Úspešný šunkový herec Javier Bardem

1.3.2019|Jozef Rigo|

*1.3.1969, Las Palmas de Gran Canaria, Kanárske ostrovy

Svoj herecký debut absolvoval charizmatický ako Javier Ángel Encinas Bardem už ako šesťročný chlapec. Písal sa rok 1975 a malého Javiera obsadili do epizódnej úlohy v miniseriáli El Picaro. Až o šesť rokov neskôr však zaznamenal svoj skutočný filmový debut v snímke El poderoso Influjo de la Luna (1980). Najmladší člen hereckej rodiny už v tínedžerskom veku patril k členom divadelnej skupiny, ktorá s predstaveniami cestovala po celom Španielsku. Je synom herečky Pilar Bardemovej, vnukom herca Rafaela Bardema (1889-1972) a synovcom slávneho španielskeho režiséra Juana Antonia Bardema.

Herectvo bolo už od malička jeho veľkým hobby. Pôvodne chcel byť maliarom, ale nakoniec pochopil, že nemá dosť talentu a opustil štúdium na madridskej Škole umenia a remesiel. Vystriedal rôzne zamestnania; pracoval ako vyhadzovač, pisár, lešenář a dokonca aj ako striptér. Okrem hrania na doskách, ktoré znamenajú svet a množstva postáv v španielskych seriáloch a telenovelách však Javier hrával rugby za španielsky národný tím. Aj vďaka tomuto športu sa môže dnes chváliť vyšportovanou postavou. Vo filme Pedra Almódovara Vysoké podpätky (Tacones lejanos, 1991) si Javier zahral len krátku úlohu, oveľa väčší význam však preňho mala úlohu sexy svalovca Raúla, ktorý si vedľa zamestnania v továrni na šunku privyrába ako manekýn a sníva o toreadorskej sláve v ironickej komédii Šunka, šunka (Jamón, Jamón, 1992), kde si po prvýkrát zahral po boku dnes ešte slávnejšej krajanky Penelópe Cruzovej a Stefanie Sandrelliovej. Je to psychologicky, provokatívne milostná dráma, ktoré s ironickou nadsádzkou zobrazuje labyrint vášni medzi ľudmi rôzneho spoločenského postavenia v španielskej provincii 90.rokov. Vraj tým najlepším, čo vo svete reprezentuje Španielsko, je šunka. Ponúka sa akoby gurmánska vizitka rovnako ako slanina v Anglicku. "Keď chceme vyjadriť, že niečo skutočne stojí za to, potom hovoríme jamón, jamón," tvrdí režisér Juan Bigas Luna s tým, že v tomto filme sa dajú zjesť lásku i krásu...S Penélope Cruzovou sa spoločne objavili aj vo filme Láska vážne ohrozuje zdravie (El Amor perjudica seriamente la salud, 1996) a Žiadne božie správy (Sin noticias de Dios, 2001).

Javier Bardem

Práve postava „šunkového“ Raula mu však už v roku 1992 zabezpečila v rodnej krajine celoplošnú popularitu a urobila z neho popri Antoniovi Banderasovi nový sex-symbol. Ako on sám dnes často uvádza, aj kvôli tejto nálepke, často odmietal úlohy, ktoré ho štylizovali do polohy „latino-lovers“ a pokúšal sa dokázať, že jeho čaro nespočíva iba v pevnom zadku, širokom nose, šiji a príťažlivom zjave. Obdobie rokov 1992 až 1999 znamenalo pre Bardema predovšetkým účinkovanie v domácej produkcii, či koprodukciách španielskych krajín. Toto obdobie obsahuje napríklad v úlohe záletného a ctižiadostivého podnikateľa v stavebníctve Benito González, ktorý však svojou túžbou po materiálnom úspechu vždycky všetko pokazí v dráme Na plné guľe (Huevos deoro, 1993). Uznanie odborných porot /cena Goya 1995 a Strieborná mušľa na MFF v San Sebastiane roku 1994/ dosiahol vďake úlohe tipára Lisarda v thrilleri Spočítané dni /Días contados, 1994/ režiséra I. Uribea a titulnú úlohu Detektíva v postkatastrofickej dráme Detektív a smrť (El detective y la muerte, 1994) režiséra G. Suareza. V následujúcom roku sa stal opäť laureátom výročnej španielskej ceny Goya za stvárnenie postavy herca Víctora Venturu, ktorého svoj talent uplatňuje na erotickej telefónnej linke v komédii Ústne (Boca a boca, 1995). Thriller Matka (La Madre, 1995), kde si Javier zahral po boku vlastnej mamy Pilar Bardemovej. Potom prišla Almodóvarova psychologická dráma podľa románu Ruth Rendellovej Na dno vášne (Carne Trémula, 1997), kde jednu z hlavných úloh, bývalého policajta Davida, ktorý po ťažkom zranení zostal pripútaný na invalidnom vozíku (nominácia na cenu Goya 1997 a na Európsku filmovú cenu Felix 1997).

