Jurský svet

11.6.2015|Paľo Chodúr|
Jurský svet

Je to už nejaký čas, čo sme mali možnosť sledovať obrovské kolosy mäsa a zubov, raziacich si cestu medzi hustým porastom, ľudskými obydliami a vo výnimočných prípadoch aj ľudskými vnútornosťami.

Jurský svet si od pôvodnej trilógie hľadal cestu na filmové plátno dlhšie ako sa pôvodne zamýšľalo. Vymýšľala sa nová zápletka, najímali sa noví scenáristi a hľadal sa nový režisér. Keď voľba padla na Colina Trevorrowa komu zo skalných fanúšikov nezovrel žalúdok? Tento tvorca nezávislej komédie má vytvoriť nový Jurský svet plný krvilačných monštier?

Potom unikla správa, že velociraptori už nebudú bezduché vraždiace mašiny, ale budú ľuďom dokonca pomáhať.
No a potom vyšiel prvý trailer. A ja som si uvedomil, že všetko je vlastne jedno, hlavne nech vidím tých dinosaurov.

A dnes keď som sa vrátil z kina musím konštatovať, že tento návrat sa podaril, že Trevorrow sa vyrovnal Spielbergovi a potupil Johnstona a že velociraptori sú mojimi novými hrdinami. Podobne ako v prípade novej Godzilly aj tu pracuje film s tradičnou poctou tým mýtom, ktoré pokladali základy žánrovej zábavy, aká v 90 rokoch značne pozmenila hodnoty a preferencie u filmového diváka. Rodinný film s množstvom chuťových scén, množstva prepájacích odkazov k pôvodným dielom a hlavne s pekným vizuálom.

Je síce pravda, že je tu viacej digitálneho než animatronického, na druhú stranu hlavne ku koncu filmu je tempo natoľko vražedné, že každý ďalší dejový zvrat vás silnejšie zabára do sedadiel a núti zvierať ruku nechápavého prísediaceho. Tým chcem povedať. Finálna bitka je šupa.

Recenzia filmu Jurský svet

Možno sa tu teším len preto, lebo som na tomto vyrastal a Stratený svet: Jurský park považujem za vrchol vo filmoch o dinosauroch. A tiež je mi jasné, že mladé publikum asi bude zívať nad malým množstvom krvi a všetky tie rodinné hodnoty sprdne pod čiernu zem, ale ja si ešte pamätám doby, kedy Hollywood robil poctivé a zábavné filmy. Filmy u ktorých sme sa mohli smiať a rovnako sa aj báť. Jurský svet je poctou týmto filmom.

Jeho výstavba je prispôsobená budovaniu napätia. A to potom, keď príde na akciu, skutočne funguje. Vzťahy medzi postavami sú jasné a možno trochu čiernobiele, ale aspoň sa nestratíme v tom, kto na akej strane barikády stojí. Vedľajšie postavy dostávajú rovnaký priestor zažiariť ako tie hlavné. Plus si máme možnosť kvôli rôznych lokáciam užiť všetky možné atrakcie, ktoré park ponúka.

V tomto je možno Jurský svet viacej otvorený divákovi ako Godzilla, ktorá si s tou mystifikáciou ochranárskeho monštra založila v tom roku svoj vlastný trademark. Film je ale pekne natočený, často odkazuje k pôvodnému Williamsovmu soundtracku – ktorý patril ešte k tým dielam tohto velikána, ktoré nikdy tak celkovo nezmiznú z nášho vedomia – a pritom zostáva hravý, vtipný a akčný. Tento rok sľuboval veľa zaujímavých počinov a tiež návraty k starým kúskom.

Recenzia filmu Jurský svet

Jurský svet je po Mad Maxovi druhým takýmto návratom a musím povedať, že je rovnako zábavný (aj keď iným spôsobom) a znova skôr potešil, ako by sklamal. Zaradil sa k sérií ako plnohodnotný člen a pevne verím, že sa na ňom bude dať ešte niečo postaviť. Nejaký ten príbeh, ktorý by ma možno ešte raz prekvapil a vrátil do tých čias, kedy všetky moje knihy boli plné obrázkov rôznych dinosaurov a kedy som túžil nebyť ničím iným len paleontológom.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Barracuda Movie

Súvisiace články