Sunset Boulevard (1950)

8.10.2016|-jr-|

V hollywoodskom príbehu o Hollywoode účinkujú aj skutoční režiséri nemých filmov, čo dodáva nemilosrdnému portrétu „továrne na sny“ na sile. Okrem Ericha von Stroheima aj velikán Cecil B. DeMille, ktorý si v autentických priestoroch štúdia Paramount Pictures strihol sám seba. Práve od neho chce Norma, jeho niekdajšia dvorná herečka, aby s ňou nakrútil jej vysnívaný nový film. DeMille už ale nakrúca zvukové filmy a je si dobre vedomý, že Norma má svoje najlepšie roky za sebou. Jej nadšené plány vrátiť sa pred kameru berie rozpačito a rezervovane, čím v nej živí veľké nádeje na oživenie už 20 rokov stratenej kariéry.

Z noirových komponentov Wilderovej klasike nechýba nič. V úvode sme svedkami výsledku zločinu, nasleduje retrospektívne rozprávanie sprevádzané cynickým komentárom hlavného hrdinu a zoznamujeme sa s jeho osudovou ženou. Okrem zločinu rezonuje téma odvrátenej strany ľudskej povahy: Normina chorobná posadnutosť vrátiť sa na plátno a vlastniť Joea, jeho využívanie Norminých peňazí a luxusu či Maxovo umelé živenie jej nezmyselných nádejí. Nechýbajú prekvapivé dejové zvraty (aj navzdory prezradenému koncu) či dôležitý noirový atmosferický prvok - dážď. Film noir je najmä o atmosfére – pochmúrnej a bezvýchodiskovej – a to tu cítiť čím ďalej, tým viac. Dejová ukotvenosť prevažne v honosnom gotickom sídle podčiarkuje akúsi stiesnenosť, nemožnosť všetkých troch jeho obyvateľov vymaniť sa zo svojej pozície.

Billy Wilder a Charles Brackett v čase prípravy tohto filmu patrili medzi najžiarivejšie filmárske hviezdy Hollywoodu. Spoločne pracovali na brilantnej komédii Ninočka (Ninotchka, 1939) s božskou Gretou Garbo alebo na filme Stratený víkend (The Lost Weekend, 1945) s Rayom Millandom a Jane Wymanovou, ktorý ovládol Oscarov v roku 1945. V roku 1949 sa pustili do svojej vrcholnej spolupráce. Wilderov nápad bol prostý: „Čo keby sme natočili film o hviezde, ktorá stratila svoje postavenie kvôli prechodu medzi nemým a zvukovým filmom?“ Do tandemu sa pridal scenárista D. M. Marshmann jr., ktorý sa živil ako kritik pre magazín Life. Ten navrhol, aby bol hlavnou osou príbehu vzťah vyhasnutej hviezdy a mladého muža. Hlavnú úlohu Normy Desmondovej ponúkli Mae Westovej, ktorá bola skutočnou ženou vamp, ktorá sa preslávila sexuálnymi škandálmi s mladšími mužmi, ale neprejavila ani náznak záujmu o úlohu. Ďalšou adeptkou bola hviezda nemého filmu poľského pôvodu Pola Negri, ktorá prežila slávnu kariéru a na stránku bulvárov sa dostávala vďaka romániku s najväčším milovníkom všetkých dôb Rudolphom Valentinom. Wilder ju objavil v San Antoniu, ale pre jej nevhodný akcent bola pre film veľkým problémom. Oslovili tiež Mae Murrayovú. Najväčší trapas bola úloha ponúknutá Mary Pickfordovej.

