Charlton Heston – „Legendárny Ben Hur“

narodený: 4. 10. 1924 – Envaston ( štát Illinois, USA )
zomrel: 5. 4. 2008 - Beverly Hills ( Kalifornia, USA )

Ak by sme mali zostaviť rebríček mužskej krásy iba podľa telesného vzhľadu
a výzoru, tak potom 191 centimetrov vysoký obor so šedozelenými očami,
ostrorezanými patricijskými črtami tváre, svalnatej atletickej postavy
a zamatovým hlasom, odetý najčastejšie do historických kostýmov, ON – muž každým
cólom, populárny Charlton Heston by podľa tohto kritéria figuroval na popredných
miestach. Keď sa ho raz reportéri spýtali, na ktorý zo svojich historických
a dobrodružných filmov si spomína, uprel svoj zasnený pohľad kamsi do diaľav
a odpovedal: „Na ten, ktorý som nikdy nenakrútil – na film môjho prekrásneho
šťastného detstva...“. Veterán filmového Hollywoodu odpovedal úprimne
a pravdivo. Málokto z veľkých hollywoodskych filmových hviezd mal také krásne
a šťastné detstvo ako on, a jeho šťastné celoživotné spolunažívanie so svojou
jedinou manželkou patrí v takom prostredí ako Hollywood medzi svetlé výnimky.

Narodil sa 4. októbra 1924 vlastným menom ako John Charles Carter. Jeho
rodičia sa rozviedli keď bol ešte dieťa a svoje detstvo prežil s matkou,
láskavým otčimom – majiteľom píly Chesterom Hestonom, a na ranči svojho starého
otca a jeho kovbojov v romantickom kraji v Michigane. Už od útleho detstva
chodil so starým otcom na ryby a poľovačky a celé dni sa túlal v lesoch pri
rieke a jeho prvými priateľmi boli srnky a bobry a na obrovskej farme medzi
poliami, ovocnými sadmi a dobytkom sa cítil naozaj šťastne.

Počas školských štúdií mu učarovalo herectvo a aktívne hral v školských
divadelných predstaveniach, keďže bol aj náruživým športovcom, viacerí tréneri
ho prehovárali aby sa venoval profesionálne basketbalu, ale Charlton Heston sa
rozhodol pre herectvo. Zapísal sa na štúdium herectva na Northwestern University
v Chicagu, behom ktorého hral titulnú úlohu v študentskom amatérskom snímku
Peer Gynt ( 1941 ). Keďže štúdium na škole bolo nákladné, zarábal si ako
pomocný hlásateľ v Chicagskom rozhlase a účinkoval aj vo viacerých rozprávkových
hrách . Na školských predstaveniach bola často jeho partnerkou spolužiačka Lydia
Marie Clarková s ktorou si zahral na javisku mnoho ľúbostných scén z klasických
i moderných divadelných hier, až sa nakoniec v roku 1944 spolu zosobášili
a neskôr sa im narodil syn Fraser. Neskôr po desaťročiach na to Charlton
spomínal: „Vzali sme sa, hoci sme boli obidvaja v tom čase chudobní ako kostolná
myš. Bývali sme v skromne zariadenej izbietke a našou prvou „skriňou“ bol môj
veľký kufor, v zime sme vyhrievali izbu starou dvojplatničkou, ale mali sme sa
radi, boli sme šťastní a láska nás hriala oveľa lepšie ako najmodernejšie
ústredné kúrenie...“ Onedlho nato musel Charlton dokazovať svoju odvahu na
bojiskách II. Svetovej vojny, kde slúžil 3 roky u letectva, do tohto času je
započítaná aj povinná vojenská služba, ktorú v čase mieru absolvoval u svojej
bojovej jednotky.

Po demobilizácii v roku 1947 debutoval ako herec na Broadway v Shakespearovej
dráme Antonius a Kleopatra. Na sklonku 40. rokov dostal angažmá
v newyorskej TV, kde sa stal protagonistom seriálu Studio One, v ktorého rámci
účinkoval v dramatizácii Shakespearových hier Macbeth, Skrotenie zlej ženy,
Julius Caesar a románov Emily Bronteovej Na veternej
hôrke a Jana Eyrová.

Začiatkom 50.rokov Charltona Hestona priviedol do Hollywoodu producent Hal
Wallis, a Charlton tam debutoval vo svojom prvom skutočnom filme Dark City (
Temné mesto, 1950 ). No vo svojom druhom snímku The Greatest Show on
Earth ( Najväčšia show sveta, 1952 ) , ktorý ako svoj predposledný film
natočil filmový veterán a priekopník Cecil B. de Mille, už na seba dokázal
výraznejšie upozorniť svojou úlohou Brada, riaditeľa cirkusu, v ktorého súboru
sa skrýva pod maskou klauna trestne stíhaný lekár ( James Stewart ).

