World Trade Center
Po vyše jednom mesiaci sa do kina dostáva ďalší katastrofický film o najkrutejšom teroristickom zásahu v dejinách celého ľudstva z 11.septembra 2001. Tentokrát sa nám Oliver Stone podujal poukázať na hrdinský čin dvoch požiarnikov, ktorí zostali pod troskami svetové obchodného centra.
Presne tak, tak ako tomu bolo zhruba pred mesiacom vo filme Let číslo 93, aj vo World Trade Center sa jedná o premietanú skutočnosť, že ako to asi malo tak vyzerať v ten osudný deň. Je ráno, krásne počasie, idyla ako vyšitá a celý rušný život v amerických veľkomestách plynie ako by sa nič nemalo diať. Zrazu však zazvoní telefón a v ňom sa policajné i ďalšie zložky dozvedajú o náraze vraj malého lietadla do jedenej budovy Svetového obchodného centra. Po automatickom vyhlásení poplachu sa najodvážnejší policajti, požiarnici hrnú na pomoc, nevediac proti akej hrôze stoja. Medzi nimi sú aj Will Jimeno(Michael Pena) a John McLooughlin ( Nicolas Cage).
Akonáhle sa dostanú do druhej z napadnutých budov, zmení sa ich život o 360 stupňov. V priebehu minúty sa im pred očami zjaví skaza, ktorá ich na niekoľko hodín konfrontuje so smrťou. Po páde prvej budovy sa pod nimi podlomí všetko a oni uviaznu práve v strede obidvoch budov šesť metrov nad povrchom. Zo záchranného tímu zostali len dvaja a to Will a John. Ono povedzme si na rovinu, prvá hodina World Trade Center je veľmi dobrá, pretože necháva diváka v pocitoch ako to asi mohlo vyzerať pred a po náraze do „dvojičiek“. Systém tieňov a zaujímavé pohyby kamier len dotvárajú perfektný dojem skazy a hrôzy. K tomu si zoberme ešte hudbu Craiga Armstronga a prvá hodina je jednoducho super. Čo je však horšie, je úplne celý zvyšok filmu, ktorý sa po 60 minútach začne utápať vo veľmi silnom sentimente a smútku, ktorý mu len škodí. Na plátne nevidíme nič iné, ako rodiny hlavných hrdinov, ktorí sú bezradní a len čakajú , či ich synovia sú na žive alebo nie. Pridajte si ešte rozhovory Willa a Johna s poriadnym nádychom smrti a smútku a to ešte nie je všetko. Na plátne sa v niektorých sekvenciách zjaví aj samotný Ježiš. Áno počujete dobre, nič by na tom nebolo zlé keby raz ale po druhom zábere na neho sa aj smútiaci divák neubráni smiechu. Film World Trade Center je teda klasický dokument o udalosti, na ktorú nikto nezabudne, avšak keby som ju mal porovnať s letom číslo 93, tak by jednoznačne vyhral pád lietadla, ktorý nám vo svojej podstate ukázal omnoho viac, než najnovší film Olivera Stoneho.
Čo povedať na záver? Oliver Stone sa rozhodol natočiť film, ktorý mal podľa mňa v ľuďoch vyvolať hlavne smútok. Diváci v Amerike po hodine odchádzali z kín, no a hádajte prečo? Ja si myslím, že 5 rokov po najväčšej katastrofe v histórii ľudstva by sa takéto filmy ešte natáčať nemali. Spomienky sú ešte veľmi čerstvé, aby si z toho niekto mal iba percentuálny záľusk po peniazoch, ako to je u niektorých zvykom a až príliš „okato“ tlačil na smútok ľudí postihnutých touto tragédiou...
