Joy
David O. Russell je miláčikom Akademikov a jeho filmy sa objavujú na každoročnom vyhlasovaní cien americkej akadémie filmového umenia a vied v posledných rokoch so železnou pravidelnosťou. V roku 2010 ich zaujal Boxerom, v roku 2012 Terapiou láskou a len o rok na to Špinavým trikom. Ten ako jediný z tejto trojice neuspel ani v jednej kategórii a to napriek rekordným desiatim nomináciám, ale jeho renomé neutrpelo. Jeho nový projekt je na prvý pohľad rovnakou stávkou na istotu, i keď podľa všeobecných ohlasov už nejde o takú trefu do čierneho. No ako sa to vezme.
Joy je voľne inšpirovaný životom podnikateľky Joy Mangano, pričom do povedomia ľudí ju dostal vynález mopu. Teda nie úplne, mop ako taký už bol zaužívaný vo všetkých domácnostiach, lenže táto kreatívna žena s ním nebola veľmi spokojná. Preto vymyslela nový, oveľa praktickejší a nakoniec s ním aj slávila úspech. Ku dnešnému dňu jej patrí cez sto patentov a ťažké začiatky ju už nemusia trápiť. Skutočná Joy Mangano nielenže stále žije, ale na filme sa dokonca podieľala ako výkonná producentka. Je však otázne, či bude niečo podobné zaujímať bežného diváka. Životopisy sú síce obľúbené, ale pokúsiť sa predať príbeh úplne obyčajnej ženy s vynálezom, ktorý je dnes považovaný za bežnú a nijak zvlášť výnimočnú súčasť všetkých domácností, je predsa len ťažšie, ako keď máte k dispozícii silnú a súčasne dostatočne známu osobnosť. Alebo aspoň zvolíte atraktívnu tému. Ani jedno z toho v tomto prípade neplatí.
Aj keď vlastne nejde o klasický životopis, nakoľko sa film drží skutočnosti, je ťažká odpoveď, no každému bude ihneď jasné, že nie všetko sa stalo rovnako. To je napokon pri projektoch s touto nálepkou bežné, aj keď vám za chrbtom nedýcha osoba, ktorej sa to udalosti priamo týkajú. Avšak O.Russell zachádza v Joy ešte ďalej a od začiatku je zrejmé, že sa vôbec nesnaží o prehnane realistickú sondu do života. Niečo napovie už parodická úvodná scéna pripomínajúca telenovelu – len aby sa vzápätí potvrdilo, že naozaj ide o telenovelu hranú v televízii. Režisér sa zároveň neustále pohráva so štruktúrou rozprávania a priestor majú nielen kratšie flashbacky, ale ku koncu aj flashforwardy. Funkcia rozprávača príbehu patriaceho jednej z vedľajších postáv sa tiež vymyká očakávaniam. Dianie totiž komentuje takmer až rozprávkovým spôsobom, čo k niektorým častiam sedí, s inými zase kontrastuje. Nájdete tu taktiež prvky satiry, či jemne absurdné momenty, vrátane snovej scény. To všetko dokopy iba podtrhuje atypickú atmosféru snímku. Snímku, ktorý je pritom vlastne obyčajným príbehom outsidera a jeho vzostupu na vrchol.
Videli sme to už v rôznych podobách mnohokrát a tento koncept skrátka máme radi. Pretože to v nás vyvoláva dobrý pocit, že sa to môže prihodiť aj nám. Niekedy stačí iba nápad a troška šťastia... Až tak jednoduché to samozrejme nie je a jednoduché to nemá ani filmová Joy. Tá musí neustále riešiť rôzne podnikateľské problémy i svoju mimoriadne strelenú rodinku súčasne. A problémy sa kopia a kopia. Obsadenie Jennifer Lawrence do titulnej úlohy bolo správnou voľbou. Mladá herečka zase raz dokazuje svoj talent a tretia vzájomná spolupráca s problematickým tvorcom je doteraz možno jej najvydarenejšou. Zabudnite na jej Tiffany a Rosalyn, tu je úplne iná a odzbrojuje hlavne prirodzenosťou, s akou vkĺzla do roly matky túžiacej po docenení a úspechu. V jej tieni sa ale nestrácajú ani ostatní a to aj bez ohľadu na menší priestor. Našťastie, lebo nevyužiť mená ako Robert De Niro, Bradley Cooper alebo Isabella Rossellini by sa rovnalo hriechu. Herecky je všetko v poriadku.
Bude vám to stačiť? Ťažko povedať. O.Russell ostáva verný svojmu štýlu, aj keď tentokrát nemá k dispozícii až tak konzistentný scenár. I tak si myslím, že napísal pomerne inteligentnú a čiastočne aj inšpiratívnu záležitosť. Akurát nie pre každého, čo je nepochybne dané aj určitou neatraktivitou látky. Upratovanie je totiž asi to posledné na čo chcú ľudia myslieť pri návšteve kina, alebo nie? Isté je len jedno - pokiaľ nie ste priaznivcom O.Russellovej tvorby a nevyhľadávate Jennifer Lawrence, tak ho môžete s čistým svedomím vynechať.
