Rozhovor s Janom Třískom: "Myslím, že som celý život pokorný človek".
Jeho herecký talent objavili Karel Höger a Otomar Krejča, ktorí mu po absolvovaní DAMU ponúkli angažmán v Národnom divadle. "Bol som hlúpy a drzý mladík", spomína na svoje začiatky. Práve pod Krejčovým vedením sa z neho stal jeden z najvýraznejších hercov 60.rokov a už vtedy patril medzi vysoko hodnotiacich hercov. Po napätých spoločenských udalostiach sa však rozhodol emigrovať do USA, kde sa ako herec ihneď uplatnil. Už za pár mesiacov pobytu hral v New Yorku v divadelnej adaptácii Majster a Margaréta. V jeho začiatkoch mu v Amerike pomáhala legenda českej kinematografie Jiří Voskovec. Na svojom konte má tento veľmi príjemný, charizmatický človek niekoľko významných filmových či divadelných rolí ako Obecná škola, Lid versus Larry Flint, Želary, Jedna ruka netleská, Horem pádem, Šílení či Rómeo a Júlia, Višňový sad, Král Lear. Práve pri príležitosti 8.ročníka Medzinárodného filmového festivalu Bratislava 2006 sa mu dostalo veľkého ohodnotenia ako hlavného festivalového hosťa. Spolu s týmto uznaním mu bola z rúk prezidenta festivalu Milana Kňažka predložená cena za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii.
V ťažkých časoch ste opustili svoju krajinu a zamierili ste do Ameriky. Žijete tam už vyše 35 rokov, zmenila Vás táto krajina v niečom?
"Áno samozrejme. Cítim sa byť Američanom a čo je hlavné, Amerika je ako stav myslenia. Prisťahovalci sú vítaní s otvorenou náručou v momente, keď je im najhoršie. Za to som Amerike povďačný, pretože ona zo mňa urobila to, čo som teraz".
Máte na svojom konte viacero významných filmov. Čo Vás prvé upúta resp. presvedčí o akceptovaní danej úlohy vo filme, či divadle?
"Najdôležitejší je samozrejme scenár, ten príbeh je to najdôležitejšie. Ak to zaujme divákov, je to prvý úspech k jeho úspešnej adaptácii. Pre herca je takisto veľmi dôležitá aj stránka charakteru úlohy..."
Podľa čoho sa teda vlastne rozhodujete o prijatí úlohy?
"Rozhodnutia sú pekné, hlavne keď máte z čoho vyberať. Keď máte veľa scenárov a ponúk od režisérov tak sa vyberá omnoho ľahšie ako keď ich máte málo alebo je len jedna. A máte ponuku len jednu, to vaše rozhodnutie je 50:50. Buď ju vezmete alebo nie. A potom už záleží iba na vašom vkuse a chuti, či to chcete robiť alebo nie. Ale v zásade je to najdôležitejšie práve tá kvalita toho filmového či divadelného scenára".
Pripravujete sa v týchto dňoch na nejaký nový projekt v divadle či na filmovom plátne?
" V pláne mám dve divadelné hry, na ktorých som už aj začal pracovať. Momentálne sa už učím texty k týmto hrám. Ide o Shakespearovu Búrku, ktorú budem hrať na letných shakespearovských hrách v Prahe, kde budem spolupracovať s mojím kamarátom Martinom Hubom, s ktorým som už spolupracoval na hre Kráľ Lear. Druhú hru pripravujem opäť v Prahe a to v divadle Na Jezerce, kde sme už začali skúšať jednu veľmi známu francúzsku hru Art( Umenie), ktorú bude režírovať Jan Hřebejk".
Spolupracovali ste s ním už v jeho začiatkoch na filme Obecná škola. Aký je Váš názor na tohto veľmi talentovaného a rešpektovaného režiséra?
" S Janom Hřebejkom si veľmi dobre rozumieme a pre mňa je česť pracovať s takýmto typom režiséra, pretože sa jedná o novú vlnu režírovania. Už pri spomínanej Obecnej škole ma prekvapil svojim tvorivým myslením a už vtedy som vedel, že raz z neho bude výborný režisér, čo aj momentálne potvrdzuje a stále nakrúca úspešné filmy. Ono, pre mňa je vždy česť, keď môžem točiť s mladými režisérmi, ktorí si ma vyberú. Je to pre mňa veľká pocta a na obidva tieto projekty sa veľmi teším".
Kde sa Vám hrá lepšie? Na divadelnom javisku alebo pred filmovou kamerou?
"Je mi to jedno, kde hrám. Pre mňa sú tieto dve média úplne rovnaké a nerobím medzi nimi žiadne rozdiely. Ja si myslím, že musíte mať nejakú profesionálnu zručnosť ako sa tváriť, keď je pred vami kamera alebo divadelné publikum, ale pri troške skúseností zistíte, že oboje si vyžaduje rovnakú intenzitu. Zistíte, že herectvo je len jedno. Média sa síce líšia ale herectvo je v konečnom dôsledku stále len to jedno".
Počas svojej kariéry ste sa stretli s veľkými osobnosťami filmu. S kým sa Vám pracovalo najlepšie? Na koho máte pekné spomienky?
"Ľudia sa v tejto práci nestretávajú preto, že je im spolu dobre, ale preto, pretože majú spoločný cieľ. Sú ako rodičia, ktorí sa musia starať o svoje dieťa, vychovávať ho a to je aj s filmom a vzťahmi okolo neho. Takže keď sa stretnete s režisérmi, hercami, musíte si uvedomiť jedno a to, že ste boli do tejto úlohy najatí odniekiaľ. Vám ide o to, aby ste do dielo profesionálne zahrali a nie aby ste spolu chodili na pivo (smiech...). Samozrejme, že je dobré keď sa na "pľace" stretnete so svojim kamarátom alebo známym, ale niekedy vznikajú aj napätia a o to je to potom ťažšie lepšie uhrať".
Každý sa Vás pýta na veľa otázok. Mňa by však zajímalo, ako vyzerá váš bežný deň?
"Môj bežný deň? Ráno vstanem a idem behať. Robím si srandu, pretože mojej
ženy sa vždy opýtam: Vieš prečo idem behať za tmy? Aby ma nikto nevidel, ako
behám pomaly(smiech...).
Ďalej si sadnem k počítaču a riadim svoj prácu. Počas celého dňa sa neskôr učím
texty alebo odletím niekam filmovať. Takže môj typický deň je vlastne netypický.
Jediné čo je na ňom rovnaké je o, že ráno behám a večer spím. Myslím, že som
celý život pokorný život, no nie?"
TŘÍSKA, FILM A TV
1966 - Lidé z maringotek
1970 - Radúz a Mahulena
1971 - F. L. Věk (TV seriál)
1976 - Na samotě u lesa
1984 - The Year We Made Contact (USA)
1991 - Obecná škola
1994 - Řád
1996 - Lid versus Larry Flint (USA)
2003 - Želary
2003 - Jedna ruka netleská
2004 - Horem pádem
2005 – Šílení
TŘÍSKA A DIVADLO
1961 - Racek
1963 - Romeo a Julie
1978 - Mistr a Markétka
1989 - Višňový sad
1990 - Largo desolato
2002 - Král Lear
