Beštia Karla (Karla)
Karla Homolka a Paul Bernardo, manželia, ktorých spájala veľká láska a perverzné sexuálne praktiky ich preslávili po celej Kanade ako najbrutálnejších vrahov v histórii.
Príbeh režiséra Joela Bendera je nakrútení podľa skutočnej udalosti o manželoch, ktorí svojou psychickou poruchou terorizovali celú Kanadu. Krátko po svadbe „ničiacich manželov“ naservíruje Karla svojmu mužovi svoju sestru, čím sa ich „cesta“ v podstate začala. Dievča omámené liekmi jeden po druhom zneužili. Ich sexuálne hry sa zvrhli a sestra zomrela. Nasleduje séria únosov, sexuálnych zneužití a beštiálnych vrážd mladistvých dievčat. Polícia nemala proti podozrivej dvojici žiadne výrazné dôkazy. Karla sa nakoniec rozhodla spolupracovať s kanadskou justíciou za predpokladu, že dostane miernejší trest. Pomohla tak objasniť najnechutnejší prípad v histórii kriminalistiky.
Dej filmu je vlastne retrospektívne rozprávanie Karly, po dvanástich rokoch väzenia, počas ktorých stihla vyštudovať psychológiu. V úvodných minútach pôsobí snímka v celku dobre a diváka nenecháva tápať v psychologických hrách hlavných postáv. Keď sme už pritom, hlavné postavy sú vlastne iba vraždiaci manželia, je im venovaní obrovský priestor, ktorým chcel Bender poukázať na ich brutálne zločiny. Laura Prepon (Karla) a Misha Collins (Paul) si za svoj výkon podľa mňa zaslúžia pochvalu, postavy psychicky narušených ľudí zahrali veľmi dobre. Bender chcel takisto poukázať na príbeh Karly, ako osoby, ktorá po šťastných chvíľach s Paulom, musela prežiť takisto obrovské peklo v podobe bitia a znásilňovania. Film je popri rozhovoroch s Karlou so svojim psychológom dopĺňaný ukážkami domáceho videa, na ktoré si manželia svoje obete neustále nahrávali. Bender zvolil zaujímavú kompozíciu, aj keď sa snímka po tridsiatych minútach začne uberať stále tým istým smerom a postupne Vás začne nudiť. Na plátne nevidíte nič iné len vyhliadnutie si obete, znásilnenie, vraždu, stále dookola ten istý spôsob. Nič zaujímavé, čím by diváka prekvapil, aj keď pri takomto type žánru, ktorý sa skôr podobá na televízny dokumentárny film je to dosť ťažké. Kontroverznosť a brutalita filmu bola dokonca dôvodom na pozastavenie distribúcie filmu a viedli sa o ňom veľké diskusie. Karla Homolka, pôvodom Česka, opustila väzenie minulý rok. Odborníci ju označili ako osobu s vysokou inteligenciou a veľkou schopnosťou manipulovať s ľuďmi. Jej súčasný pobyt na slobode je dokonca stanovený súdom a má len ojedinelý pohyb a miesta, kde môže chodiť.
Film vcelku zaujímavý , avšak príliš drastický a to tam ešte Bender nepoukazuje na detailné zábery vrážd. Ani sa mu nečudujem, pri prístupnosti od „18“ by ju musel zmeniť na prístupnosť „rád sa pozerám jak niekoho režú a podobne“ Na záver len pár slov. Určite naň nezájdete dvakrát. Za to Vám ručím. Snímka vo Vás po vzhliadnutý vyvolá pocit, na ktorý nezabudnete a aspoň na chvíľu sa zamyslíte ,že sú medzi nami aj iní ľudia, ale tak trošku divný...