Onedlho nato sa Charlton presadil vďaka svojej vysokej svalnatej postave
a ostro rezanej tvári ako vyhľadávaný predstaviteľ mužov činu, spočiatku vo
westernoch a dobrodružných príbehoch. Napríklad vo filmoch Pony Express (
1953 ), The Naked Jungle ( Nahá džungľa, 1954 ), The Secret of the Incas (
Tajomstvo Inkov, 1954 ) a podobne. Z týchto žánrov vybočuje psychologický
kriminálny film Touch of Evil ( Dotyk zla, 1958 ), ktorý natočil dnes už
kultový režisér a herec Orson Welles. Heston v ňom stvárňuje postavu
mexického komisára hraničnej polície Ramona Vargasa, ktorému sa podarí odhaliť
podvod svojho kolegu ( Orson Welles ), zapojeného do pašovania drog.

Herecká popularita Charltona Hestona narastala, každým novým dielom sa
dostával o krok bližšie ku statusu filmovej hviezdy. Filmová kritika písala
o ňom s uznaním, u obecenstva bol čoraz populárnejší, jedine hollywoodski
reportéri, večne snoriaci po škandáloch a senzáciách, boli sklamaní. Charlton
Heston bol v Hollywoode už niekoľko rokov, ale neposkytol reportérom ani
najmenšiu „story“, nieto škandál alebo aspoň zaujímavú klebietku. Žil
v Hollywoode aj s rodinou v šťastnom, usporiadanom manželstve, neholdoval
alkoholu ani drogám, nemal ľúbostné romance s hollywoodskymi kráskami, hoci hral
s najkrajšími herečkami.

Päťdesiate roky boli v Hollywoode v znamení veľkých historických filmov –
biblických, staroegyptských i starorímskych – a Charlton Heston svojou
impozantnou postavou bol pre tieto diela priam predurčený. Najprv nakrútil
úspešný biblický film The Ten Commandments ( Desatoro prikázaní, 1956
) – bol to posledný film režiséra Cecila B. de Milla, a Charlton v ňom
majstrovsky stvárnil postavu biblického patriarchu Mojžiša ( jeho syn Fraser si
zahral tú istú postavu v detskom vydaní ).

Druhým príbehom je dodnes kultový Ben Hur ( 1959 ) , ktorý nakrútil
westernový špecialista Wiliam Wyler podľa rovnomenného románu Lewisa Wallace.
Charlton v ňom stvárňuje postavu židovského šľachtica Ben Hura vyznačujúceho sa
mimoriadnou duchovnou i fyzickou silou, ktorého jeho bývalý priateľ Riman
Messala ( Stephen Boyd ) z politických dôvodov obviní z atentátu na rímskeho
guvernéra, hoci to nie je pravda. Ben Hura odsúdia na doživotné galeje a jeho
príbeh sa prelína s príbehom Krista a raného kresťanstva. Film je farebná
historická freska s jedinečnými exteriérmi nakrúcanými priamo v Ríme,
s mnohotisícovým komparzom štatistov i s monumentálnymi vojenskými bitkami. Táto
výpravná 213 minútová historická freska bola najdrahším filmom tých čias
a rozhodla o bytí a nebytí upadajúcej filmovej spoločnosti MGM – Metro Goldwyn
Mayer. Charlton Heston podal v tomto filme jeden zo svojich najväčších hereckých
výkonov, jeho Ben Hur sa stal pojmom a za postavu vzbúreného izraelského princa
získal Charlton zlatého Oscara. Tento film získal najviac Oscarov v histórii
filmu vôbec ( 11 ) – čo je rekord, ktorý nebol dodnes prekonaný a v roku 1998 ho
podarilo iba vyrovnať filmu Titanic ( 11 Oscarov ).

Behom 60. rokov hral Charlton striedavo v historických a dobrodružných
filmoch a dokázal, že mu tieto úlohy sedia ako uliate – napríklad historické
postavy: španielsky národný hrdina vo filme Cid ( 1961 ), svätý Ján
Krstiteľ vo filme The Greatest Story Ever Told ( Najväčší
príbeh všetkých čias, 1965 ), alebo taliansky renesančný umelec
Michelangelo Buonaroti maľujúci strop Sixtínskej kaplnky v životopisnom filme
The Agony and the Ecstasy ( 1965 ) podľa rovnomenného románu Irvinga Stona:
V agónii a extáze ( v našich kinách uvedenom ako: V službách pápeža ). Alebo
postavy vojvodcov či vojenských veliteľov vo filmoch: The Pigeon That Took
Rome ( Holub ktorý dobyl Rím, 1962 ) , Major Dundee ( 1964 ), Khartoum (
Chartúm, 1966 ).

