Le Mans

6.9.2006|Stano Hudák|
Le Mans

Prostredie športu býva odjakživa lákadlom pre filmárov, ktorí z neho čerpajú námety pre svoje filmy. Pokiaľ ale ide o jednotlivé športové odvetvia, existuje tu dosť veľký nepomer. Na prvom mieste a zároveň celosvetovo najviac atraktívnou témou pre filmárov je box, na ktorého tému sa nakrútilo asi najviac filmov. Hneď druhý je pravdepodobne golf. Ostatné športy v tejto štatistike už výrazne pokrivkávajú, čo sa na veľký smútok fanúšikov týka aj automobilových športov. A to je škoda, lebo ide o veľkú skupinu fanúšikov, veď len za posledných desať rokov viacnásobne vzrástol počet divákov sledujúcich preteky Formuly 1 na okruhoch, ale hlavne v TV. Z toho mála filmov, ktoré vznikli o automobilových športov uvediem jeden ako „odstrašujúci“ príklad toho, ako by sa to nemalo robiť: Driven ( Formula, 2001 ) v hlavnej úlohe so Sylvestrom Stallonom. Škoda reči – dej vo svojej snahe o senzačnosť pripomína skôr akčný film a v skutočnosti ide o preteky na ováloch – IRL/Champcar a nie o Formulu 1 ako diváka mätie zavádzajúci  názov. Z tých lepších filmov je to Grand Prix ( 1966 )  režiséra Johna Frankenheimera na celkom slušnej úrovni ( pre dnešného diváka ide už o historickú Formulu 60. rokov ). Mnoho fanúšikov snívalo, aké by to bolo nakrútiť poriadny film o automobilových pretekoch. Patril medzi nich aj populárny akčný herec 60 – 70. rokov Steve McQueen, ktorý bol ako jeden z mála hercov vynikajúci vodič a nenechal sa zastupovať pri nebezpečných scénach – medzi jeho najslávnejšie patrí automobilová naháňačka ulicami San Francisca vo Forde Mustang GT vo filme Bullitov prípad ( 1968 ).

Vznik nápadu

Steve McQueen sníval o tom filme šesť rokov. Nakoniec, keď si splnil iné povinnosti spojené s filmovaním a nastala správna chvíľa na tento projekt, prikročil k činu. V roku 1968 prišiel ako divák na autentické preteky Le Mans, aby videl a učil sa. Potom si z vlastných peňazí kúpil Porsche 908, ktoré vyhralo Le Mans v r. 1967. Doma v Kalifornii s ním začal pretekať a víťaziť, aby dostal pretekársku licenciu. Keď sa mu to podarilo, ďalším krokom bolo, že si najal  manažéra – Andrewa Fergusona ( prv strážcu Chapmanových Lotusov ). Ďalej sa mu podarilo získať znamenitého Petera Revsona ako spolujazdca, s ktorým odišiel na Floridu, aby si v slávnych vytrvalostných pretekoch - dvanásťhodinovke na Sebringu skúsil zmerať sily so skutočnými továrnymi tímami Porsche, Ferrari, Alfa Romeo a Matra. Desať dní pred štartom si však búrlivák Steve zlomil nohu v cyklistických pretekoch a tak nikto nedúfal, že s nohou v sadre pôjde dvanásťhodinovku. Ale McQueen sa nevzdával - nechal si zhotoviť špeciálnu topánku, pomohli mu do vozu a vyšiel. Po dvanástich hodinách napätia skončila posádka McQueen – Revson druhá, iba 26 sekúnd za Ferrari víťazného Maria Andrettiho!

Príprava na nakrúcanie

Nakrútiť vierohodný film z prostredia automobilových pretekov nie je žiadna hračka a podobne ako v prípade technicky náročných filmov ( napr. sci-fi ) z časových dôvodov treba začať s prípravou už v 1-2 ročnom predstihu. Perfekcionista Steve McQueen ale k tomuto problému pristupoval vrcholne profesionálne: Pre film „Le Mans“ založil vlastnú produkčnú spoločnosť Solar Productions (SP), ktorej prvým krokom bolo, že v roku 1969 sa vypravila do Francúzska, aby tu pri skutočných pretekoch 24 hodinovke Le Mans 1969 natočila cez 10 000 metrov filmu a okrem toho získala prvé skúsenosti, či je reálne nakrúcať za takýchto podmienok. Zistila že je príliš prachu v depu, vyblednuté farby v boxoch a v noci málo osvetlená trať. Preto ďalší rok, pár týždňov pred ročníkom 1970 prišla do Le Mans výprava Solar Productions, aby k veľkej radosti usporiadateľov zadarmo vybudovala a vydláždila nové depo, prefarbila boxy a presvetlila niektoré nočné úseky.

