MFF Cannes a jeho druhý týždeň
Medzinárodný filmový festival Cannes má za sebou druhý týždeň a jeho záver sa nezadržateľne blíži. Po zaujímavých premietaniach sa počet kandidátov na zisk Zlatej palmy za najlepší film rozrástol, a porota, ktorej predsedá režisér George Miller, to pri rozhodovaní nebude mať vôbec jednoduché. Počas druhého týždňa na slnečnej riviére Croisette pribudli nový miláčikovia publika, dokonca potenciálny kandidát na budúcoročného Oscara a našli sa aj prvé filmy, ktoré si po premietaní namiesto aplauzu vyslúžili neslávne canneské bučanie. Či oprávnene, je otázne.
Na to najzaujímavejšie z druhého týždňa na Medzinárodnom filmovom festivale Cannes, ktorý prebieha od 11. do 22. mája, kedy budú na slávnostnom galavečere vyhlásení víťazi a držiteľ Zlatej palmy za najlepší film, sa pozrieme bližšie v článku.
Pondelok privítal na MFF Cannes režiséra Jima Jarmuscha a jeho nový film, Paterson, ktorý sa premietal v rámci Hlavnej súťaže. Film sa hneď po premiére zaradil medzi kandidátov na zisk Zlatej palmy za najlepší film. Jarmusch by si minimálne mohol odniesť cenu pre najlepšieho režiséra, za film si od kritikov vyslúžil najlepšie recenzie v jeho doterajšej kariér. A pritom príbeh je obyčajný, no napriek tomu výnimočný. Sústredí sa na vodiča autobusu Patersona, ktorý žije obyčajný, stereotypný život. Jeho vášňou je poézia, ktorú píše, a ktorá mu spríjemňuje voľné chvíle. Jediným problémom je, že básne nikto nečítal, okrem Patersonovej manželky, ktorá povzbudzuje manžela, aby ich vydal.
Paterson - press konferencia©Cyril Duchêne/FDC
Film s citom zobrazuje každodenné problémy obyčajného človeka, ktorý so svojou kreatívnou stránkou vie byť neobyčajne výnimočný. Obľúbencom divákov, a istým víťazom tzv. Palm Dog, ceny pre zvieracieho herca, sa stala Nellie, anglický buldoček, ktorá si vo filme zahrala Marvina, verného priateľa hlavnej postavy, v ktorej svojou nonšalantnosťou dominuje herec Adam Driver. Jarmusch sa na červený koberec vrátil opäť v piatok, kedy mal premiéru aj jeho druhý film na festivale, ktorý sa premietal v rámci Polnočnej sekcie, Gimme Danger. Dokument o punkovej skupine The Stooges a jej ikonickom frontmanovi Iggyho Popa, ktorý sa takisto objavil v Cannes.
V rámci sekcie Un Certain Regard sa premietal film Hell or High Water od režiséra Davida Mackenzieho. Okolo filmu nebolo veľa rozruchu, napriek tomu, že o hlavné úlohy sa postarali herci Chris Pine, Ben Foster a Jeff Bridges, o to viac zaujal kritikov. Tento novodobý americký western, ktorý sa sústredí na dvoch bratov – zločincov, ktorí sa snažia ochrániť svoju rodinu a majetok, a využívajú na to kombináciu násilia a súcitu, ponúka brilantné herecké výkony, jasnú réžiu a nezabudnuteľné obrazy.
O oveľa väčší rozruch sa postaral film Loving režiséra Jeffa Nicholsa, ktorý sa dostal na čelo kandidátov na zisk Zlatej palmy za najlepší film, ako aj ceny pre hercov v hlavných úlohách. Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a rozpráva príbeh manželov Richarda a Mildret Loving, ktorí sa dostali do sporu so štátom Virginia, len preto, že uzavreli medzirasové manželstvo, ktoré bolo v roku 1958 v tomto štáte zakázané. Ich problémy so zákonmi a niektorými obyvateľmi mesta, v ktorom žili pretrvával až do roku 1967, kedy na základe ich prípadu Najvyšší súd pozmenil vtedajšie nezmyselné až kruté zákony štátu ohľadne medzirasových zväzkov.
