Neon Demon
Nicolas Windig Refn mal šťastie a súčasne smolu v tom, že dal svetu Drive. Šťastie v tom zmysle, že sa mu podarilo vytvoriť menší kult, ktorý nadchol aj ľudí, čo dovtedy nehodovali jeho tvorbe. Smolu zase v tom, že išlo o výnimočný úkaz a vyvolal ním vo viacerých fanúšikoch nesprávne očakávania. Dovtedy totiž nikdy nenatočil v zásade tak divácky prístupný film a nadviazať na to nedokázal ani po ňom. A čo je horšie, akoby sa odvtedy nedokázal vymaniť z tieňa jeho najúspešnejšej snímky. Len boh odpúšťa zaujal málokoho a diváci na neho nechodili. Neon Demon ho bude v tomto pravdepodobne kopírovať.
Štyridsaťpäťročný dánsky režisér sa už odjakživa nechal sa počuť, že ho úprimne fascinuje zločin na filmovom plátne. Od odsúdených zločincov, pouličných gangsterov a drogových dílerov sa však tentokrát rozhodol posunúť niekam úplne inam. Neon Demon sa neodohráva v tmavých a špinavých uličkách a jeho protagonisti nie sú nekompromisní a testosterónom napáchnutí hrdinovia. Jeho nové dielo predstavuje veľký skok, nakoľko je situovaný do prostredia modelingu a jeho hrdinkami sú mladé a podľa všeobecnej mienky atraktívne mladé ženy. Ale to by nebol Refn, ak by na to nešiel trochu inak ako väčšina.
Neon Demon je vzácny mix drámy, thrilleru, mysteriózneho filmu a v určitých častiach dokonca prekvapí aj jemne hororovými prvkami. Vyznením ma k nemu najbližšie Aronofskeho Čierna Labuť, ale toto prirovnanie sedí iba čiastočne. Hlavnou hrdinkou je mladučká šestnásťročná Jesse, snažiaca sa presadiť v neúprosnom svete modelingu. Nakoľko disponuje prirodzenou krásou, čo jej prizvukujú viacerí z tohto biznisu, cestu na výslnie má podstatne uľahčenú. A kým jej hviezda stúpa vyššie a ona sama si začína naplno uvedomovať, že všetky jej konkurentky by chceli byť ako ona, mení sa aj pohľad ostatných na ňu.
Niečo podobné sme už videli mnohokrát, no predsa z toho mohla vzísť silná a zaujímavá dráma poukazujúca na nezmyselnú posadnutosť fyzickou krásou a obete, ktoré sú ženy ochotné prinášať, aby sa priblížili zdanlivej dokonalosti. Nevzišla Refnov scenár, ktorý napísal spolu s ďalšími dvoma spolupracovníčkami síce vrství rôzne motívy, ale v konečnom dôsledku je skoro podobne metaforický ako tvorba Terrenca Mallicka. Mnoho podzápletiek sa nakoniec rozplynie do stratena a hoci budete po skončení premýšľať nad tým, o čo vlastne išlo, pravdepodobne na nič neprídete. Scenár je totiž rovnako povrchný, ako krása viacerých jeho protagonistiek zahaľujúca akurát tak dušenú prázdnotu.
Je to úmysel? Hrdinovia, respektíve hrdinky snímky sa raz za čas pokúšajú aj o hlbšie dialógy, ale nezriedka banálne myšlienky zaobalené do elegantne pôsobiacich fráz príliš nezaujmú. Refn však vsádza na úplne iné triumfy. Tým najvýraznejším je hypnotizujúci vizuál plný neónových svetiel a podporený vynikajúcou prácou so svetlom. Nezanedbateľné zásluhy na dokonalom vtiahnutí do diania má nepochybne i skvelá hudba Cliffa Martineza (pracoval na posledných troch režisérových filmoch), ktorý sa nenápadne derie do skladateľského popredia.
Druhým výrazným pozitívom je Elle Fanning v titulnej roli. Mladšia z dvojice sestier nemala v Hollywoode až taký silný štart, ako o štyri roky staršia Dakota, ale v posledných rokoch ju začína v niektorých aspektoch zatieňovať. Jej výkon je každopádne obdivuhodný a to či už v plachejšej, alebo v sebavedomejšej polohe jej postavy. Stále má pritom iba osemnásť rokov a viacero sľubných projektov pred sebou. Ani ostatní herci na tom nie sú vonkoncom zle a dokážu zaujať aj na malom priestore. Len ho skrátka majú podstatne menej.
Neon Demon je film, ktorý dokáže ohúriť esteticky nádhernými úvodnými a záverečnými titulkami, ale medzitým dokáže zanechať širokú paletu najrôznejších pocitov. Nepripraveného diváka môže dokonca aj znechutiť vybranými momentkami v poslednej tretine, ktoré pôsobia dojmom lacnej provokácie. Pokiaľ však pristúpite na režisérovu hru, existuje šanca, že nakoniec budete byť spokojní. Ale pokiaľ ste nikdy nevideli žiadny iný Refnov film, rozhodne vám neradím začínať práve Démonom. Berte to ako varovanie.