Wilder hovoril: „Videli sme jej tvár ako ešte viac vädne, ako by hovorila. Vy ste sa zbláznili? To som ja, Mary Pickfordová. Miláčik Ameriky. Ja mám hrať ženu, ktorá zvádza o 20 rokov mladšieho muža a dáva mu darčeky? Takže sme sa uprostred jednania zastavili. Hovorím, pani Pickfordová, stala sa chyba. Toto určite nie je ten spôsob, ako si vás pamätáme z čias, kedy ste boli na vrchole slávy. Odpusťte nám.“  Zúfalý Wilder zavolal legendárnemu režisérovi Georgeovi Cukorovi a ten mu navrhol Gloriu Swansonovú. Swansonová žila v New Yorku. Wilder jej skúšal telefonovať a tá bola extrémne prekvapená jeho záujmom, pretože bola už dlhé roky mimo brandže. Zároveň bola okamžite vytočená tým, že jej nebola ponúknutá rola, ale len ako pozvánka na kamerové skúšky. Swansonová už ako 16-ročná začala hrať a mala už dve nominácie na Oscara. Preslávili ju milostné avantúry, mala dokonca pomer s otcom legendárneho prezidenta Kennedyho, ktorý jej produkoval film Kráľovná Kelly (Queen Kelly, 1929). Neskôr sa živila ako módna návrhárka a založila si úspešnú spoločnosť na prírodnú kozmetiku. Odpovedala však brilantne: „ čo na mne chcete testovať? Chcete vidieť, či som ešte nažive alebo čo? Pochybujete snáď o tom, či viem hrať?“ Cukor jej okamžite zavolal späť a za Wildera sa prihovoril. Uistil ju, že scenáristi sú najlepšie duo v Hollywoode. Zvyšok obsadenia bolo tiež problematické. Úlohu okamžite prijal Montgomery Clift, ktorý patril medzi najväčšie mladé talenty a komerčné ťahúne tej doby. Wilder dokonca prehovoril neskutočné množstvo bývalých hviezd zlatej éry Hollywoodu, aby prijali cameo v jeho filme. Presvedčil hollywoodskeho mogula Cecilla B. de Millea, legendárneho „Friga“ Bustera Keatona, Hedu Hopperovú, Annu Q. Nilsonovú a do jednej z hlavných úloh obsadil geniálneho filmového režiséra Ericha von Stroheima.

Dva týždne pred nakrúcaním prišla studená sprcha. Clift povedal tvrdo Wilderovi: „Nemyslím si, že som schopný presvedčivo predstierať zamilovanosť do ženy, ktorá je dvakrát tak staršia ako som ja.“ Rozzúrený Wilder mu odpovedal: „Herec môže byť presvedčivý pri zamilovaní do akýchkoľvek žien!“ Wilder musel začať listovať zoznam zmluvných hercov zaviazaných Paramountu a nakoniec vybral 31-ročného fešáka Williama Holdena. Swansonová hovorila, že Holden vyzerá príliš staro a Wilder ju nechal zamaskovať tak, aby vyzerala ešte staršie ona. Swansonová na to opäť po svojom reagovala: „A čo zamaskovať jeho, aby vyzeral ešte mladšie?“ Nakrúcanie prebiehalo všelijako, ale nie hladko. Wilder o svojej režijnej metóde hovorí: „Režisér musí byť policajt, psychopat a bastard.“ Na každom filme, kde sa vyskytujú na jednom pľaci dvaja režiséri je vždy problém. Cecile B. De Mille sa s Wilderom pochopiteľne na začiatku hneď pohádal. Wilder mu vtedy hovoril:„Nebudem vám hovoriť ako robiť Samsona a Dalilu a vy mi nebudete hovoriť to, ako mám robiť Sunset Boulevard.“

Hudbu k filmu zložil Franz Waxman, nemecký skladateľ židovského pôvodu, ktorý ušiel do Ameriky s vlnou ostatných filmárov a hercov, ako bol práve Billy Wilder a Peter Lorre. Waxmana považoval režisér za rovnocenného partnera pri nakrúcaní filmu a bol to práve on, kto nakoniec rozhodoval o tom, kde vo filme nechá zaznieť hudbu a na akých miestach ponechá zlovestné ticho a prázdne miesta.

Film Sunset Blvd. (1950)

Sunset Boulevard sa stal okamžite po premiére veľmi diskutovanou snímkou a komerčným hitom. Film má brilantné dialógy a obsahuje radu krásnych nesmrteľných scén. Je pretkaný morbídnymi výjavmi, ktoré odpovedajú Wilderovmu naturelu a dodnes patrí medzi najodvážnejšie, čo kedy ponúklo filmové plátno s vkusom a gráciou. Herecké výkony sú fantastické. Wilder vždy vedel s hercami robiť a riskovanie s menej známymi tvárami sa mu v tomto prípade maximálne vyplatilo. Gloria Swansonová bez obalu stvárnila jednu z najvýznamnejších ženských filmových úloh všetkých dôb!!! Film má silu v parodovaní súvislosti s nemým filmom, ale zároveň ponúka ľahké až dvojnásobné poučenie. Scény s bazénom, slávne zostúpenie zo schodov, pochovanie opičky, partička bridžu s legendami nemého filmu a nesmrteľná scéna zo štúdia Paramountu s Cecilom B. De Milleom fungujú spoľahlivo aj bez znalosti súvislostí. Sunset Boluverad (Blvd.) bol ignorovaný tvorcami starého Hollywoodu.