Loving©Alberto Pizzoli/AFP
Hlavné úlohy manželov Lovingovcov si zahrali Joel Edgerton a Ruth Negga, ktorí by si za svoje skvelé výkony cenu určite zaslúžili. Rovnako ako Nicholsonov scenár, ktorý sa viac ako na samotný prípad orientuje na manželov Richarda a Mildret. O filme sa začína hovoriť ako o prvom potenciálnom oscarovskom kandidátovi.
V rámci sekcie Un Certain Regard prišlo svoj nový film Voir du pays (The Stopover) predstaviť sesterské režisérske duo, Delphine a Muriel Coulin. Dámy predstavili silnú drámu z prostredia francúzskej armádnej jednotky, v ktorej operujú aj dve vojačky. Príbeh začína v momente, kedy celá jednotka dostáva voľno, a letí na regeneračný pobyt, ktorého zámerom je zbaviť sa napätia po ťažkom boji v Afganistane. Neľahké situácie v rámci dekompresného tábora vedú k vypätým situáciám medzi vojakmi, ktorí trpia post-traumatickými šokmi, a špeciálne dopadajú na ženskú časť jednotky, ktoré zrazu musia čeliť sexistickým poznámkam, ktoré hraničia s misogýniou.
Voir du pays (The Stopover)©Cyril Duchêne/FDC
Režisérky na pozadí eskalujúcej drámy upriamujú pozornosť na extrémne traumy a rozdiely v ich prijatí a odstraňovaní medzi mužmi a ženami, rovnako ako aj rozdiely medzi ženami v prežití v silno mužskom prostredí. V hlavných ženských úlohách výborný výkon podávajú herečky Ariane Labed a Soko.
O utorkové premiéry sa postarali filmy Julieta od režiséra Pedra Almodóvara, Aquarious od brazílskeho režiséra Klebera Mendonca Filha, ktorý priniesol komplexný príbeh 65-ročnej vdovy, ktorá bojuje proti realitnej spoločnosti, ktorá ju chce vyhodiť z jej bytu, v ktorom prežila kus svojho života. Herečka Sonia Braga sa po premiére stala hlavnou adeptkou na zisk ceny pre naj herečku za výkon ženy, ktorá je oddaná svojim ideálom. Odľahčením utorkových premiér bolo premietanie filmu od režiséra Matta Rossa, Captain Fantastic. Vidieť to bolo najmä na červenom koberci, na ktorom si herci z filmu zapózovali aj takto:
Captain Fantastic©Anne-Christine Poujoulat/AFP
Po dvoch rokoch sa na riviéru Croisette vrátil aj režisér Olivier Assayas. V Hlavnej súťaži, po dráme Clouds of Sils Maria, predstavil svoj duchársky príbeh vo filme Personal Shopper. A vrátil sa aj so svojou múzou, herečkou Kristen Stewart, ktorá si vo filme zahrala titulnú postavu. Personal Shopper sa tento rok v Cannes stal aj prvým filmom, ktorý na novinárskej projekcii „vybučali“. Príbeh filmu je jednoduchý, Stewart hrá mladú ženu, ktorá v Paríži robí osobnú asistentku jednej módnej ikone a medzi tým, ako naháňa drahé, značkové „handry“, sa snaží kontaktovať ducha svojho mŕtveho brata. Na verejnej projekcii sa filmu darilo o niečo lepšie, po skončení ho diváci odmenili niekoľko minútovým potleskom.
