Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej

7.11.2016|Martin Černický|

Tim Burton patrí k najuznávanejším režisérskym menám súčasnosti, hoci jeho kariéra už dlhšiu dobu stagnuje. V minulosti dal svetu klasiky ako Nožnicovoruký Edward, Ed Wood, Ospalá Diera, Veľká ryba, Charlie a továreň na čokoládu, Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street a zabudnúť nesmieme ani na jeho dvoch Batmanov s Michaelom Keatonom. Ani on sa síce nevyhol slabším chvíľkam, najciteľnejšie je to však asi posledných desať rokov. Na meno mu už nevedia prísť ani niektorí skalní fanúšikovia a je otázne, či na tom Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej niečo zmení. Možno ani nie, ale bez ohľadu na to ide o jeho najlepší film za spomínané obdobie.

Jake je na prvý pohľad obyčajný teenager, ktorý však nemá veľa kamarátov. Voľný čas trávi aj staraním sa o svojho dedka, pričom k nemu prechováva o niečo vrelejší vzťah ako k vlastnému otcovi. Ten ho už od útleho detstva kŕmil historkami, ako počas druhej svetovej vojny trávil čas vo Walese na mieste plnom neobyčajných ľudí s rôznymi zvláštnymi schopnosťami. Jake na to sprvoti reagoval s patričným nadšením, avšak to začalo postupne upadať, nakoľko mu to nik neveril a všetci ho začali považovať buď za naivného, alebo rovno klamára. Napriek tomu na starého otca nezanevrel. Lenže spomínané miesto skutočne existuje a naviac mu hrozí isté nebezpečenstvo.

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej nevychádza z pôvodného námetu, ale ide o adaptáciu rovnomennej knihy od Ransoma Riggsa. Pri pohľade na základnú premisu a niektoré prvky si nejde nevšimnúť až nápadnú podobnosť či už s komiksovými, alebo filmovými X-menmi. Posúďte sami – Samotný domov pre neobyčajné deti nie je nič iné ako Xavierova akadémia, akurát ju nevedie muž, ale žena. Všetci obyvatelia tohto útočiska vlastnia gén, ktorý ich nejakým spôsobom zmenil a dal im tradičnejšie, či menej tradičné schopnosti. Týmto génom disponuje aj ústredný zloduch a jeho banda nohsledov, avšak tí sa kvôli odlišnej motivácii postupne odtrhli od zvyšku. Podobností je teoreticky ešte viac a keďže predloha vznikla až v roku 2011, niet pochýb o tom, že ide o jasnú inšpiráciu.

Recenzia filmu Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej (2016)

Dôležitou informáciou je i to, že už knižný Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej spadá do do literatúry pre mladistvých. Adaptácia má tým pádom už len z princípu o niečo bližšie k zákazkovej Alici v krajine zázrakov, ako ku klasickej režisérovej tvorbe. No čuduj sa svete, v realite je všetko inak. Výsledný film nielenže dokáže stáť na vlastných nohách, ale čiastočne mu darí prinášať i závan starých Burtonovských čias. Určitú zásluhu na tom má aj scenáristka Jane Goldman, podpísaná pod snímkami Matthewa Vaughna ako Hviezdny prach, Kick-Ass, X-men: Prvá trieda, alebo Kingsman: Tajná služba. Čitatelia možno nebudú úplne nadšení tým, že adaptácia sa od predlohy vo viacerých detailoch líši, ale Jane Goldman svoju úlohu nepochybne zvládla. Podarilo sa jej zachovať magickú atmosféru útočiska umiestneného v časovej bubline, dôležité postavy nie sú len obyčajnými figúrkami, nakoľko je prítomná i emocionálna rovina a poteší aj zloduch, ktorý si vie sem tam vypomôcť patrične zábavnými poznámkami. Scenár sa síce nedokáže vyhnúť menším zaváhaniam, lenže funkčná zápletka plná zaujímavo vrstvených motívov, slušných nápadov a sympatických charakterov ho dokáže tiahnuť aj v papierovo slabších chvíľach.

Burton každopádne nemal jednoduchú úlohu, keďže bol limitovaný tým, že točí hlavne pre mladších. Jedna z úvodných scén však i tak disponuje jemne hororovou atmosférou, monštrá akoby vypadli z videohernej série Resident Evil a scéna s pojedaním ľudských očí je už vyložene Burtonovská. V rámci mládeži prístupného filmu sa asi nedalo dosiahnuť viac. Pochvalu si zaslúži aj Elfmanovská hudba od neveľmi známej dvojice Mike Higham a Mattthew Margeson, vhodne dopĺňajúca dianie na plátne. Svoje odvádzajú aj samotní herci, hoci trochu zamrzí menší priestor pre Evu Green. Jej pani Peregrinová je totiž zďaleka najzaujímavejšou a najlepšie zahranou postavou - mimo iné dokáže i čiastočne manipulovať časom a keď práve nie je až hrejivo starostlivá, nemá problém niekoho spražiť pohľadom, či sa uchýliť aj k radikálnejšiemu riešeniu.

Recenzia filmu Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej (2016)

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je celkovo veľmi príjemným prekvapením a naozaj sviežim a zábavným dobrodružstvom plným fantázie. No znova opakujem – vonkoncom to neznamená, že musí nutne sadnúť i najskalnejším Burtonovcom, A jeho kritikom už vôbec nie. Tí ostatní by však mohli byť spokojní, v rámci svojho žánru ide o tohtoročnú špičku.

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © Cinemart SK

Súvisiace články