Vďaka perfekcionizmu Steve McQueena a jeho posadnutosti realistickosťou sa mal nakrúcať film, ktorý by bol autentickým dokumentom najdramatickejšieho zo všetkých pretekov. Priame zábery, žiadne podtáčanie rýchlosti, žiadne makety skutočných áut na pomalých podvozkoch F3, ako tomu bolo pri filmovaní Grand Prix (1966) režiséra Johna Frankenheimera. Steve McQueen ani na okamih nezaváhal a vďaka predchádzajúcim skúsenostiam v pretekaní mal v úmysle zúčastniť sa skutočných pretekov Le Mans 1970 osobne! A tak sa medzi prihláškami na preteky objavil voz Solar Productions – Porsche 917 s neobyčajnou posádkou: Steve McQueen – Jackie Stewart! Vtedajší majster sveta Formuly 1 Jackie Stewart známy svojou starostlivosťou o bezpečnosť ( vo svojej kariére získal tri tituly v r. 1969, 1971, 1973 ) sa síce kedysi zaprisahal, že nikdy nepôjde Le Mans, podľa neho príliš dlhé a príliš nebezpečné preteky, ale nemohol odolať ponuke SP, ktorá okrem vysokého honorára dávala navyše i určitú nádej na víťazstvo. Ale prišla prvá rana: McQueenovi poisťovňa zakázala štartovať s hrozbou výpovede úveru, kvôli tomu bol štart posádky McQueen – Stewart nakoniec nereálny. Rozhnevaný Steve chcel najprv celé natáčanie odvolať, ale bolo príliš pozde, príprava veľmi pokročila. Nakoniec sa teda pristúpilo na kompromis: SP teda bude nakrúcať autentické zábery pri pretekoch a McQueen bude „hrať“ svoje scény potom. A tak sa 24 hodinovka pretiahla na 24 týždňov. Oficiálne preteky Le Mans skončili v polovici júna 1970, Queenove „preteky“ až v novembri 1970.

Skutočné autentické preteky Le Mans 1970, ktoré vtedy tlač nazvala „koncert Porsche“ sa išli za dažďa. Solar Productions vtedy umiestnila 19 kamier pozdĺž trate, ktoré dohromady natočili 40 000 metrov filmu a 3 ďalšie kamery viezol Porsche 908 štartujúci za Solar Productions. Za volantom sa striedali Herbert Linge a Jonathan Williams. Ich úloha bola jasná, pred štartom spustiť všetky kamery, odštartovať čo najrýchlejšie a potom sa držať vo vedúcej skupine jazdcov tak dlho, ako to len bude možné, aby sa natočilo čo najviac. Svoju úlohu splnili znamenite, napriek nespočetným zástavkám v boxoch kvôli nabíjaniu kamier sa nakoniec celkovo umiestnili na výbornom 9. mieste konečného poradia!