Rovnaký obranný mechanizmus zaujali aj niektorí kritici, ktorí film označili za skvelo vystavanú psychologickú drámu s duchárskou tematikou, ktorá sa snaží ukázať ako jednoducho sa človek v ťažkých chvíľach môže stratiť sám sebe a uveriť tomu, že je médium, ktorým naozaj môže byť. Kristen Stewart podáva jeden zo svojich klasicky výborných výkonoch a dokazuje, že filmy zo série Twilight boli len jej mladíckou nerozvážnosťou, ktoré ju síce predstavili Hollywoodu, ale svoj herecký talent uplatňuje a naplno ukazuje najmä v indie filmoch.
Personal Shopper©Valery HACHE
Nestáva sa často, že by sa v rámci MFF Cannes objavovali filmy s tematikou kanibalizmu. Vždy to bolo na festivale určité tabu. No tento rok, ako keby sa vrece s nimi roztrhlo a k vzhliadnutiu ich bolo hneď niekoľko, a dokonca aj v Hlavnej súťaži. Nový film Stevena Spielberga, The BFG, neponúka tak veľa scén, ako v knižnej predlohe, kde obry jedia deti, no predsa sa vo filme jedna nájde. V rámci sekcie Critics´ Week sa premietal film režisérky Julii Ducournau, Raw, thriller o mladej dievčine, ktorá má nevýslovné potešenie z „mäska“. V polnočnej sekcii sme mohli naraziť na kórejský film Bu-San-Haeng (Vlak do Busanu) režiséra Yeona Sang-Ho, ktorý sa pohráva so zombie tematikou postapokalyptického thrilleru, v ktorom, ak chcete prežiť, musíte nastúpiť do vlaku smerujúceho zo Soulu do Busanu.
V Hlavnej súťaži sa objavili dokonca dva filmy, ktoré za kanibalistickou tematikou nijak nezaostávajú, film Ma Loute od režiséra Bruna Dumonta a novinka režiséra Nicolasa Winding Refna, The Neon Demon. Refn ponúka pohľad na drsný svet modelingu s klasickým chladným, zvráteným a veľmi krvavým podtónom. Herečka Elle Fanning hrá mladú nádejnú modelku, ktorej kolegyne jej pôjdu doslova po krku za jej sviežu mladosť a krásu. Film si ako druhý v Cannes tento rok, a opäť na novinárskej projekcii vyslúžil bučanie. Refn ale ponúka vizuálne nadštylizovaný, surrealistický, hororový film, ktorý poukazuje na to, že jediné na čom záleží je krása, a ktorý si rozhodne nájde svojich fanúšikov.
Posledný film z MFF Cannes, na ktorý by som upriamila pozornosť, je novinka mladého kanadského režiséra Xaviera Dolana, ktorá sa uchádza o Zlatú palmu za najlepší film, Juste La Fin Du Monde (It´s Only The End of The World). Dolan bol minulý rok členom Medzinárodnej poroty, a o tejto skúsenosti povedal, že to boli tie najhlbšie, najúprimnejšie a najférovejšie rozhovory o filmoch aké kedy viedol. Pred dvoma rokmi dokonca vyhral Cenu poroty, o ktorú sa síce musel podeliť so Jeanom-Lucom Godardom, za film Mommy!
Tento rok sa o zisk hlavnej ceny pokúša opäť, a to s drámou o mladom mužovi Louisovi, ktorý sa po rokoch stretáva so svojou rodinou, aby im oznámil, že umiera. Film sám o sebe možno nie je taký ambiciózny ako Mommy! no nesie pár výborných elementov, kvôli ktorým sa film nie len oplatí vidieť, ale aj oceniť. Prvým je určite Dolanov neúnavne živý vizuálny štýl filmu, na ktorý nadväzujú skvelé výkony hercov, najmä Vincenta Cassela, ktorý by si za úlohu výbušného a nič neakceptujúceho brata cenu za naj herca rozhodne zaslúžil. Gaspard Ulliel, Nathalie Baye, Léa Seydoux a Marion Cotillard za svojimi výkonmi nijak nezaostávajú.
Zdroj: festival-cannes.com Foto © Copyright 2016 Festival de Cannes
