Iracionálny muž
Pokojnú hladinu univerzitného mestečka na Rhode Island rozvíri príchod bohémskeho, legendami opradeného a alkoholom zdevastovaného profesora filozofie Abea Lucasa (Joaquin Phoenix). Na čele jeho fanklubu stojí voľnomyšlienkárska profesorka chémie Rita (Parker Posey) a študentka Jill (Emma Stone). Abe si ale nedokáže vychutnať náklonnosť žiadnej z dám, prechádza práve krízou stredného veku. Nedokáže sa pre nič nadchnúť, neurobí ani krok bez svojej ploskačky, trpí impotenciou a vôbec, celý život vníma ako márnivý a bezvýznamný, dokonca až natoľko, že sa nerozpakuje predviesť na študentskom večierku, ako sa hrá ruská ruleta. Obe ženy napriek tomu vytrvalo bojujú o jeho pozornosť, až kým... sa nestane niečo, čo Abeovi vráti chuť do života. Profesor začne pôsobiť ako znovuzrodený, užíva si dobré jedlo, pozornosť študentov i náklonnosť oboch zamilovaných žien. Lenže ako vieme, nič dobré netrvá naveky.
Woody Allen sa pevne drží svojho dlhoročného zvyku – nakrútiť jeden film ročne. Napriek kolísavej kvalite (každý deň nemôže byť nedeľa) zostáva ich štandard obdivuhodný. Tento rok však nečakajte nijaké výnimočné prekvapenie a la Jasmínine slzy (2013).
Iracionálny muž prelína vtipné s vážnym, čo je zvyčajne Allenovou silnou stránkou, tento raz to však zvláda len v obmedzenej miere. Medzi hercami to primerane iskrí, dialógy sú chvíľami duchaplné, väčšinou však pôsobia únavne a prekombinovane. Kriminálna zápletka je svieža, ale začína sa rozvíjať zbytočne neskoro. Celkovo sa toho v Iracionálnom mužovi deje primálo na celovečerný film, jeho námet by skôr zodpovedal plnokrvnej poviedke. Úvodná hodina sa rozbieha len pomaly a – povedané slovami jednej z postáv – z veľkej časti je len verbálnou masturbáciou. Keď herci napokon prejdú od konverzácie k činom, filmové tempo sa kostrbato rozhýbe, po niekoľkých svižnejších scénkach ale opäť upadne do miernej letargie, ktorá je v príkrom rozpore s duševným rozpoložením hlavného tria.
Film tiež nemá jasno v tom, kto je jeho hlavnou postavou. Obaja kandidáti – Abe a Jill - sú silné charaktery, ktoré by tento status uniesli. Ich perspektívy dostávajú zhruba rovnaký priestor a táto nejednoznačnosť zápletke uberá na účinku. Pôsobiví sú obaja hlavní predstavitelia – na Joaquinovi Phoenixovi je sympatické, že postavu, ktorá je v zásade len ďalšie alter ego Woodyho Allena, sa rozhodol nehrať ako Allenovu imitáciu. Výsledkom je nenápadný, no o to presvedčivejší výkon zhýralo šarmantného neurotika s osobitým zmyslom pre morálku. O Emme Stone sa už niekoľko rokov dá ťažko vyjadrovať inak ako v superlatívoch a túto latku si drží naďalej. Herečka dokázala vtisnúť svojej, v zásade nezaujímavej až nudnej postave, oduševnený a svieži prejav, ktorý zmienené scenáristické nedostatky do istej miery úspešne tlmí. Ústredné trio hercov dopĺňa skvelá Parker Posey, ktorá by však potrebovala dostať väčší priestor – jednak si to po profesionálnej stránke zaslúži, jednak by to značne pomohlo príbehu.
Po minuloročnom Kúzle Mesačného Svitu nám Allen priniesol ďalšiu letnú nenáročnú jednohubku, v ktorej nie veľmi zručne zrecykloval všetky osvedčené prvky svojich diel, ktorá vás bude baviť tým viac, čím menej máte jeho filmy napozerané a na ktorú pomerne rýchlo zabudnete. Absolútni novici si môžu k hodnoteniu jednu hviezdičku pridať.
