Spectre
Keď sa bondovskej série v roku 2012 ujal režisér Sam Mendes, výsledok celosvetovo nadchol. Skyfall, oplývajúci silným emočným nábojom a dynamickými akčnými scénami sa stal najziskovejším filmom série, prekonal očakávania skalných fanúšikov i absolútnych novicov, a zároveň vzbudil nebývalú chuť na bondovku nasledujúcu. Po zhliadnutí filmu Spectre sa však zdá, že pre Mendesa platí: Dva razy nevstúpiš do rovnakej rieky.
„Mŕtvi sú nažive“, dozvie sa divák hneď na začiatku najnovšej bondovky. Film chvíľami skutočne pripomína mauzóleum: tiene minulosti Bond stretáva takmer na každom kroku a dejová linka spája v uzatvárajúcom sa kruhu všetky „Craigovské“ filmy. Nápad v zásade dobrý, spracovaniu však chýba väčšia rafinovanosť či elegancia, nehovoriac o zmätku, ktorý chvíľami môže pociťovať divák, ktorý tri predchádzajúce filmy nevidel.
Začiatok filmu Bonda zastihne na misii v Mexico City (spektakulárna otváracia scéna predstavuje jeden z najlepších elementov tohto filmu), kde pátra po vrahovi menom Sciarra. Splnenie úlohy od zosnulej M (Judi Dench) ho privedie k uhrančivej Lucii (preceňované cameo Monicy Bellucci) a supertajnej a supervýznamnej organizácii SPECTRE a jej veliteľa, s ktorým, ako sa ukáže, spája Jamesa Bonda prekvapivo (?) osobný vzťah.
Nová bondovka obsahuje všetko, čo správna bondovka obsahovať má a napriek tomu je výsledok mierne rozpačitý a suchopárny. Väčšina veľkolepých akčných scén napriek skvelej výprave nedokáže dvihnúť divákovi hladinu adrenalínu v krvi. Na hlavného hrdinu v podaní Daniela Craiga si mnohí fanúšikovia museli zvykať, a ak sa im to aj po troch filmoch podarilo, nových fanúšikov mu jeho súčasný herecký výkon svojou topornosťou, jednoliatosťou a nezúčastnenosťou, ktorá občas nebezpečne pripomína unudenosť, nenarobí.
Čo povedať k ďalším hereckým predstaviteľom? Hlavným sparingpartnerom je Bondovi záporák v podaní oscarového Christopha Waltza. Waltz odvádza štandardne kvalitný výkon, avšak bez akejkoľvek osobitosti či nebodaj okázalosti, ktorá by mu zaručila zapamätateľnosť. Mediálne tak pretriasaná účasť 51-ročnej Monicy Bellucci vo filme je sklamaním. Jej úloha nie je ničím viac než nezaujímavou epizódkou. Druhá – hlavná – „Bond girl“ v podaní Léy Seydoux je niečo iné. S jej príchodom naberá film druhý dych: Seydoux vtisla svojej Madeleine charizmu, plnokrvnosť a energiu, ktorá okamžite zaujme diváka a dokáže si udržať jeho pozornosť. Škoda len, že smerovanie príbehu jej postavu postupne zatláča do polohy príťažlivej rekvizity, čím sa z jej účasti stáva klišé príznačné skôr pre bondovky minulých desaťročí.
Nový M (nezaujímavý Ralph Fiennes) i po Skyfall zdomestikovaná Moneypenny (snaživá a šarmantná Naomie Harris) sú v najnovšej bondovke len do počtu, zopár jemných prvkov typicky britského zmyslu pre humor dostane možnosť prejaviť Q (Ben Whishaw). V postave šéfa novej spravodajskej agentúry, vnášajúceho do MI6 zásadné zmeny, sa predstaví zodpovedajúco, i keď trochu prvoplánovo slizký a prešpekulovaný Andrew Scott. Za zmienku stojí herecká účasť bývalej hviezdy svetového wrestlingu, Davea Bautistu, ako zabijaka s mimoriadne talentovanými prstami.
Problémom najnovšej bondovky je, že si chce zároveň ponechať opulentnosť zodpovedajúcu sile desaťročia budovanej značky, na druhej strane scenáristické smerovanie naznačuje čoraz väčší dôraz na psychológiu ústrednej postavy so všetkým, čo k tomu patrí (traumy z minulosti, nepredvídateľnosť správania atď.) Tieto dva aspekty sa (na rozdiel od Skyfall) tento raz Mendesovi nepodarilo skĺbiť a výsledkom je bezvýrazný, zbytočne dlhý film, ktorého najzásadnejšie okamihy a odhalenia nezapôsobia ani len na zúčastnených hráčov. Otázkou teda zostáva, prečo by mali zapôsobiť na diváka?
