Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol
„Veci sú, aké sú a bude, ako bude.“ Toto je životné heslo storočného, ale zato fyzicky i mentálne čiperného Alana Karlssona, ktorý sa práve rozhodol, že si svoj narodeninový deň spríjemní útekom z veľkej oslavy, ktorá sa pre neho (za účasti starostu i médií) chystá v domove dôchodcov, kde Alan žije. Vír následných spontánnych udalostí ho zvedie dohromady s jedným kufrom, osamelo žijúcim energickým podvodníčkom, „skoro“ doštudovaným vševedkom, motorkárskym gangom, dámou s ostrým jazykom a slonicou z cirkusu... A zatiaľ čo čakáme na výsledok rozuzlenia jeho narodeninového dobrodružstva, na ktoré pár zúčastnených nešťastníkov doplatí aj životom, postupne sa dozvedáme, že ani Alanova minulosť nepatrí k tým všedným a nudným, ale je preplnená historicky významnými okamihmi dvadsiateho storočia a signifikantná stretnutiami s ľuďmi, ktorý sa volali Franco, Stalin či Truman...
Tento film je adaptáciou rovnomennej knihy švédskeho spisovateľa Jonasa Jonassona z roku 2009, ktorá doteraz vyšla v 38 krajinách a celosvetovo sa jej predalo vyše 6 miliónov výtlačkov. Takáto popularita zákonito musela vyústiť vo filmové spracovanie. Réžie sa ujal Felix Herngren a hlavnú postavu si zahral 49-ročný Robert Gustafsson, známy švédsky herec a komik. Herngren jeho obsadenie komentuje: „Chcel som, aby Alana hral herec, ktorý dokáže zahrať všetky rozdielne vekové kategórie postavy uveriteľným spôsobom. Keď som bol pri čítaní knihy v polovici, prišiel mi na um Robert, pre mňa je on jediný, ktorý to dokáže s presvedčivosťou, a tiež s komickým načasovaním. Keď sme s ním v zime roku 2012 skúšali v kompletnom make-upe, cítil som, že práve on je najlepšia voľba.“
Režisér sa pri sfilmovaní rozhodol držať pôvodného knižného postupu – prekladá súčasnosť scénami z minulosti, v ktorých diváka postupne oboznamuje s Alanovým životným príbehom.
Osirotený Alan naštartuje svoju životnú cestu v mentálnej inštitúcii, odkiaľ ho osud zaveje do Španielska, kde náhodou zachráni život generálovi Francovi, neskôr sa opíja s americkým (vice)prezidentom Trumanom, či radí vynálezcom atómovej bomby, následne ho udalosti zavedú do stalinovského Ruska... Nedá sa nespomenúť si na Forresta Gumpa, našťastie však švédsky film nehrá na city a na sentiment, ale stavia na absurdnosť obsahu a fraškovitosť udalostí v zaujímavom mixe so stoicizmom hlavného hrdinu.
Kniha samotná poskytuje materiál, z ktorého by sa len nesmierne ťažko dal nakrútiť vyslovene zlý film. Na druhej strane bolo jasné, že režisér bude musieť atraktívny dej, bohatý na postavy aj udalosti, značne okresávať, a tak je logické, že film sa asi bude viac páčiť ľuďom, ktorí sa ku knihe zatiaľ nedostali. Títo diváci ocenia takmer nikdy nemiznúci humor, svieže postavy, seversky úsečné a vecné dialógy. Treba tiež vyzdvihnúť Gustafssonov herecký výkon, ktorý je veľmi prirodzený v každom veku postavy, ako aj prácu, ktorú na hercovi odviedli maskéri. Divákom, ktorý poznajú predlohu, môže prekážať vynechanie väčšiny Alanových príhod zo stretnutí s východnými kultúrami (náhoda, alebo sa tvorcovia obávali prílišnej kontroverznosti?), prílišné zhutnenie epizód, v ktorých sa občas stráca podstata situácií a tiež fakt, že si režisér v prístupe k niektorým scénam zjednodušil prácu tak, že v istých okamihoch pôsobí film (na rozdiel od knihy) veľmi povrchne až podlizujúco sa. Napriek týmto nedostatkom zostáva Storočný starček invenčným a príjemným dielom, ktoré síce po filmárskej stránke nijako neohúri, určite však diváka neurazí a celkom isto ho rozosmeje.
