuje: "Plával som snáď vo všetkých moriach sveta."
Predčasom rád hrával tenis a tiež rád lyžoval: "S tým bol ale koniec, keď som si škaredo pochrámal koleno. Z hôr mi najviac učarovali Himaláje."
Jeho veľkou vášňou sa pred rokmi stalo víno. Zakúpil si statok s 20 hektármi viníc v Bordeaux. S pestovaním a produkciou vína značky Chateau Bel-Eveque mu pomáha jeho sestra Veronika. "Ľudia, ktorí pestujú víno, a ľudia od filmu majú jednu spoločnú vlastnosť, a tou je vášeň“, vyjadril sa o svojom koníčku Pierre Richard.
Svoje súkromie si veľmi chráni. Známe je, že má dvoch synov Oliviera (36) a Christopha (40), ktorí sú muzikanti. Pierre Richard sa ženil v roku 1960, ale manželstvo dlho nevydržalo. Dnes ľutuje, že sa synom dostatočne nevenoval. Preto sa s veľkou láskou stará o svoje štyri vnúčatá. Sám tvrdí, že je lepší dedko než bol otec.
Po jeho boku sa vystriedalo mnoho krásiek. Dlho bola jeho priateťkou maročanka Aisha Zarza. Prišla s ním aj v roku 1996 na karlovarský filmový festival. Potom ho doprevádzala bývalá modelka, brazilčanka Mária. Oženil sa nakoniec s pôvabnou Ceylou Lacerdovou.
Jeho ďalšie známe filmy: Juliette a Juliette /1974/, Náhradník /La Course l´echalote, 1975/, Všetko uvidíme /On aura tout vu, 1976/, Útek /La Carapate, 1978/, Vítajte na palube /Bienvenue a port, 1990/, Bláznivá cesta /La Cavale des fous, 1993/, Hlavou proti múru /Droit dans le mur, 1997/, Leto stratených bozkov /Summer of 27 Missing Kisses, 2000/, Bez rodiny /TV – Sans famille, 2000/, Robinson Crusoe /TV, 2003/.
Zaujímavosti zo života Pierra Richarda:
- Obdivuje Bustera Keatona, Orsona Wellesa, Roberta de Nira a Marilyn Monroeovú.
- Má najradšej sám seba. Ale potom tiež kubánske cigary, dobré víno, francúzsku kuchyňu, rýchle autá a ženy. Tiež rád spáva: "Moje nešťastie je, že by som spal neustále. Raz sa mi dokonca podarilo zaspať na lyžiach."
- Sám seba. Potom politikov: "Rozčuľujú ma a robia nám nekalú konkurenciu. My však našťastie nie sme tak nebezpeční ako oni." A tiež: "Som alergický na nepoctivosť režisérov, ktorí si vymýšľajú celú minulosť postavy, čo má vo filme preniesť len šesť riadkov dialógu, aby vás presvedčili, že ide o vynikajúcu a nádhernú rolu."
- Napísal knihu spomienok na svoje detstvo a mladosť, kedy ho vychovával dedko šľachtic.
- Vlastní dve Harley-Davidson a jedno Porsche.
- Miluje český film. Vraj pozná všetky diela Formana, Menzela, Passera a Chytilovej. Jeho najobľúbenejšími snímkami sú: Hoří má panenko, Rozmarné léto a Lásky jedné plavovlásky, ktorý videl snáď stokrát.