Od konca 60. rokov sa Charlton Heston začína uplatňovať v ďalších filmových
žánroch, ktorých popularita bola veľká hlavne v 70. rokoch: v sci–fi,
dobrodružných a katastrofických filmoch, pričom zároveň sú jeho filmové postavy
zrelšie a psychologicky viac prepracovanejšie. Z jeho sci-fi filmov stoja za
zmienku hlavne filmy: Planet of the Apes ( Planéta opíc, 1968 )
–hrozivá vízia obrátenej Darwinovej teórie, film ktorý urobil z ľudí zvieratá
a zo zvierat ľudí, je výtvorom fantázie spisovateľa Pierra Boulla ( sfilmovaný
román Most cez rieku Kwai ), ktorý svoj príbeh skôr chápal ako kritiku vtedajšej
vládnucej spoločnosti, než futuristickú rozprávku. Štát opíc je totiž rajom tak
málo, ako je rajom naša zem v roku 1968 a Heston si tu zahral astronauta George
Taylora. Film bol koncom 60. rokov svojim posolstvom, tým najdôležitejším vo
svojom žánri hneď po 2001: Vesmírnej odysey Stanleyho Kubricka.

Z ďalších Hestonovych sci-fi filmov sú to: The Omega Man ( Posledný muž,
1971 ) – dráma posledného zdravého muža, ktorý svoj byt premenil na pevnosť
a bojuje proti svojmu okoliu, potom čo neznámy vírus takmer vyhubil ľudstvo,
a zbytok ľudí sa premenil na vraždiacich mutantov a jeho boj nakoniec končí
tragicky. Vo filme Soylent Green ( 1973 ) stvárňuje Heston úlohu Thora -
policajta budúcnosti, na našej Zemi trpiacej nedostatkom potravín, vody
a skleníkovým efektom, ktorý pri svojom vyšetrovaní banálnej vraždy náhodou
zistí že ako surovina pre výrobu vychvaľovaného umelého jedla Soylent Green,
ktoré ma zbaviť ľudstvo hladu, slúžia ľudské mŕtvoly, ktoré namiesto do
krematória či cintorína sú tajne odvážané do továrne. Pokiaľ ide
o katastrofické, dobrodružné, či vojnové filmy, tak za zmienku stoja napr.
filmy: Eartquake ( Zemetrasenie, 1975 ), Airport 1975 ( Letisko 1975 ) či
Midway ( Bitka o Midway, 1976 ).

Behom 80. rokov Charlton Heston obmedzil svoje herecké aktivity a časom
účinkoval už len príležitostne. Potom čo sa prvýkrát postavil ako režisér za
kameru v r. 1973 filmovým prepisom Shakespearovej hry Antonius a Kleopatra,
si mohol vyskúšať svoje režisérske schopnosti na filmoch
Mother Lode ( Zlatá baňa, 1982 ) - v dobrodružnom filme o dvoch škótskych
bratoch žiarlivo strážiacich tajomstvo zlatonosnej žily, a vo filme A Man for
All Seasons ( Muž do nepohody, 1988 ) – v TV prepise historickej hry
Roberta Bolta, kde si Heston zahral postavu filozofa a kráľovského kancelára
Thomasa Mora.

Počas 80. rokov Charlton Heston často účinkoval v televízii, okrem iného
v niektorých dieloch seriálu Dynasty ( Dynastia, 1985 ) a The Colbys (
Colbyovci, 1985 ).

Od 90. rokov si na Charltona Hestona paradoxne akoby znova spomenul
Hollywood, aj keď malými úlohami. Pod vedením svojho syna – režiséra Frasera
Clarka Hestona si zahral postavu piráta Johna Silvera vo filme
Treasure Island ( Ostrov pokladov, 1990 ) a detektíva Sherlocka Holmesa vo
filme The Crucifer of Blood ( Krvavý kríž, 1991 ). Vo vedľajších alebo
malých úlohách sa Charlton Heston objavil po boku takých hviezd ako Kurt Russel
(Tombstone, 1993 ) , Arnold Schwarzenegger ( True Lies – Pravdivé lži,
1994 ), úlohu starého kráľa si zahral po boku Kennetha Branagha a Kate
Winslet ( Hamlet, 1996 ). Po dlhom čase si opäť zahral vo filme Planet
of the Apes ( Planéta opíc, 2001 ) kde tentoraz stvárnil zápornú postavu –
panaroidného a intrigánskeho vedca- orangutana Zaiusa. Zopakoval si aj postavu
Ben Hura, ktorej zapožičal svoj hlas pre animovaný film Ben Hur ( 2003
).

Dnes takmer 81 – ročný Charlton Heston sa stále teší dobrej fyzickej
i duševnej kondícii, aj keď už niekoľko rokov zvádza svoj boj s Alzhmeierovou
chorobou.

Charlton Heston zomrel 5. apríla 2008 vo veku 83 rokov vo svojom dome v Beverly Hills.

Stano Hudák

Tlač

Diskusia (1)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook