Žandarméria s Louisom de Funésom - 1 časť
Od roku 1956 len 27 filmov pritiahlo do francúzskych kinosál vyše päť miliónov divákov. Medzi touto dvadsaťsedmičkou je až 11 filmov „kráľa grimás“. Absolútnou jednotkou bol dlhé roky Veľký flám (1966), v ktorom hral spolu s Andrém Bourvilom, ďalším skvelým komikom. Až po 32 rokoch ho z prvej priečky zosadil Titanic (1998). S týmito dvoma filmami sú spojené mená dvoch režisérov, ktorí patrili k predným Funésovým spolupracovníkom – Jean Girault a Gérard Oury, neskôr natočil dva úspešné filmy s Claude Zidim. Pre Francúzov je však Funès dodnes fenomén, ktorý asi neprekoná žiadny herec. Podľa nedávneho prieskumu, ktorý sa v krajine konal pri príležitosti hercovej nedožitej storočnice, si až 74 percent ľudí myslí, že Louis de Funès ich domácej kinematografii nenahraditeľne chýba.„Keď Louis de Funès vkročil na scénu a zapli sa kamery, bolo to dokonalé. Začalo sa divadlo, na ktorom sa zabávali všetci,“ spomína jeho herecký kolega zo žandárskej série Michel Galabru, známy ako veliteľ Gerber. „To množstvo gest, ktoré dokázal robiť. Nielen grimasy, ale aj rukami a celým telom. Mal som pocit, že sledujem orchester.“ Hovorí sa, že počas jedinej minúty dokázal vystrúhať až 40 grimás! Napriek tomu v súkromí vôbec nebol taký zábavný ako pred kamerami. Na pľaci sa ho mnohí dokonca obávali, lebo bol dosť náladový a vrtošivý.
Žandár zo Saint Tropez (1964)
Réžia: Jena Girault, Tony Aboyantz, hrajú: Louis de Funés, Michel Galabru, Claude Gensacová, Guy Grosso
Ambiciózny policajný dôstojník Cruchot je preložený do Saint Tropez. Tu rieši nielen policajné prípady ale vychováva dcéru, ktorá sa snaží urobiť dojem na svojich nových priateľov. Oklame ich, že jej otec je milionár s jachtou v prístave. Príbeh sa zamotá, keď sa zistí, že pôvodní majitelia jachty nie sú tí, za ktorých sa vydávajú...
Koncom roku 1963 sa scenárista Richard Balducci vydal na výlet do letoviska Saint-Tropez a nejakí darebáci mu tam ukradli kameru. Trochu komické stretnutie s miestnymi žandármi ho inšpirovalo k napísaniu scenára prvého dielu najúspešnejšej francúzskej komediálnej série všetkých dôb. Scenár sa dostal do rúk producenta Gérarda Beytouta a ten sa ho rozhodol ponúknuť režisérovi, ktorého vlastné filmy začínali mať veľké úspechy u publika – Jeanovi Giraultovi. Tými spomínanými úspechmi boli jeho posledné dva filmy, ktoré natáčal s Louisom de Funésom a to Pouic – Pouic (1963) a Ako ukradnúť banku (Faites sauter la banque, 1964). Girault s natáčaním súhlasil, ale do hlavnej úlohy si prial obsadiť práve Louisa de Funésa. Producent Beytout tvrdohlavo chcel presadiť jedného z dvoch vtedy populárnych domácich komikov: Darryho Cowla (u nás si ho môžeme pamätať ako Belmondovho účtovníka z Muža v Hongkongu) alebo Francisa Blanche (inšpektor Leloup z komédie Priatelia margarétiek). Lenže ani jeden z nich sa do toho veľmi nechcelo a tak nakoniec Girault producentov presvedčil a Funésa obsadil. Ten sa o svojej novej úlohe dočítal z novín 14. 7. 1963, aj keď nedostal osobne pozvánku a o ničom nemal ani tušenie. Práve sa chystal na nakrúcanie filmov Des pissenlits par la racine (1964, režie Georges Lautner) a Une souris chez les hommes (1964, režie Jacques Pitrenaud). Girault ho však presvedčil, že články sú pravdivé a do úlohy Cruchota s ním počíta. Do úloh ďalších žandárov angažoval Girault dvojicu Guy Grosso-Michel Modo, svojho obľúbenca Jeana Lefebvra (mimochodom dlhoročného Louisovho kamaráta), Christiana Marina a Pierrea Mondyho ako rotmajstra Jeroma Gerbéra. Úloha Cruchotovej dcéry bola zverená herečke Genéviéve Gradovej, ktorá predtým hrala s Funésom v legendárnom Kapitánovi Fracassovi (Le capitaine Fracasse, 1961). Nakrúcanie v Saint-Tropez mohlo odštartovať. Pierre Mondy na poslednú chvíľu odmietol kvôli úlohe vo vojnovom filme režiséra Verneuilla Víkend na Zuydcoote. Hneď vzápätí bol angažovaný Michel Galabru a vlastne neskôr sa ukázalo, že za Mondyho odvolanie môžu byť všetci vďační. Galabrumovi sa samozrejme do úlohy vôbec nechcelo a to z dvoch dôvodov. Za prvé všelijakých nenáročných komédií sa vtedy nakrúcalo mraky a často z toho neschopní režiséri stvorili absolútne nevtipné dielka. Galabruho kamarát, herec Jean Rochefort, sa veľmi čudoval, že prijal úlohu vo fraške Žandár zo Saint-Tropez. A druhým dôvodom bolo to, že Galabru nenávidel Saint-Tropez. Vraj tam prežil jedno príšerné leto a chýbal mu Paríž. Úlohu však prijal, pretože sa chcel stať partnerom Louisa de Funésa (neskôr sa veľmi spriatelili) a tiež preto, že ešte nebol vtedy hviezda a nejako si musel zarobiť. Nakrúcanie prebiehalo v príjemnom prostredí. Aj keď Saint-Tropez navštevovala vtedy plejáda populárnych osobností, neváhal ich Girault použiť ako štatistov či do menších roličiek. To sa týkalo hercov Patrica Laffonta a Fernanda Sardou, režisérov Rogera Vadima a Claudea Chabrola a producenta Raoula Lévyho. Ako štatisti boli použití aj skutoční žandári. Obrovský úspech filmu tvorcov zaskočil. Tým gagom, ktoré akoby vypadli z Funésových obľúbených nemých grotesiek sa proste nedá odolať. Naviac skladateľ Raymond Lefevre napísal do filmu populárne melódie: slávny žandársky pochod a pieseň Douliou douliou. V päťdesiatke sa tak Louis de Funès dostal na vrchol a dlhé roky vyčkávania priniesli ovocie. „V úlohe Cruchota som bol šťastný. Bol v nej zobrazený ozajstný život, presne taký, aký je, s poskokmi aj nadriadenými,“ povedal.
