Rozhovor s víťazom MFF 2006 Roystonom Tanom
Royston Tan (1976, Singapur) už vyše desať rokov nakrúca krátke a dokumentárne filmy. V roku 2001 bol ocenený cenou „Ázijský režisér roka“ a o rok neskôr ho Singapurská národná umelecká rada zvolila za „Mladého umelca roka“. Jeho hraný debut napriek zásahom cenzúry získal na festivale v Singapure Cenu NETPAC (najlepší ázijský film). Na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava 2006 prišiel ukázať svoj najnovší snímok 4:30.
Je to príbeh neobyčajného vzťahu medzi čínskym chlapcom a mladým kórejským mužom. Skôr osamelosť než priateľstvo spája 11-ročného Xiao Wu s tridsiatnikom Jungom. Jedného dňa je táto rutina narušená príchodom nájomníka, ktorého sužuje neznámy žiaľ. Ich cesty sa prekrížia len v jedinom okamihu. Chlapec, túžiaci po ľudskom kontakte, sa pokúša všetkými možnými spôsobmi o spojenie cez fyzické a metaforické bariéry, v čase na prelome noci a dňa.
Práve sa skončil záverečný ceremoniál. Ako sa cítiš po odovzdaní víťaznej ceny pre najlepší film?
„Bol to prekrásny večer a nádherná skúsenosť. Som veľmi rád, že som mal tu česť a mohol sa tu osobne zúčastniť a samozrejme som veľmi rád, že som vyhral. Som potešený ale aj príjemne prekvapený, pretože som to vôbec neočakával“.
Na či si chcel vo filme vlastne poukázať?
„Je to príbeh o okamihu, ktorý sa chlapec pokúsi udržať a uniknúť z reality. Mojím zámerom bolo ukázať, že osamelosť je univerzálna, preto som zvolil tak málo dialógov. Emócie hrdinov je podaná v jazyku tela, napríklad očí a mimika tváre, alebo pohyby rúk. Toto otvára väčší priestor významu filmu aj pre divákov.“
Aký je tvoj plán do budúcnosti? Máš už námet na nejaký ďalší film?
„Ak mám povedať pravdu, tak aj áno. Zajtra odlietam naspäť do Singapuru na tlačovú konferenciu ohľadom môjho najnovšieho filmu, ktorý bude mať prvky hudobnej prezentácie.
Nakrútil si už veľmi veľa dokumentárnych i hraných filmov. Máš nejakú predstavu, že by v tvojom filme mohli hrať aj známe hollywoodske hviezdy? Koho by si chcel vo svojom filme najradšej režírovať?
Určite by to bol Jack Nicholson. Mám rád jeho charakter, postavy. Je to neobyčajne skvelý herec a urobím maximum práce, aby som s ním niekedy mohol pracovať. Teda aspoň dúfam (smiech...)
V Bratislave si len jeden deň. Ako na teba zapôsobilo hlavné mesto spolu s nádychom prestížneho filmového festivalu?
Bratislava je veľmi krásne mesto a sú to vynikajúci ľudia, ktorí sa za ten jeden deň o mňa postarali a spríjemnili mi chvíle. Za to im ďakujem a rozhodne sa na Slovensko vrátim, možno nakrútiť aj nejaký film...
Máš na svojom konte veľa filmov s rôznym tematickým prednesom. Chcel by si natočiť niečo, čo si ešte neurobil?
Áno, budeš sa čudovať, ale chcel by som natočiť pornofilm. Nechcel by som natočiť len nejaký film o sexe, ale film, ktorý by hlavne hovoril o láske. Moja predstava spočíva v psychickej ale aj umeleckej kráse, ktorú by som chcel odprezentovať. To je pre moju inšpiráciu v tomto smere veľmi dôležité.
Zatiaľ si nakrúcal len na území svojej krajine. Máš sen navštíviť nejakú krajinu a spraviť nejaký film?
Veľmi rád by som chcel nakrúcať v Nemecku alebo Poľsku, pretože tieto krajiny ma veľmi lákajú a skrývajú v sebe ešte veľa nepoznaného, čo by som chcel následne poukázať vo svojom filme.
Je o tebe známe, že rád spíš. Je to pravda?
Áno a až príliš. Keď natočím nejaký film a trvá to dlho, po jeho skončení mám taký týždeň kedy spím aj 19 hodín denne. Istým spôsobom ma to upokojuje a dáva mi to silu do ďalšej tvorivej práce.
Kde berieš inšpiráciu na témy svojich filmov?
Je to veľmi rôznorodé. Nemávam nejaké rituály, aby som niečo dokázal natočiť, niekedy mi jednoducho stačí prečítať dobrú knihu alebo sa zviesť metrom plných ľudí a námet je na svete(smiech...)
Čo by si chcel bratislavským obyvateľom odkázať?
Chcel by som ich všetkých pozdraviť a poďakovať im za starostlivosť počas festivalu. Rozhodne sa sem plánujem vrátiť...
Zdroj: MovieMania.sk