Snímka si vyslúžila 11 nominácií na Oscara, z toho získala 3 sošky: za čiernobielu výpravu, hudbu a scenár, ktorý Wilder napísal spolu s Charlesom Brackettom a D.M. Marshmanom Jr.. Práve ten je najväčšou zbraňou filmu. Joeov cynický a trefný voice-over je brilantný, zatína do živého; svižné dialógy zas vtipné, napínavé a vypointované. V závese za scenárom snímke dominuje nezabudnuteľná Swansonová. Mrazivou zaujímavosťou je, že Normina predstaviteľka bola v 20-tych rokoch skutočne veľkou hollywoodskou hviezdou (vyslúžila si dokonca prívlastok „Kráľovná nemého filmu“), no jej kariéra sa nástupom zvuku razom na dlhý čas skončila. Veľký comeback zažila až s úlohou v Sunset Boulevard. Jej Norma s priam hororovým pôvabom, ktorej uveríte každú chorú repliku, pohľad či gesto, je jednou z najzaujímavejších postáv kinematografie. Stelesňuje odvrátenú stranu Hollywoodu aj ľudskej nátury. „Och, zobuď sa, Norma, bolo by to, ako zabiť sa v prázdnom dome. Publikum odišlo pred 20 rokmi. Zmier sa s tým!“ Sunset Boulevard je povinným pozeraním pre každého cinefila. Jednak ide o jeden z vrcholov štýlu noir a jednak o skvelý film o filme. Wilderovo dielo si berie na paškál zákulisie hollywoodskeho priemyslu a servíruje hlbší pohľad na jeho zúfalú, odvrátenú stranu. Jeho temný príbeh je nadčasový a aktuálny aj dnes.

Zaujímavosti:

  • Snímka vyhrala štyri Zlaté glóbusy v kategóriach Film, Réžia, Najlepšia herečka v dráme a Najlepšia hudba.

  • Ide o jeden z posledných filmov točených na vysoko horľavý filmový materiál - nitrát celulózy.

  • Natočiť záber na mŕtveho muža v bazéne bolo veľmi náročné. Vtedy nemali vybavenie, aby mohli naozaj točiť pod vodou, a tak sa záber uskutočnil z brehu pomocou plytkej vody a zrkadla na dne.

  • V roku 1998 Americký filmový inštitút umiestnil snímku v rebríčku 100 najlepších amerických filmov 20. storočia na 12. priečku.

  • Príbeh bol spracovaný aj do podoby úspešného divadelného muzikálu, ktorý mal premiéru v Londýne v júli 1993. Odohralo sa celkom 1529 predstavení.

  • Vo filme sa objavili ako bridžoví hráči hviezdy nemej éry Buster Keaton, Anna Q. Nilssonová a H. B. Warner. Všetci hrali samých seba.

  • Rolu Joea Gillisa najprv podpísal Montgomery Clift, ale dva týždne pred začiatkom nakrúcania od zmluvy odstúpil. Billy Wilder rýchlo ponúkol rolu Fredovi MacMurrayovi, ktorý však nechcel hrať gigola. Uvažoval aj Marlon Brando, ale pôsobil vtedy ako neznámy herec. Gene Kelly mal záujem, ale MGM ho odmietli pustiť. So sebazaprením sa Wilder stretol s Williamom Holdenom, ktorého filmy na Wildera príliš nezapôsobili. Nakoniec sa dohodli, natočili spolu niekoľko filmov a stali sa veľkými priateľmi.

  • Sídlo Normy Desmondovej bolo postavené v roku 1924 Williamom Jenkinsom za štvrť miliónov dolárov. Jeho druhý vlastník bol Jean Paul Getty, ktorý ho zakúpil pre svoju druhú manželku. S tou sa však rozviedol a pani Getty sa stala opatrovateľkou tohto sídla a prenajala to Paramountu na filmovanie.

  • Snímky mladej Normy Desmondovej, ktoré zdobia dom sú skutočné fotky Glorie Swansonovej v čase jej najväčšej slávy.

