Götz George: Legendárny komisár Schimanski

(23. 7. 1938, Berlín, Nemecká ríša – 19. 6. 2016, Hamburg, Nemecko)

Nemecký herec Götz George sa pred kamerou prvýkrát objavil už ako pätnásťročný a rovno po boku Romy Schneiderovej. V 60. rokoch si zahral v niekoľkých "mayovkách", divákov ale bavil najviac ako svojrázny duisburgský komisár Horst Schimanski. Úloha populárneho "Schimiho" Georgeho síce preslávila najviac, na svojom konte mal ale množstvo ďalších cenených filmových i divadelných rolí, za ktoré dostal niekoľko prestížnych cien.

George sa narodil 23. júla 1938 v Berlíne slávnemu hereckému páru Berte Drewsovej a Heinrichovi Georgemu. Vyrastal v luxusnej berlínskej štvrti a od malička bol zvyknutý pohybovať sa medzi filmovými hviezdami. Potom ale otec v roku 1946 zomrel v Sovietmi riadenom internačnom tábore a sladkému životu bol koniec. Život Heinricha Georgeho pripomína televízne dráma, v ktorom slávneho herca stvárnil práve jeho vlastný syn. Už v jedenástich rokoch Götz George začal koketovať s divadlom, ale matka sa snažila presadiť názor otca, ktorý si neželal, aby sa ich synovia venovali herectvu. Názor zmenila až potom, čo ich navštívil známy režisér, ktorému mladý Götz padol do oka. Hercom sa nakoniec stal aj Georgov starší brat Jan.

George začal hrať v berlínskom divadle Hebbel, študoval herectvo a v 15 rokoch si prvýkrát stúpol pred kameru. Vo filme Keď biele orgovány začnú kvitnúť (Wenn der weisse Flieder wieder blüht, 1953) si zahral po boku Romy Schneiderovej. Za úlohu vo filme Jacqueline (1959) dostal prvé ocenenie. V 60. rokoch si zahral v niekoľkých "mayovkách" Poklad na striebornom jazere (Der Schatz im Silbersee, 1962), Medzi supmi (Unter Geiern, 1964) alebo Vinnetou a miešanka Apanači (Winnetou und das Halbblut Appanatschi, 1966), za čo schytal kritiku. Hlavu si z toho ale nerobil a vyhlasoval, že si zarobil aspoň nejaké peniaze a prežil dobrodružstvo. Vo filmoch nemal dubléra a vystupoval teda aj ako kaskadér. Ženskú časť publika vtedy prvýkrát očaril svojimi modrými očami a vypracovaným telom.

Od konca 60. rokov začal účinkovať v televíznych seriáloch a v roku 1970 mal premiéru seriál Miesto činu, neskôr Schimanski (Tatort, 1970 - 2013). Najskôr sa tento cyklus sťahoval z jedného mesta do druhého a striedali sa tiež policajti. Kľúčový okamih nastal v roku 1981, kedy na komisariát v Duisburgu nastúpil chlapík, ktorý sa veľa odlišoval od svojich kolegov. Spočiatku sa proti nekonvenčnému komisárovi ozývala kritika nielen z radov polície, diváci si ale "Schimiho", ktorý sa mal narodiť kdesi v Poľsku, hneď obľúbili. Úlohu, ktorá ho mala neskôr presláviť, ale najskôr odmietol: "Pôvodný Schimanski mal pochádzať z Duisburgu, ale mal byť vrchným komisárom s kravatou. Lenže ja Duisburg poznám, v nažehlenom obleku by tam toho nikto veľmi nevyšetroval. Ale potom som išiel raz okolo army-shopu a uvidel vo výklade americký béžový parker. To bolo to pravé pre Schimanského." A tvorcovia seriálu súhlasili. Vojenská bunda sa stala jeho výrazným poznávacím znamením a podľa mnohých divákov jej ohlas prevyšuje snáď len baloňák poručíka Columba. Schimanského si George zahral v niekoľkých desiatkach dielov a niekoľkých celovečerných filmoch. Po celom svete bol divákom známy najmä ako komisár Schimanski, ktorého si počas 32 rokov zahral 48-krát.