Napriek úspechom na rodnej hrude sa však žiaden veľký nástup do Hollywoodu na obzore nečrtal a predsa sa veľmi úspešne sa uplatnil tiež v zámorí, kde sa pred ním nedávno presadil jeho krajan Antonio Banderas. V roku 2000 americký režisér Julian Schnabel obsadil Javiera do hlavnej úlohy vo filme Kým sa zotmie (Before Night Falls, 2000). Táto snímka zobrazujúca život jedného z najvýznamnejších kubánskych spisovateľov Reinalda Arenasa, ktorý bol kvôli svojim názorom ale predovšetkým svojej homosexuálnej orientácii prenasledovaný, väznený a týraný a ktorý napokon umrel po úteku z Kuby v USA na AIDS, priniesol v roku 2001 Bardemovi nomináciu na Oscara. Španielsky herec Javier Bardem bol pôvodne vycastingovaný na jednu z menších postáv. Keď mu Schnabel navrhol, aby hral hlavnú úlohu, spočiatku sa na ňu necítil herecky ani jazykovo. Ako dobre spravil, že sa predsa len dal nahovoriť, to dokazuje okrem iného Veľká cena poroty a Volpiho pohár za herecký výkon na vlaňajšom festivale v Benátkach a nominácia na Oscara za herecký výkon. V tomto filme si zahrali v menších rolách aj dve hollywoodske esá, Sean Penn a Johnny Depp. Ten druhý dokonca v dvojúlohe Arenasovho spoluväzňa transvestita Bon Bona a krutého poručíka Victora.

Paradoxné však je, že lesk Hollywoodu sa preňho vôbec nestal príťažlivým. Od roku 2000 a úspechu s Kým sa zotmie sa objavil akurát v režijnom debute Johna Malkovicha Tanečník odzhora (The Dancer Upstairs, 2002) a strihol si drobnú úlohu mafiánskeho bossa v thrilleri Collateral (2004) režiséra M.Manna. Toho stvárnil samozrejme s talentom a presvedčivosťou sebe vlastnou. Oveľa osobnejšími projektami však boli preňho už spomínané Žiadne božie správy a film Hlas mora /Mar adentro, 2004/. Pod režisérskou taktovkou Alejandra Amenábara (Tí druhí, Otvor oči/) sa (opäť raz) skutočný príbeh Ramóna Escobara, ktorý takmer 25 rokov strávil nevládny na lôžku, stal jedným z najlepších filmov tej doby.

Fotogaléria Táto krajina nie je pre starých (2007)Zobraziť fotogalériu »

Potvrdzujú to aj ocenenia, ktoré dielo získalo. Na benátskom filmovom festivale v roku 2004 získalo Hlas mora špeciálnu cenu poroty a Bardem Volpiho pohár za najlepší mužský herecký výkon. Je to pravdivý životný príbeh Španiela Ramóna, ktorý viedol 30 rokov kampaň za právo na eutanáziu. Po úraze na mori je pripútaný na lôžko a jeho jediným prianím je dôstojne ukončiť svoj vlastný život. Rovnako má snímka na konte aj cenu za najlepší európsky film na Hollywoodskom filmovom festivale, Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film či cenu Golden Kinaree za najlepší film.

V roku 2007 si zahral vo filmovej adaptácii Táto krajina nie je pre starých od bratov Coenevcov, za túto úlohu získal niekoľko významných ocenení, vrátane Oscara. O rok neskôr účinkoval v snímke od Woodyho Allena s názvom Vicky Christina Barcelona, kde si opäť zahral s herečkou Penélope Cruz. Počas nakrúcania sa zblížili a vyústilo to tajnou svadbou v roku 2010. O rok neskôr sa im narodil syn Leo a v roku 2013 sa rodina rozrástla o dcéru Lunu. V súčasnosti si chráni svoje súkromie. Jeho brat Carlos a sestra Mónica sú tiež herci.

Jeho ďalšie filmy: Luline roky (Las Edades de Lulú, 1990), Tanec s diablom (Éxtasis, 1996), Pravdivá romanca 2 (Perdita Durango, 1997), Torrente, hlúpa ruka zákona (Torrente, el brazo tonto de la ley, 1998), Medzi tvojimi nohami (Éntre las piernas, 1999) mysteriózny thriller po boku Victorie Abrilovej, Druhá koža (Segunda piel, 1999), Vlci z Washingtonu (Los lobos de Washington, 1999), Pondelky na slnku (Los lunes al sol, 2002), Killing Pablo (2005), Goyovi duchovia (Goya´s Ghosts, 2006) pod réžijným vedením Miloša Formana, v snímke od Alejandra Gonzáleze Iñárritu Biutiful (Uxbal, 2010) získal na festivale v Cannes cenu pre najlepšieho herca. Zahral si aj úlohy hlavných zloduchov, Silvu v bondovke Skyfall (2011), kapitána Salazara v snímke Piráti z Karibiku: Salazarova pomsta(Pirates of the Caribbean: Dead Men Tell No Tales, 2017) alebo neslávne známeho krutého narkobaróna vo filme Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný (Pablo Escobar, 2017), kde sa znovu objavil vo dvojici s Penélope Cruz.

Zaujímavosti zo života Javiera Bardema:

  • niekedy používa prezývku Benito Gonzáles,
  • je prvým španielskym hercom v histórii, ktorý bol nominovaný na Oscara,
  • v rozhovoroch často tvrdí, že nevie šoférovať,
  • pôvodne chcel byť maliarom,
  • na diskotéke mu rozbili nos, ktorého následky z neho tiež urobili sex-symbol,
  • kvôli úlohe Arenasa zhodil 15 kilogramov a naučil sa kubánsko-španielsky a kubánsko-anglický akcent,
  • keď Julian Schnabel premietol film Kým sa zotmie Al Pacinovi a zavolal o tretej v noci Bardemovi, že Pacinovi sa jeho herectvo páčilo, Bardem zvolal: „Neverím v Boha, verím v Pacina!“

(Na článku spolupracoval Marko Aust, aktualizované 1.3.2019)

  Foto © Starstock | Dreamstime.com

Súvisiace články