Exodus: Bohovia a králi
V 1998 prišiel do kín animák štúdia DreamWorks Princ Egyptský. A ako je každému jasné, spracovával biblickú tému knihy Exodus, teda Mojžíšov príbeh. Máme rok 2014 a prichádza Ridley Scott so svojou verziou.
Hneď na začiatku treba povedať, že sú si obidve veľmi podobné. Animák, ale nechajme na chvíľu animákom. Táto téma patrí v Biblií k mojim obľúbeným. Neviem, ale čo sa stalo, kedže Hollywood prestal s tými sprostosťami, brať grécke mýty a transformovať ich k obrazu svojmu, a namiesto toho sa teraz rýpe do tém biblických. Z Mojžíša je odrazu ekvivalent akčného hrdinu, čo sa neštíti nakopávať zadky a kričať svoje neistoty na Boha. Netvrdím, ale že je to spravené ako akčný film. Uchováva si to svoju poetiku.
Čo sa Ridleymu nedá uprieť je jeho cit pre detail. Výprava sa tu do sýtosti vybláznila a vďaka Wolského kamere si môžeme túto najsilnejšiu zložku filmu náležite užiť. Wolski sa vyžíva v nájazdoch a odjazdoch. Široké zábery dávajú vyniknúť krásnej scenérií a keď už nič iné, vytvárajú veľa dychberúcich momentov.
Iglesiasova hudba na druhú stranu, ako keby zaostávala za kvalitou Ridleyho predchádzajúcich skladateľov. Nevie vytvoriť ani jeden zaujímavý motív, ani tému. Hudba len pomáha k dramatizácií konkrétnych scén a robí to síce bez chyby, ale mne osobne sa žiadalo niečo viac. Nespomenul by som to, nebyť krásneho hudobného finišu s vlnou. Tá jasne poukazuje, že na niečo takéto tam priestor určite bol, ale nebol nevyužitý. A tu sa dostávame k samotnému príbehu. Ten síce odsýpa bez výraznejšej chyby a ponúka perfektne spravenú sekvenciu egyptských rán, ale ako väčšina Scottových filmov, je presýtený postavami, aké nemajú čo ponúknuť.
V centre je Christian Bale ako Mojžíš. Jemu síce tie emócie veríme a on si všetok svoj čas na plátne aj kradne pre seba, len sa neviem zbaviť pocitu, že scenárista úplne absentoval na ostatných. Je tu maximálne nevyužitý Ben Kingsley, Sigourney Weaver, Velverde aj kráska Golshifteh Farahani. Je to jasný dôkaz toho, čo sa mi u Ridleyho osvedčilo už niekoľko krát. Vie obsadiť film zvučnými menami, ale nevie im dať potrebný emocionálny náboj a tým sa ochudobňuje o emotívne vyhrotené situácie. Paradoxne tieto emócie využíva vo veľmi neefektívnych chvíľach. Vzťah s manželkou je podfarbený detskými dialógmi, namiesto potrebných giest a pohľadov.
Rovnako aj vzťah s Ramzesom je načrtnutý veľmi povrchne. Dokážeme síce pochopiť o čo každému z nich ide, ale ako divák som čakal podstatne väčšie napätie v ich vzájomnom vzťahu. Zillian sa ale ako scenárista, tentoraz nevyšvihol. Jeho snaha o to byť autentický, spôsobuje skôr rozpačitý pocit. Ako keby sa pokúšal narušiť pôvodný príbeh aj jeho magickosť a začína byť - hlavne v prípade egyptských rán kauzálny. Všetko má svoju logiku, niečo nasleduje po niečom a dá sa to veľmi ľahko a logicky vysvetliť. O to sa v konečnom dôsledku snaží aj jeden z faraónových vezírov.
A všetko toto je následne podkopnuté rozostúpeným morom a postavou Boha (vykresleného ako malého, arogantného a neistého chlapčaťa). Čo je v rámci veľkej populácie kresťanov pomerne úsmevné. Aj samotná veta, kto by chcel takého Boha, si musím aj ja ako divák položiť otázku - kto vlastne? Medzi Ramzesom a Mojžíšom, totiž nie je žiadny výrazný povahový rozdiel. Obidvaja sú tvrdohlaví, výbušní a dokážu si uctiť to, čo majú radi. Ich konflikt, na ktorom celý príbeh stojí je tak odsúdený na zánik. Rovnako aj Mojžíšov vzťah s Bohom.
Ak chceli tvorcovia vytvoriť satiru, dalo sa to spraviť aj jednoduchšie. Táto rozpoltenosť medzi tým, čo chce film povedať, a tým ako sa chce prezentovať v súčasnosti v opozícií s tradičným príbehom, ktorý všetci poznáme, pôsobí v tomto smere pomerne chaoticky. A keď už zobrali Mojžíšovi palicu a nahradili ju mečom – pôsobí to v kontextoch príbehu rovnako, ako keby Gandalfovu palicu nahradil čajník.
Ale aj napriek tomu je film pozerateľný a pomerne zábavný. Síce by som vám stále odporučil ten animák, ale je pravda, že film má veľa pomerne výrazných a silných scén. Čo na tom, že ako celok nedržia po kope.