Pre „svoje“ preteky, ktoré mali nasledovať, chcel Steve len to najlepšie. Manažér Andrew Ferguson pre neho nakupoval autá, najímal jazdcov i celé pretekové stajne za podmienok výhodnejších než pri skutočných pretekoch. Iba veľký commendatore Enzo Ferrari odmietol spoluprácu. Požiadal o scenár ( nakrúcalo sa už druhý rok bez scenára ! ) a dostal poznámky, z ktorých sa dočítal, že zvíťazí Porsche – a svoje autá nedal. McQueen ich teda päť nakúpil od súkromníkov a ďalších niekoľko nechal zostaviť zo starších podvozkov Lola s motormi Corvette a s karosériou Ferrari. Ostatné autá boli pravé a Solar Productions sa tak stal na čas držiteľom najväčšej a najpestrejšej pretekovej stajne 22 áut: okrem štyroch Ferrari 512 S a jednej 312 ďalej vlastnil tri Porsche 917, dve 908, jednu 914 a štyri 911, dve Loly, dva Chevrony, Alfu Romeo P 33, Matru 650 a jeden Ford GT 40. Tiež jeho jazdecký tým stál za to: 56 najlepších jazdcov. Medzi nimi boli okrem Steve McQueena napr. Jacky Ickx ( neskôr 6-násobny víťaz Le Mans ), Jo Siffert, Rolf Stommelen, Jean-Pierre Jabouille, Vic Elford, Derek Bell ( neskôr 5-násobny víťaz Le Mans ), Richard Attwood (víťaz Le Mans 1970), Mike Parkes, David Piper, Gerard Larrousse, Masten Gregory, Herbert Muller a Rob Slotemaker (expert na „šmykové scény“).

SP okrem toho najali skutočných usporiadateľov pretekov, skutočných policajtov, skutočných novinárov z International Racing Press Association, najali i časť divákov z pretekov, ktorí zostali divákmi i pre nakrúcanie – celkom na 1500 ľudí! ( pozn. red. - v tom čase neexistovali počítačové triky pre davové scény, jednak to takto bolo realistickejšie )


Záber z nakrúcania filmu Le Mans (1971)
(Foto: Motor Trend a Christophorus)

Priebeh nakrúcania

Po skutočných pretekoch Le Mans v júni 1970 nasledoval týždeň na odpočinok, a potom začal ten pravý McQueenov Le Mans, doprevádzaný množstvom ťažkostí.

Najprv sa zistilo, že celý okruh je mŕtvy. Plagáty, inzertné plachty a tabule sa odsťahovali na ďalšie preteky, a tak Solar Productions museli zohnať od najrôznejších firiem náhrady. Vyzdobili trať, ale do rána bola opäť holá, a miestni fanúšikovia bohatší o cenné trofeje. Každý večer sa teda trať „odstrojovala“. Ďalším problémom bol hmyz, ktorý v júnových pretekoch zvykne mohutne znečisťovať prilby, chrániče i autá. Už behom prvých týždňov nakrúcania však všetky mušky zmizli. Museli sa teda dovážať a metať na potrebné miesta, aby účastníci vyzerali, akoby ich „nazbierali“ v rýchlosti 300 km/h. Takto sa kvôli najrôznejším dôvodom zistilo, že pôvodný rozpočet 7 miliónov dolárov vzrastie možno na 10 miliónov. Preto kvôli prísunu nových financií museli ako partnera pribrať televíznu spoločnosť CBS. Lenže to všetko boli iba detaily.

Hlavný problém bol oveľa horší. V skutočných pretekoch Le Mans sa už natočili desiatky kilometrov najväčšieho, najskutočnejšieho filmu o pretekaní, v pohotovosti boli najväčšie pretekárske esa a davy komparzistov, ale stále chýbal scenár. Každý natáčaci deň stál 40 tisíc dolárov, ale nebolo jasné, čo sa má presne nakrúcať. Koncom augusta 1970 konečne angažovali Harryho Kleinera. Jeho scenár však McQueen zamietol. Nastúpil Ken Purdy, uznávaný a v tej dobe najlepší motoristický novinár sveta, ale tiež on so svojim dielom prepadol. Znovu požiadali Harryho Kleinera. Sud s prachom sa nebezpečne zahrieval, iba Steve McQueen známy svojou vášňou k motorkám, autám a pretekaniu zachovával kľud. Presnejšie povedané – mal svoju hračku. Dlhé hodiny sa zo zábavy preháňal na okruhu na Porsche 917 a vystupoval z neho, len aby sa povozil na menšom Bugattiho okruhu na niektorom z motocyklov, ktoré si kvôli tomu kúpil. Sedlal striedavo motorky Triumph Bonneville, Norton Commando alebo Husqarnu 400 a naháňal sa s rôznymi esami, medzi ktorými bol aj motocyklový šampión Mike Hailwood, ktorého si tiež najal pre film. Riaditelia šaleli, mechanici mali plné ruky práce a argumentovali tým, že autá sa stavali pre preteky na 24 hodín a nie na 24 týždňov. Na neďalekom letisku bolo stále v pohotovosti lietadlo, ktoré lietalo pre potrebné náhradné súčiastky do nemeckého Stuttgartu alebo do talianskej Modeny. Až keď mu producenti pohrozili pokutou 1 milión dolárov, čo bol práve jeho honorár za film, Steve sa zmenil v ovečku. Konečne tiež Kleiner dopísal ten pravý scenár a tím filmárov, špeciálne zostavený z vybraných bývalých špičkových športovcov všetkých disciplín sa dal do práce akoby im išlo o olympijskú medailu.

