Rogue One: Star Wars Story
Najočakávanejší film záveru roka práve dorazil do kín, pričom očakávania neboli zrovna malé. Predsa len ide o Star Wars a ešte k tomu aj prvý spin-off v rámci tejto ságy. Označenie spin-off je však z môjho pohľadu trochu mimo, nakoľko ide o prequel k Epizóde IV: Nová nádej. Dôležitejšie než označenie však je, že námet a obsadenie filmu sľubovali veľké veci. I napriek tomu to bohužiaľ nedopadlo úplne podľa mojich predstáv.
Príbeh filmu Rogue One: Star Wars Story je zasadený medzi Epizódu III: Pomsta Sithov a Epizódu IV: Nová nádej. Základná premisa je jednoduchá – Impérium postavilo novú ničivú zbraň, ktorú je potrebné zničiť, a preto sa skupina hlavných postáv pokúsi ukradnúť jej plány. Popri tom je divákom samozrejme potrebné predstaviť nové postavy, nechať niečo vybuchnúť a dramaticky to uzatvoriť. Žiadna z týchto vecí vo filme nechýba, no i tak nie je výsledok úplne perfektný.
To, že azda všetci budú vedieť, ako to musí dopadnúť vôbec nie je prekážkou. Príbehy starších filmov z tejto ságy dejovú líniu nastolili, takže úlohou Rogue One je predovšetkým ozrejmiť niektoré detaily. Konečne sa teda dozvedáme, prečo sa Hviezda smrti dá zničiť a kto vlastne túto ultimátnu zbraň pomohol zostrojiť. Z tohto pohľadu je všetko fajn, no niekoľko „ale“ ťahá celý film smerom nadol.
Hlavné problémy, ktoré zapríčiňujú, že to celé nefunguje ako švajčiarske hodinky sú v mojich očiach dva. Tým prvým je tempo úvodnej hodiny filmu a druhým zase postavy. Prvá hodina filmu je totiž veľmi útržkovitá, skáče sa z miesta na miesto a nikde sa spoločne s hrdinami nezdržíme dostatočne dlho. Potom sa film našťastie trochu upokojí, aby sa nadýchol pred veľkým finále. Niekedy to môže fungovať dobre, no Rogue One tento prístup škodí. Teraz nemyslím to veľké finále, tvorcovia za neho majú v mojich očiach skutočne obrovské plus, no cesta k nemu je mimoriadne kľukatá a nevyvážená. O filme je známe, že sa dodatočne dotáčalo a v konečnom zostrihu taktiež chýba mnoho scén z trailerov. Zasahovanie do pôvodnej vízie niekedy výrazne cítiť a filmu to ubližuje. Je to škoda, pretože práve príbeh o Hviezde smrti ponúkal obrovský potenciál. Dotáčanie filmu bez pochýb ublížilo a pôvodnú verziu, ktorá mala byť temnejšia a vážnejšia pravdepodobne nikdy neuvidíme.
Druhým problémom je množstvo postáv, s ktorými sa stretávame po prvý krát. To samo o sebe problémom nie je, no takmer žiadna nedostane priestor na predstavenie sa. Postava, ktorá sa znenazdajky niekde objaví iba prenesie pár viet a už je pre doterajšiu skupinu najlepším kamarátom. Niekedy som mal pocit, že medzi dvoma scénami chýba ešte jedna, ktorá by ich prepojila a dala im zmysel. Takto tu vo výsledku máme kopec postáv, ktoré síce sú dobre obsadené (vynikajúci je najmä Donnie Yen v úlohe slepca Chirruta), no divák si k nim nemôže nájsť cestu, pretože tu žiadna nie je. S postavami sa divák za celý čas nezžije, nebojí sa o ich osud, pričom je všetkým zrejmé, že tvorcovia mali voľné ruky v tom, kto sa záverečných titulkov dožije, a kto zase nie.
Až na tieto dva nedostatky je však Rogue One: Star Wars Story zábavným filmom. Nechýba v ňom humor, o ktorý sa stará najmä robot K-2SO, výborná akcia a hlavne Darth Vader. Áno, tento legendárny a pravdepodobne najznámejší filmový záporák sa vracia na filmové plátna a môžem vám prezradiť, že sa je v súvislosti s touto postavou na čo tešiť. Hoci na plátne nestrávi veľa času, i to stačí k tomu, aby sa mnohým fanúšikom splnil sen. Darth Vader je taký, ako má byť – desivý a neľútostný. Tu je vidieť, ako sa tvorcovia chceli zavďačiť publiku a nutno podotknúť, že im to vyšlo výborne.
Vizuálna stránka je vypiplaná do detailov, či už ide o pôsobivé scenérie alebo digitálne triky, tu sa vysoký rozpočet skrátka nezaprie. Osobne som ocenil aj určitú špinavosť, ktorá má na vizuál a celkovú atmosféru výrazný vplyv. Na druhú stranu je tu hudba, ktorá je jedným z kritizovaných prvkov Rogue One, no ja osobne som s ňou problém nemal. Hoci neprináša nič objavné a chýba skutočne výrazný motív, no do hudobných motívov tejto ságy pasuje a vôbec nie je rušivá. Tu sa presne hodí staré známe neurazí, no ani nenadchne. Na obranu jej autora, ktorým je Michael Giacchino treba povedať, že k účasti na filme bol prizvaný až neskôr, nakoľko nahradil Alexandre Desplata (ten kvôli dotáčaniu nemohol na projekte ďalej pracovať).
Už som spomínal finále filmu, no musím sa k nemu vrátiť. Je totiž epické a bez pochýb ide o to najlepšie z celého filmu. Odohráva sa na planéte Scarif, ktorá na prvý pohľad pôsobí ako tropický raj. Akonáhle začne boj, je toto prostredie ešte viac očarujúce. Všade je kopec vojakov, po oblohe lietajú X-Wingy, U-Wingy, pomedzi palmy sa rútia AT-ACT (ide o dlhšie verzie klasických AT-AT), nechýba ani množstvo výbuchov, skrátka veľké finále so všetkým, čo k tomu patrí. Ak náhodou niekoho sklame úvod filmu, záver mu to vynahradí aj s úrokmi.
Trafil sa Disney so spin-offom Star Wars do čierneho? Odpoveď na túto otázku je ťažko nájsť, pretože prvý spin-off tejto ságy na to ide trochu odlišne, ako ostatné filmy. Niekomu môže tento prístup vyhovovať, inému zase prekážať. Ja som z kina odchádzal spokojný, no čakal som predsa len o trochu viac. Zamrzela ma najmä spomínaná prvá hodina, ktorá akosi nedrží pokope a práca s postavami. Absencia typických úvodných titulkov taktiež zamrzí, no výklad situácie v tomto prípade nie je potrebný. Fanúšikov určite poteší napojenie na pôvodnú trilógiu, odkazy a Darth Vader, ktorý si kradne pozornosť pre seba. Rogue One: Star Wars Story je však v konečnom dôsledku dobrý príspevok do série, no mohlo to byť aj lepšie. Ak sa dokážete preniesť cez spomínané nedostatky a trochu odlišný prístup, nový film zo sveta Star Wars si užijete. V opačnom prípade vám nezostáva nič iné, než počkať na budúcoročnú Epizódu VIII a Rogue One: Star Wars Story si pozrieť o niekoľko mesiacov v pohodlí domova. Keď sa však nad tým zamyslím, bola by obrovská škoda prepásť to skvelé finále na veľkom plátne.
