Blended
Kult Adama Sandlera je asi každému z nás známy. Židovský chlapík s divným úsmevom točiaci preexponované rodinné filmy, za ktoré zarába ťažké milióny. V každom filme mu sekunduje nejaká pekná herečka a celkovo sú jeho diela presýtené snahou o zviditeľnenie morálnych hodnôt, že miera vkusu a zaujímavosti je častokrát veľmi spochybniteľná. Ale aj napriek tomu Sandler stále točí a má svojich fanúšikov. Jedným z neklamných faktov je, že jeho filmy dokáže pozerať úplne každý a každý si tam aj niečo nájde. Samozrejme len v prípade, že nie ste zaťažený na umelecké filmy a takéto niečo je pre vás vrchol nevkusu.
Ja osobne mám Sandlera rád. Či už v jeho vážnejšej polohe ako vo Volaní o pomoc, alebo v Spanglish, ale rovnako aj v jeho komediálnej rovine ako Click, alebo 50 krát a stále po prvý raz. Tohto roku do kín putuje jeho nová komédia Blended, ktorú v rámci nejakého vyššieho uvedomenia distribútor radšej ani neprekladal.
Film pojednáva o dvojici rodín s rovnakým hodnotovým rebríčkom, pričom sa na obidvoch frontoch snažia preukázať svojim ratolestiam veľa lásky a voči svojmu okoliu veľa pochopenia. Problém nastáva, keď sa na schôdzke na slepo stretnú a nevedia situáciu vyriešiť inak ako trápnosťou a následným sklamaním. V priebehu prvej polovici filmu sa občas stretnú a názor na seba sa akosi nemení. Tu ale zasiahne náhoda, pretože v rámci pravidla "svet je veľmi malý", majú obidvaja rovnakých známych a vďaka nim sa dostanú na spoločný výlet do Afriky.
A tu sa začína ich spoločné spoznávanie a zamilovávanie sa skrz vtipné eskapády zahrňujúce pštrosy, nosorožce a Terryho Crewsa ako spievajúceho černocha s tancujúcimi bicepsami. Dej je priamočiary. Nesnaží sa ani posunúť žánrové pravidlá na novú úroveň a ignorujúc fakt, že niektoré veci majú základ v realite a preto ich neakceptovanie môže spôsobiť v hľadisku preplnenom inteligentnými ľuďmi veľa wtf momentov. Ale akonáhle sa odosobníte od toho, že zvieratá v Afrike prestali byť odrazu teritoriálne a tým pádom žijú v dokonalej symbióze s človekom aj keď im vlezie doslova na chrbát, máte solídnu šancu sa baviť.
Frank Coraci má na svedomí najlepšiu Sandlerovskú komédiu a potom niekoľko obstojných filmov s Kevinom Jamesom. V Blended využil svoj talent na mixovanie debilného humoru vychádzajúceho z neistoty predstaviteľov a zároveň sa snaží tlačiť na emócie, bez toho aby pôsobil sladko, alebo vydieračsky. Každá postáva dostáva svoj vlastný priestor a je nositeľom určitých archetypálnych vlastností. Nikto nie je čierno-biely. Všetky postavy túžia po tom istom, len ich povahy sú rozdielne. Coraci a Sandler sa tak snažia o ďalšiu rodinnú štúdiu, kde poukazujú na rozdiely všetkých ich členov, na chyby akých sa rodičia dopúšťajú, ale tiež na fakte, že niektoré vlastnosti rodinu posilňujú a vďaka nim funguje a pretrvá. Iste je to moralitka ako hrom a cítiť to v každom políčku, ale je tam kopec miest, kde sa deti zasmejú, rovnako ako sa zasmejú dospelí. Je to podmienené faktom, že sú si tvorcovia vedomí svojich limitov. Píšu a točia to čo poznajú, len sa snažia byť preexponovaní, aby podali klišé nanovo, alebo zaujímavejšie. Dakedy to samozrejme nevyjde. Zohan, alebo Jack a Jill sú v celej svojej dĺžke neuveriteľným utrpením. Ale v prípade Sandlera je to skôr rarita ako pravidlo.
Blended je milý film. Úplne dokonalý ak chcete zobrať ratolesti do kina. Ale tiež, keď chcete zobrať priateľku, alebo manželku. Samozrejme je nutný zmysel pre humor. Aj ten najzáchodovejší, a akceptovaním pravidiel žánru nebudete z kina odchádzať inak, ako spokojný. Ja som sa bavil a dostal som presne to, čo som očakával. A ak by dakedy existovala definícia filmu na leto, tak Blended by bol rozhodne spomenutý.
