Hory majú oči (Hills Have Eyes)
Pôvodný rovnomerný film natočil, takmer pred tridsiatimi rokmi, „kráľ hororu“ Wes Craven. Námetom sú atómové testy uskutočnené americkou vládou niekde v nevadskej púšti, ktoré nepoznačili iba krajinu, ale tiež miestnych baníkov, ktorí odmietli evakuáciu (alebo neboli včas varovaní?), aby neskôr zohavení a plní nenávisti uskutočňovali svoju krvavú pomstu na nič netušiacich okolo – cestujúcich...
Francúz Alexandre Aja sa nám predstavil svojou desivou lezbickou naháňačkou Noc s nabrúsenou britvou už pred dvoma rokmi, čím sa pridal k britovi Neilovi Marshallovi (Pád do tmy, Psí vojaci) a chvíľu to vyzeralo, že starý kontinent bude udávať hororové tempo budúceho desaťročia.
Aja sa však v svojom ďalšom projekte pod americkou produkciou ujal látky, ktorá je pre našinca rovnako neznáma ako nezaujímavá. Možno vás však poteší, že to urobil skutočne svojským spôsobom a pri vykresľovaní jednotlivých charakterov neskĺzol k pátosu ani k prehnaným hrdinským činom, naopak ostal realistický (pri danej téme si to vyložte podľa svojho) a nastolil situácie, pri ktorých sa vám chce odvrátiť tvár, kričať, plakať a možno párkrát i vyprázdniť žalúdok.
7–členná rodina je na výlete naprieč Amerikou do San Diega, a keď už to vypadá, že jediným problémom na ceste za slnkom, sú večne protestujúce adolescentné ratolesti Brenda a Bobby, auto manželov Boba a Ethel dostane defekt a po následnej havárii uviazne niekde v nevadskej púšti, spolu s ich najstaršou dcérou Lynn a jej rodinou – manželom Dougom a maličkou dcérou. Samozrejme mobily nemajú signál a tak sa mužská časť výletníkov vydáva na cestu k najbližšiemu telefónu, zatiaľ čo zvyšok pripravuje malú gril-party, netušiac, že ich pneumatiky boli prepichnuté ostnatým drátom a tí, ktorí to majú na svedomí sú blízko, stále sa pozerajúci a pripravení na zdrvujúci útok. Keď k nemu nakoniec dôjde, uvedomíte si, že tento film nie je Scream, ale skutočne brutálne a naturalistické prerozprávanie toho, čo by nasledovalo, ak by toto bola skutočnosť. Aya nám servíruje pohľad na šokované, bezradné a predovšetkým na smrť vydesené postavy, ktorým sa podarilo prežiť prvý nájazd a sú nútení tlačiť sa v tesnom prívese s mŕtvymi alebo umierajúcimi členmi svojej rodiny (tu má svoje miesto podtitulok filmu – šťastní tí, ktorí umrú prví). A keď pri útoku zmizne novorodenec, máte celkom jasnú predstavu aký má byť jeho osud, a potom čoho ste práve boli svedkami je vám úplne jasné, že v tomto filme nie je ani dieťa v perinke nedotknuteľným tabu, a ak sa nestane zázrak skončí prinajlepšom ako živá hračka tunajších detí. Aya asi verí na zázraky a v druhej polovici prejde jedna z postáv prerodom celkom uveriteľným, s prihliadnutím na jej rozpoloženie typu „nemám čo stratiť“, avšak už s menej uveriteľnými následkami - dá na frak zákerným mutantom. Ale v tomto prípade to vôbec nie je handikep a vy uvítate prechod silového rozloženia na nerovných frontoch s obrovskou úľavou a nadšením.
Hory majú oči spadá do hororového subžánru slasher, spolu s jedinečne realistickou atmosférou a hereckým obsadením, za ktoré sa skutočne nemusia hanbiť ani tí kratšie žijúci členovia tímu, je jedným z lepších remakov hororov z minulosti, ktoré bohvieprečo nechcú zapadnúť prachom a vracajú sa, aby nás vydesili v modernom kabáte (alebo niekedy práve ním). Ayovi ako režisérovi pod vedením Cravena (scenár, produkcia)sa to rozhodne podarilo a uvidíme, čo ďalšie okrem druhého pokračovania Hôr, naplánovaného na 2007, nám tento naozaj originálne „zvrátený“ Francúz ponúkne.