  • Navzdory faktu, že Erich von Stroheim hrá sluhu a šoféra, v skutočnom živote vôbec nešoféruje. Počas scény, v ktorej riadi auto, bolo toto vo vleku ďalšieho auta. V scéne, keď ide s Normou do Paramountu Pictures sa mu podarilo nabúrať slávnu bránu Paramountu.

  • Film, ktorý Joe a Norma sledujú v súkromnej izbe je Quenn Kelly z roku 1929, v ktorej hrala Gloria Swansonová a režíroval ho Erich von Stroheim. Bola to osobná iniciatíva Stroheima, ktorý hral sluhu.

  • Gloria Swansonová merala len 151 centimetrov.

  • Meno Normy Desmondovej bolo vybraté podľa hviezdy nemej éry Normy Talmadgeovej a režiséra Williama Desmonda Taylora.

  • Starobylý automobil, ktorý používala Norma Desmondová ako limuzínu je Isotta-Fraschini, ktorá okolo roku 1920 patrila prominentke a herečke Peggy Hopkins Joyceovej, ktorá ho dostala ako darček od milenca Waltera Chryslera.

  • Greta Garbo mala hrať Normu Desmondovú, ale odmietla to, čo je pre ňu typické.

  • Greta Garbo dala aspoň súhlas, aby sa jej meno vo filme objavilo, ale potom toho ľutovala a urazila sa.

  • Pre Billyho Wildera a Charlesa Bracketta to bola 17. a po hádke posledná spolupráca.

  • Podľa dcéry Glorie Swansonovej, bola jej matka v úlohe po celú dobu natáčania aj v súkromí.

  • Cecil B. DeMille súhlasil, že sa vo filme objaví, ale účtoval si za to 10.000 dolárov a nový Cadillac. Keď chcel Wilder urobiť záber jeho tváre zblízka, stálo to Wildera ďalších desať tisíc.

  • Keď sa mali William Holden a Nancy Olsonová po prvýkrát bozkávať, chcel nechať Wilder záber prejsť, tak dlho ako to pôjde. No prerušila ho až manželka Holdena, ktorá sa náhodou prišla na nakrúcanie pozrieť.

Réžia: Billy Wilder, scenár: Billy Wilder, Charles Brackett, D. M. Marshmann jr., kamera: John F. Seitz, hudba: Franz Waxman, strih: Arthur P. Schmidt, hrajú: William Holden, Gloria Swansonová, Erich von Stroheim, Nancy Olsonová.

Ocenenia:

Oscar za výpravu, hudbu a scenár, nominácia na Oscara – najlepší film, réžia, herec v hlavnej úlohe (W. Holden), herečka vo vedľajšej úlohe (G. Swansonová a Nancy Olsonová), herec vo vedľajšej úlohe (E.von Stroheim), čb kamera.

Obsah:

Hlavným hrdinom a rozprávačom príbehu je druhotriedny scenárista Joe Gillis (William Holden). O jeho scenáre nie je aktuálne záujem a k tomu je ešte po krk v dlhoch. Jedného dňa ho problémy zavedú do luxusného hollywoodskeho paláca, kde ho víta vzorný komorník Max von Mayerling (Erich von Stroheim). Joe netuší, že sa nachádza v sídle legendárnej, dnes už vyhasnutej hviezdy nemých filmov, Normy Desmondovej (Gloria Swansonová). Tá márne sníva, že sa vráti pod svetlá reflektorov a prinavráti si zašlú slávu. Keď Norma zistí, že Joe je scenárista, prichádza s lukratívnou pracovnou ponukou na úpravu scenára jej comebackového filmu. Joe sa tejto ponuky neštíti, práve naopak, situácia mu hrá do karát. Mladík však zámožnú pani očarí natoľko, že nezostáva len pri práci na jej „návrate“. Norma si nového spoločníka začína vydržiavať až sa ho napokon rozhodne privlastniť všetkými možnými prostriedkami. Joe sa stáva jej milencom a väzňom zároveň...

  Foto © CC/Wikipedia

Odporúčané články

Kingsman: Zlatý kruh

Kingsman: Zlatý kruh

Po tom čo prví Kingsmani zaznamenali v roku 2014 nečakane spanilú jazdu kinami a stali sa najúspešnejším filmom Matthewa Vaughna, bolo iba...
Diagnóza Šampión

Diagnóza Šampión

Keď sa Will Smith v roku 2008 rozhodol dať od filmov menší oddych, aby sa venoval kariére svojho syna Jadena a svojej produkčnej spoločnosti...