Pri nakrúcaní bolo mnoho nadšenia a dobrej nálady, ale samozrejme nechýbali ani dramatické okamihy. Hoci keď sa neplánovane vzňalo Ferrari Dereka Bella v rýchlosti cez 300 km/h a Bell vyviazol len s ľahkými popáleninami. Keď zasa Porsche 917 s Davidom Piperom vyletelo z trate práve v mieste, kde sa v r. 1969 zabil John Woolfe, a rozlomilo sa na dva kusy, nikto neveril, že by to Piper mohol prežiť. Prežil, ale prišiel pritom o nohu. Výťažok z prvého dňa premietania Le Mans na celom svete, ktorý mu patrí ako odškodné, je malou náhradou.


Scéna z filmu Le Mans (1971)

Dej filmu

O filmovom deji v tomto prípade ťažko hovoriť. 90 % záberov tvoria preteky. Kritici vyčítajú mizerný dej, ale to nebolo zámerom filmu ( inak by vznikla ďalšia „Formula“ so Stallonom :) Dej filmu by sa dal zhrnúť takto: slávny americký automobilový pretekár Michael Delaney ( Steve McQueen ) túži pretekať, preto silou vôle prichádza do Le Mans na miesto činu svojej minuloročnej havárie pri ktorej zahynul ďalší pretekár. Do Le Mans ročníku 1970 sa prihlási ako pretekár favorizovanej stajne Porsche. Medzi favoritov a jeho najväčších súperov patrí Nemec Erich Stahler ( Siegfried Rauch ) jazdiaci za stajňu Ferrari. Behom chvíľ odpočinku, ktoré preňho prichádzajú pri striedaní v pretekoch zistí že ho priťahuje vdova Lisa Belgetti ( Elga Andersen ) zosnulého pretekára z minuloročnej havárie... Ako to už býva, k pretekom akosi patria havárie, ktoré sú pre diváka magnetom.

Samozrejme divák uvidí vo filme len havárie zinscenované. Celkovo sú vo filme tri. Peter Huber a Glawitza, dvaja rakúski jazdci, v tom filme ako herci a kaskadéri, si prišli na svoje. Huber napr. odvážne narazil s Porsche 917 do zvodidla, potom vystúpil, na jeho miesto vložili bábku a voz v plnej rýchlosti diaľkovo naviedli von z trate. Vlečenie lanom je dobré tak pre trikové scény, ale McQueen chcel skutočnosť, preto boli autá určené na haváriu vedené diaľkovým ovládaním. Pri vysokých rýchlostiach sa však reakcia diaľkového ovládania stávala nebezpečnou a tak jeden voz havaroval a bol zničený skôr, než sa vôbec dostal pred kameru. Realizmus až do krajnosti je pre McQueenov Le Mans typický. Najslávnejšia scéna havárie v „Le Mans“ ukazuje diaľkovo riadený skutočný Porsche 917 v hodnote 40 000 dolárov narazí na zvodidlo a odrazí sa vo vzduchu, karoséria sa trhá a odlieta, voz sa divoko šmýka po ceste na druhú stranu, aby sa nakoniec vrátil a celkom rozbil o zvodidlo. Záber trvá len pár sekúnd, ale vo filme je znovu drasticky pitvaný, spomalený, prelínaný zábermi šokom sklenených modrých očí McQueena sediaceho v troskách, ktorý všetko znovu prežíva. Divákovi sa pritom vrýva hlboko do pamäti hrôza okamihov havárie. Celý záber patrí k najskvelejším scénam filmových havárií. Trvá 20 sekúnd, z ktorých každá stála 2 tisíc dolárov.

