Victoria Abril herečka absurdných postáv
/4.7.1959, Madrid, Španielsko/
Otec zomrel, keď mala Victoria jeden rok. Ako osemročná začala študovať klasický tanec u Any Lazarovej a od štrnástich rokov sa, ako väčšina herečiek, venovala baletu. V roku 1972 hosťovala v populárnom televíznom filme Un, dos, tres responda otra vez /Jedna, dva, tri, odpovedz mi ešte raz, 1972/, ktorý nakoniec sama moderovala rovnako, tak ako ďalší program 625 líneas /625 linek, 1977/. Od polovice 70.rokov zbierala herecké skúsenosti pred filmovou kamerou a v divadle ako členka súboru Tirsa de Molinu a Luisa Prendesa. Záujem filmových a televíznych tvorcov o ňu sa zvýšil behom 80.rokov, kedy sa vo svojej vlasti stala jednou z najpopulárnejších mladých herečiek. Do medzinárodného povedomia ju uviedol najmä režisér Vicente Aranda, ktorý v nej objavil pôvabnú protagonistku mnohých svojich filmov; za rolu manželky potulného zlodeja v snímke El Lute, Choď, alebo skap, obdržala cenu na MFF v San Sebastiane v r.1987 a úlohou mladej vdovy Luisy v melodramate Milenci /Amantes, 1991/ si vyslúžila Strieborného medveda na MFF v Berlíne v r.1991.
Presadila sa tiež v zahraničí, najmä vo Francúzsku, kde za rolu žiarlivej milenky Belly z psychologickej drámy Mesiac v kanáli /La Lune dans le caniveau, 1983/ po boku Gérarda Depardieua, Nastassje Kinskej a Mileny Vukoticovej sa uchádzala o Cézara r.1983 a bola znovu navrhnutá o rok neskôr za postavu krásnej kleptomanky Patty v dráme z väzeňského prostredia Účet /L´Addition, 1984/ režiséra D. Amara. K zvýšeniu jej svetovej popularity prispel v poslednej dobe vynikajúci režisér enfant terrible Pedro Almodóvar, kde stvárnila hlavnú úlohu v milostnej komédii Spútaj ma! /Atame!, 1989/.
Victoria Abril a Antonio Banderas excelovali v tejto napínavej erotickej love story, ktorá je zmesou nežnosti a brutality. Sirota Ricki po prepustení z psychiatrickej liečebne unesie a väzní svoju tajnú lásku, porno herečku Marinu, hviezdu lacných hororov a pornofilmov, aby jej po surovej bitke vyznal svoje city... Ako televízna hlásateľka Rebecca, ktorej komplikuje život dávna trauma, zaujala v jeho melodramatickej komédii s kriminálnou zápletkou režiséra P.Almodóvara Vysoké podpätky /Tacones lejanos, 1991/ po boku Marisy Paredesovej v úlohe matky. Často hrala vo filmoch režiséra Vincenta Arandu. Predstavuje provokatívny typ ženy-vampa, ktorý je mužom osudový.
Victoria Abrilová sa dostala do rôznych postáv a v rôznych obdobiach vo filmoch ako sú Povídačky /Si te dicen que caí, 1989/ - spomienkový film sa vracia do vojnovej Barcelony v roku 1940 a predvádza fiktívny krvavý príbeh o láske a zrade, kde hrala po boku kolegu Antonia Banderasa. Film Votrelec /Intruso, 1993/ - príbeh podivného milostného trojuholníka, ku ktorému došlo po obnovení po 15 rokoch vzájomného odlúčenia, cez súcitnú snahu ženy až do osudnej krízy. Victoria hrala postavu Louisy. Potom nasledoval ďalší provokatívny film od režiséra P.Almodóvara Kika /1993/, kde hrala postavu úchylnej moderátorky erotickej talkshow, ktorá bola za každú cenu nakrúcať na miestach, kde sa vyskytli erotické perverzity ľudí, v samom srdci Madridu. Osloboditeľky /Libertarias, 1996/ - na pozadí historického retra z bojov v okolí Barcelony v roku 1936 prebieha neobvyklý príbeh plný zvratov. Abrilová hrala postavu mníšky, kde spolu s mníškou Maríou /Ana Belénová/ sa pridajú spolu k ženskej militantnej organizácií a bojujú za práva a oslobodenie žien. Za rolu vo filme Nikto o nás nemôže hovoriť, keď sme mŕtvi /Nadie hablará de nosotras cuando hayamos muerto, 1995/ režiséra A. Diaz Yanesa bola ocenená Striebornou mušľou na MFF v San Sebastiane r. 1995.