Žandári v New Yorku (1965)
Réžia: Jena Girault, Tony Aboyantz, hrajú: Louis de Funés, Michel Galabru, Claude Gensacová, Guy Grosso
Príbeh sa odohráva v New Yorku, kde sa koná medzinárodná policajná konferencia. Cruchotova dcéra sa sem dostane ako čierny pasažier. Zoznámi sa proti vôli svojho otca so sympatickým talianskym policajným dôstojníkom. Keď to Cruchot zistí, začne ju hľadať a zapletie sa pritom s miestnymi pouličnými gangami...
Prvý diel mal ohromný úspech a tak nie je divu, že sa rýchlo začala pripravovať ďalšia časť. Louis chcel pôvodne film sám režírovať, ale nakoniec režisérska stolička zostala Jeanovi Giraultovi. Dňa 6. mája 1965 vyrážal Giraultov štáb z prístavu Le Havre smerom na New York. Spočiatku si americkí turisti, ktorí na parníku France cestovali, mysleli, že naši herci sú colníci. Po premietaní prvého dielu si však žandári získali ich sympatie. Pri natáčaní opäť vládla pohoda korunovaná tým, že nikto z hercov (až na Christiana Marina) nebol nikdy v USA, takže boli všetci nadšení newyorskou atmosférou. Film samozrejme je asi najslabší z prvých štyroch dielov žandarmérie. Komédiu zdržuje zápletka s Cruchotovou dcérou Nicole a talianskym žandárom. A polovičná absencia Jeana Lefebvra je nakonec viac viditeľná než sa mohlo zdať a úplne nepochopiteľné je zaradenie tanečnej scény odkazujúce k West Side Story. Ale je tu dosť skvelých scén a gagov. Jeanovi Lefebvreovi vadilo, že francúzsky komik Louis de Funés už mal hviezdne maniere a od diela k dielu na seba strhával stále väčšiu pozornosť.
Žandár sa žení (1968)
Réžia: Jena Girault, Tony Aboyantz, hrajú: Louis de Funés, Michel Galabru, Claude Gensacová, Guy Grosso
Policajný dôstojník Cruchot je zamilovaný do bohatej ale rozmaznanej vdovy. Tá mu obráti celý svet naruby. Nielen, že sa snaží ho dostať, ale snaží sa aj o priazeň jeho dcéry. Tá jej pomoc uvíta, pretože sa sama chce vydať, ale proti vôli svojho otca. Skvelá komédia v prekrásnom prostredí Saint Tropez...
Tretiemu pokračovaniu predchádzala akási anketa, ktorú zorganizovali režisér Jean Girault a jeho dvorný scénárista Jacques Vilfrid. Báli sa, že keď Cruchota oženia, tak príde o svoje fanúšičky. Výsledok ankety žandárskej svadbe požehnal a do úlohy svojej budúcej ženy Josephy navrhol Louis svoju kamarátku Claude Gensacovú. Nakrúcanie prebiehalo počas známych májových udalostí v roku 1968 (a kvôli nim bolo na pár dní zo solidarity prerušené). Začala rásť popularita Michela Galabruho a Jeana Lefebvra. A ten pri novinárskej projekcii si všimol, že veľa jeho záberov skončilo v strižni a tak vyvolal škandál, ktorý bol pre bulvár sústom. Lefebvre sa potom už nechal prehovoriť už len k jednému dielu. Tento diel je vlastne príčinou toho, prečo Jean Lefebvre v posledných dvoch dieloch nevystupuje. Film patrí k tým vydarenejším dielam tejto série. Tvorcovia konečne pochopili, že Genéviéve Gradová nemusí mať toľko priestoru, zato viac vsadili na Michela Galabruho, ktorý je tu Funésovi skoro viac ako rovnocenný partner. Komický je tiež výstup komičky Dominique Davrayovej ako lektorky tanečných kurzov. Celým filmom ešte viac dýcha atmosféra šesťdesiatych rokov. Diskotéka Byblos sa skutočne nachádza v hoteli Byblos na Avenue Paul Signac v Saint Tropez. Je to posledný diel tejto série, v ktorom si Geneviève Gradová zahrala dcéru žandára Cruchota. Herečka Claude Gensacová, ktorú predstavovala od tohto dielu žandárovu manželku, vytvorila postavu tak presvedčivo, že ju v bežnom živote mnohí považovali za jeho skutočnú ženu.
Druhú časť prinesieme čoskoro.
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Veniamin Kraskov | Dreamstime.com