Druhá kolízia začína divokým šmykom červeného Ferrari, a končí výbuchom a vznietením vozu tímového druha. Dráma vyvrcholí, keď zranený jazdec sa snaží dostať z auta, aby unikol hroziacemu výbuchu. Jeho kŕčovité úsilie je ešte podtrhnuté spomalením záberu. Pri konečnom zostrihu bol tento záber skrátený, takže diváci už neuvidia hrozný záver. V skutočnosti po havárii, ku ktorej bol voz Ferrari navedený rádiom, do vozu sadol kaskadér herca. Výbuch nastal skôr a oheň sa rozšíril ďalej než sa predpokladalo, takže toho muža, snažiaceho sa dostať z jeho dosahu plamene zasiahli. Ako horiaca pochodeň utekal smerom ku kamere. Bolo to príšerné a zároveň skutočne „verné“. Muž utrpel ťažké popáleniny.


Hlavnú úlohu vo filme Le Mans (1971) si zahral charizmatický herec Steve McQueen, ktorý je aj vášnivým milovníkom pretekov
(Foto: Motor Trend a Christophorus)

Ohlasy a hodnotenie filmu „Le Mans“ ( 1971 )

Pokiaľ ide o filmové ocenenia, tak Le Mans ( 1971 ) získal iba nomináciu na Zlatý Glóbus 1972. Ale oveľa dôležitejšie je, že sa vysoko hodnotí mnohými odborníkmi a fanúšikmi a dodnes sa pokladá za jeden z najlepších filmov o automobilových pretekoch, ktorý dokonca ostal v niektorých veciach neprekonaný. Hovorí sa, že scény z McQueenovho Le Mans prekonávajú všetko, čo bolo dosiaľ natočené. Sú najvernejšie pretože sú skutočné. Žiadne triky, dokonca ani podtáčanie. Detaily v plnej jazde snímali tri kamery pripevnené na konštrukciu, ktorú pred sebou viezol Porsche 908. Tiež Ford GT 40 jazdil s elektronicky ovládanou kamerou a v akcii bola i helikoptéra. Aby scény zodpovedali atmosfére skutočnej daždivej 24 hodinovky ročníku 1970, natáčalo sa pri umelom daždi a za slniečka tiež pod mohutnou plachtou 10 x 20 metrov, ktorá nahradzovala zamračenú oblohu.

Posledné scény sa dotočili začiatkom novembra 1970. Skúsení filmári vyhlásili, že to bolo jedno z najbláznivejších nakrúcaní. McQueen priznal, že to bol jeho najťažší film. Ale pritom bol najšťastnejší zo všetkých, pretože získal čo chcel. Túžil ten film natočiť, pretože pretekanie miloval nado všetko.

Stratil pri tom niektorých svojich hollywoodskych priateľov, ale s najlepšími pretekármi uzavrel nové, pre neho cennejšie priateľstvá. Chcel mať tento film, pretože chcel pretekať. Nie pre film, ale skutočne. A pri tom sa mu podarilo ešte oveľa viac. Vytvoril psychologický dokument. To, po čom túžil, nakoniec do najväčších detailov tlmočí divákovi. Nie iba vonkajšiu atmosféru depa a pretekania, ani to prostredie, aké medzi sebou vytvárajú najlepší majstri volantu a ktoré dosiaľ zachytené nebolo, ale predovšetkým zážitky jazdca, jeho najrozmanitejšie minúty tých dlhých 24 hodín, keď pracuje ako stroj a napriek tomu ostáva človekom.

Le Mans
Dobrodružný/Dráma
USA, 1971, 106 min.
Námet:
Steve McQueen, Harry Kleiner
Scenár:
Harry Kleiner
Réžia:
Lee H. Katzin
Hrajú:
Steve McQueen ( Michael Delaney ), Siegfried Rauch ( Erich Stahler ), Elga Andersen ( Lisa Belgetti ), Fred Haltiner ( Johan Ritter ), Louise Edlind ( Anna Ritter ).. a ďalší

Použité zdroje k článku: Motor Trend, Automobil, Christophorus

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články