Originálna španielská herečka Victoria Abrilová nie je slovenskému publiku natoľko známa ako európskym divákom, ale predsa sme si ju všimli v kontroverznej islandskej snímke S milenkou mojej matky /101 Reykjavík, 2000/. Do podobne nihilisticky ladených príbehoch obvykle vstupuje horúci a energiou nabitý element, ktorý naruší zabehané stereotypy a zloží postavám klapky z očí. V tomto islandskom filme je hýbateľom silný almodóvarovský akcent, ktorý tu reprezentuje kedysi almodóvarovská kmeňová herečka Victoria Abrilová, ale tiež téma zrodu z normy vychýlenej rodiny. Podobne ako v Almodóvarových filmoch sú aktívnou zložkou života ženy a muži sú odsunutí do pasívnych pozícií ploditeľov potomstva. Dokonca aj postava milenky /V.Abrilová/, ktorá je erotickým ťažiskom tohto filmu, tak rovnako ako v Almodóvarovej snímke Všetko o mojej matke /Todo sobre me madre, 1999/ – volá sa transvestita Lola. Feministický nádych nakoniec predsa len pripúšťa, že má život zmysel, jeho otec je alkoholik a jeho matka vychovává so svojou milenkou dieťa, ktorého otcom, respektíve bratom, je on sám…
Po tomto úspechu nasledoval ďalší úspešný koprodukčný film,v ktorom sledovať obe španielske herečky je proste koncert a to v snímke režiséra Augustína Diaza Yanéza Žiadne božie správy /Sin noticias de Dios, 2001/. Je to príbeh o Nebi a Pekle, ktoré bojujú o ľudské duše. Victoriina krajanka Penélope Cruzová zvádza do pekla, vyslankyňa konkurenčného neba Victoria Abrilová musí zasiahnúť. Obe sú inštitúciou s vlastným manažérskym systémom a pochopiteľnou rivalitou. Nebo výrazne prehráva, zatiaľ čo Peklo začína mať ťažkosti s priestorom. A tak začína boj o každú dušu. Na prvý pohľad bezvýznamný hriešnik – černošský bývalý boxer Many má byť akýmsi jazýčkom na váhach. Riaditeľka nebeských záležitostí (Fanny Ardantová) okamžite posiela „dolu“ agentku, bývalú političku a teraz barovú speváčku Lolu (Victoria Abrilová). Kvôli rovnováhe síl vyšle „nahor“ riaditeľ Pekla svoje želiezko v ohni, atraktívnu Carmen (Penélope Cruzová). Boj o Manyho dušu začína a nie je bez prekvapení…V kinách celého sveta mal prekvapivo veľký ohlas pravdepodobne vďaka Penélope Cruzovej, ktorá vo filme podala spolu s Victoriou Abrilovou skutočne výborný herecký koncert.
Victoria Abrilová bola vydatá za Pierre Edelmana a ich románik netrval dlho a skončil sa rozvodom. Z manželstva má dvoch synov Martina a Félixa. Teraz žije s druhým mužom Gustavom Laubeom v rodnom Madride.
Jej ďalšie filmy: Víkend /El Puente, 1976/, Robin a Mariana /Robin and Marian, 1976/ so S.Connerym a A.Hepburnovou, Pani Perfektka /Doňa Perfercta, 1977/, Zmena sexu /Cambio de sexo, 1977/, Vzal som si tieň /J´ai épousé une ombre, 1982/ s N.Bayeovou, Úľ /La Comena, 1982/ s A.Belénovou, Cesta /Le Voyage, 1984/ s Ch.Malavoyom, Bicykly sú len na leto /Las Bicicletas son para el verano, 1984/ s M.Paredesovou, Najzábavnejšia hra /El Juego más divertido, 1987/, Zákon túžby /La Ley del deseo, 1987/ s C.Maura, A.Banderasoom a P.Almodóvarom, Milenci /Amantes, 1991/, Báječné časy /Une époque formidable, 1991/, Modrá prilba /Casque bleu, 1994/, Jimmy Hollywood /1994/, Manželstvo po francúzsky /Gazon maudit, 1995/, Kozmonautka /La Femme du cosmonaute, 1998/, Môj otec, moja matka, moji bratia a moje sestry /Mon pére, ma mére, mes féres et mes soeurs, 1999/, Medzi nohami /Entre las piernas, 1999/, Siedmy deň /El Séptimo día, 2004/, Čestní muži žijú vo Francúzsku /Les Gens honnetes vivent en France, 2005/.
Zdroj: MovieMania.sk
