Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil
Ten pánko s klobúkom – a nehovorím teraz o Jakubiskovi- a jeho starecký kamarát Frank – viete ten, čo rozflákal na stránkach 300 Sparťanov, vrátil na stránky Temného rytiera a vytvoril korupciou a prostitútkami preplnené mesto plné hriechu sa znova stretli z úmyslom toto mesto rozšíriť o nové postavy, nové príbehy a pripomenúť si, prečo v roku 2005 nastala menšia filmová revolúcia. Prichádza Sin City: Ženská, pre ktorú by som vraždil.
Ak poznáte Rodriguezovú tvorbu, je len logické, že sa delíte na dve skupiny. Na ľudí čo si jeho blbiny užívajú a ľudí, ktorý stále nedokážu pochopiť, ako tento človek môže určovať trend detského filmu a zároveň podivuhodných nízkorozpočtových béčok bez zmyslu a vtipu. Sin City je ale v jeho filmografií rovnako žiarivý bod ako Desperado. Tým, že sa nechopil len réžie, ale aj strihu, kamery a hudby, môžeme bez ďalších pochybností zaradiť film do kolónky autorské. A po Frankovom nemastnom neslanom Spiritovi je to príjemné spestrenie nadchádzajúcich temných dní a uzimených mesiacov.
Sin City je vernou adaptáciou komiksu. Nájdete tu naozaj málo vecí, aké by ste v knižke nenašli. To, čo totiž fungovalo prvýkrát je v konečnom dôsledku, ak ponecháme formu a obľúbené postavy, odsúdené znova na úspech. A pravdou je, že tu sa treba zamerať na vašu mieru tolerantnosti a tiež si uzrejmiť aká z dvoch kategórií( uvedené vyššie) na vás spadá.
Film totiž neprináša nič nové, čo by nepriniesol jeho predchodca. Keby sa Rodriguez nezaoberal blbosťami a natočil pokračovanie skôr, tak by to bol celkom príjemných sequel. Takto bohužiaľ nemá veľmi čím prekvapiť. Vnútorné komentáre postáv začínajú byť po chvíli takmer neznesiteľné, pointy jednotlivých epizód sú príliš jednotvárne a tú poriadnu dávku nahoty a brutality dostaneme len sporadicky a tiež len u herečiek, aké s tým nemajú problém. Myslím tým Evu Green a Juno Temple samozrejme.
Ale niečo nové, niečo čo by posunulo celý príbeh bližšie súčasnému divákovi nečakajte. Pravdou, ale je, že aj napriek tomu film funguje presne v tých kontextoch ako tvorcovia zamýšľali. Stále je to cool, drsné, s pôsobivých vizuálom, Jessicou Albou ( dievča na spapanie), hektolitrami bielej krvi a fantastickým Brolinom a Rourkom.
Tempo svižné, a cameo obidvoch režisérov úsmevné. Poteší tiež štek Lady Gaga a Alexy Vega a aj napriek prvoplánovosti som sa nesmierne bavil.
Netvrdím, že moje hodnotenie je adekvátne, ale dakedy vám podobný typ filmov sadne a nemáte veľmi potrebu riešiť prečo. Je viac ako isté, že ďalšie pozretie mi určite dopomôže k tomu aby som hodnotenie znížil, ale takto som dostal presne to, čo som neočakával a to sa mi tiež nie vždy podarí. Takže v konečnom dôsledku je to na vás.
Máte tu tri jednotlivé príbehy, staré známe prostredia a postavy a pribudne pár nových. Niečo nám pomôže doplniť históriu postáv z prvého Sin City, iné zase idú svojou cestou a vytvárajú nové možnosti vyústenia celého univerza a majú značný nábeh stať sa vami obľúbené. Pevne verím, že príde aj trojka a že príde skôr, ako to bolo v tomto prípade. Aj napriek výčitkám totiž stále platí, že je to svetlý bod v režisérovej filmografií a zároveň najkomiksovejší film posledného obdobia. Tak snáď bude k úžitku. A snáď sa v Hriešnom meste stretneme nabudúce. Pre mňa 4. Objektívne je to ale na tri.