V roku 1991 sa legenda na niekoľko rokov odmlčala. "Autorom došla para. Jednoducho nevedeli, čo ďalej písať," bránil sa kritike, že za koncom seriálu stáli jeho hviezdne maniere. V roku 1997 sa ale Schimanski na obrazovky vrátil. V nových dieloch nazvaných jednoducho Schimanski sa už neobjavoval jeho verný a uhladený filmový kolega Christian Thanner. Eberhard Feik, ktorý Thannera hral, ​​v roku 1994 zomrel na infarkt a George sa z jeho smrti dlho nemohol spamätať. Herecký život Georgeho ale nebol len Schimanski. Nemeckú filmovú cenu získal napríklad za film Výťah (Abwärts, 1984), za výkon vo filme Zabijak (Der Totmacher, 1995) získal v roku 1995 cenu na MMF v Benátkach. Pozornosť kritiky tiež vzbudila jeho úloha nacistického zločinca Jozefa Mengeleho vo filme Nič než pravda (Nichts als die Wahrheit, 1999). V roku 2011 sa dráma Pestúnom proti svojej vôli (TV, Zivilcourage, 2011) s Georgom v hlavnej úlohe stalo najlepším filmom pri udeľovaní 46. filmových a televíznych cien Zlatá kamera v Berlíne. Kritika naopak neprijala "hitlerovskú" provokatívnu čiernu komédiu Mein Kampf (2009), kde si George zahral židovského spolubývajúceho mladého Adolfa Hitlera. Pred kamerou sa naposledy objavil vlani pri natáčaní kriminálnej drámy Zlé počasie (Böse Wetter, 2016) nemeckej verejnoprávnej televízie ARD.

S manželkou Loni von Friedlovou, s ktorou sa v roku 1976 rozviedol, mal George dcéru Tanju. V roku 1997 ho opustila jeho dlhoročná priateľkaGabi Paulerová. S rozchodom nasledovali série súdnych procesov o majetok. Potom žil s novinárkou Marikou Ullrichovou. Býval striedavo v Hamburgu a na Sardínii. Jazdil na motorke, rád plával, potápal. Práve potápanie sa mu skoro stalo osudným. V roku 1996 u jeho sídla na Sardínii ho zrazil motorový čln s nemeckým manželským párom.

Zomrel v nedeľu 19. Júna 2016 vo veku 77 rokov v nemeckom Hamburgu. Bol pochovaný v rodnom Berlíne vedľa hrobu svojho otca v berlínskom cintoríne Zehlendorf. Správa o smrti herca vyvolala vlnu smútku. Nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas uviedol, že "naša krajina stratila jedného z našich veľkých charakterových hercov".

Filmografia Götza Georgea:

Zvláštna jednotka (Commandos, 1968), Smrť je mojím remeslom (Aus einem deutschen Leben, 1977), Zub za zub (Tatort – Zahn um Zahn, 1985), Zabou (Tatort – Zabou, 1987), Život jednej mačky (Die Katze, 1988), Sviňa – Muž bez zábran (TV seriál, Schwein – Das Eine deutsche Karriere, 1995), Piesočko (TV film, Der Sandmann, 1995), Brána ohňa (TV film, Das Tor des Feuers, 1996), Trojica (Das Trio, 1998), Sólo pre klarinet (Solo für Klarinette, 1998), Sám proti zlu (TV film, Die Entführung, 1999), Stopa mojej dcéry (TV film, Die Spur meiner Tochter, 2000), Pravidlá úspechu (Viktor Vogel – Commercial Man, 2001), Proti svojej vôli (TV film, Liebe ist die halbe Miete, 2002), Zamilovaní zlodeji (TV film, Verliebte Diebe, 2003), Môj otec (TV film, Mein Vater, 2003), Utajené dedičstvo (TV film, Blatt und Blütte – Die Erbschaft, 2004), Nájsť svoju cestu (TV film, Einmal so wie ich will, 2005), Záplava (TV film, Die Sturmflut, 2006),Neskoré leto (TV film, Als Der Fremde kam, 2006), Komisár Laurenti (TV seriál, Commissario Laurenti, 2006), Novembrový muž (TV film, Der Novembermann, 2007), Zettl (2012), Vražda bez dôkazov (TV film, Besondere Schwere der Schuld, 2014).

Zomrel herec Götz George