Noc na Zemi (Night on Earth, 1991)
Autor tohto filmu režisér Jim Jarmusch - muž, ktorému slova o genialite právom prislúchajú, po svojich rodičoch pochádza z druhej generácie európskych prisťahovalcov do Ameriky ( po babičke, či prababičke by mal byť dokonca Čech ), vyštudoval literatúru na Kolumbijskej univerzite a potom na newyorskej univerzite navštevoval filmárske kurzy Nicholasa Raya a Wima Wendersa a neskôr začal sám nakrúcať filmy. Medzi mnohými malými, tu hereckými, tu režijnými a tu kameramanskými pokusmi vyniká jeho dlhometrážny debut Permanentné prázdniny ( Permanent Vacation, 1980 ) a hneď po ňom i u nás uvedený pozoruhodný film Podivnejší než raj ( Stranger Than Paradise, 1984 ).
Jim Jarmusch vždy patril medzi takzvaných amerických Nezávislých, nikdy však neupadol do ideologických pascí pokrokárstva, ktoré na podobné umelecké skupiny často čakali. Jeho hrdinovia sú často podivne vykorenení pútnici svetom, bez zázemia, bez práce a bez zmyslu života. Jarmusch ich však nekritizuje ani nepoužíva ako figúrky ku demonštrácii skazenosti západného sveta. Len ich popisuje, lipne na nich svojim vždy trochu neosobným a zdanlivo neutrálnym okom kamery ( „rád zostávam s kamerou ďalej od postáv...“ – hovorí Jarmusch ) a zaznamenáva ich na prvý pohľad bezvýznamné dialógy. Díva sa ich očami na ich svet, trochu zbytočný, trochu prázdny a trochu nezmyselný, niekedy sa pri tom trochu usmieva a niekedy jeho tvár ostáva nezúčastnene chladná, tak ako atmosféra jeho filmov. Prapodivný svet, ktorý je „podivnejší než raj“ ako s obľubou cituje svoje slová Jarmusch, a o ktorom svete jeho filmy vypovedajú, to je skôr Amerika slumov a periférií, než mrakodrapov či bankových centier. Mrakodrapy a luxusné obchodné domy sú podľa Jarmuscha dôkazom podivného stavu do ktorého náš svet dospel, rovnako ako gheta a vraky áut. To druhé ho však zaujíma viac.
Jima Jarmuscha totiž fascinujú okraje. Okraje miest, okraje spoločností, okraje ľudských osudov. Podľa vlastných slov ho vždy priťahovali drobné udalosti, ktoré sa dejú mimo záberu veľkých komerčných trhákov. Tie drobné potknutia, stereotypy a každodennosti, pasáže, ktoré sa v každom „správnom filmovom trháku“ kvôli tempu nemilosrdne vystrihávajú. Dá sa povedať, že každý Jarmuschov film je stvorený takmer výhradne z takýchto vyškrtnutých záberov ( za všetko spomeňme jeho krátkometrážne filmy Káva a Cigarety I. – III. ( 1986, 1989, 1993 ) ktorých dĺžka je 6, 9 a 12 minút ). Malé ľudské príbehy a obyčajné stretnutia sa spravidla odohrávajú mimo čas veľkých ľudských drám a na úplne obyčajných a nehostinných miestach – v kuchyni, v periférnych penziónoch, v taxíkoch. Na pohľad niečo úplne obyčajného, pritom však ľudskejšie a pravdivejšie než často nákladný a hlbokomyseľný veľkofilm.
Takýmto štýlom vznikol aj jeho nápad pre film Noc na Zemi ( Night on Earth, 1991 ). Každý z nás už niekedy išiel taxíkom. Zamávate a na desať, pätnásť, tridsať minút budete zdieľať malý priestor s človekom zvaným taxikár. Možno si s ním prehodíte pár slov, letmo sledujete trasu cesty, po očku strážite taxameter a inak si premýšľate o svojom. Potom zaplatíte, buchnete dverami a pustíte toho človeka z hlavy, rovnako ako on zabudne na vás a vydá sa do mestskej džungle hľadať nových zákazníkov.
Režisér Jim Jarmusch však svojho „drožkára“ z hlavy nepustil, zaujala ho atmosféra náhodných splynutí rôznych osudov, tie krátke okamihy, po ktoré nejakí úplne cudzí ľudia kráčajú životom bok po boku. Rozhodol sa nakrútiť film, uzatvorený do tesnej kabíny automobilu, v ktorom sa v piatich poviedkach odohrá päť krátkych stretnutí, päť zdanlivo jednoduchých ľudských príbehov, ktoré sú spolu spojené len časom – všetci taxikári vezú v aute svojich pasažierov v tú istú chvíľu. Vzťahy postáv v uzatvorených priestoroch ho konieckoncov vždy zaujímali a vo filme Mimo zákon ( Down by Law, 1986 ) kvôli tomu svojich hrdinov dokonca zavrel do väzenskej cely. Čas deja – jednej zimnej noci, snáď preto, že nočný svet má oveľa sýtejšiu atmosféru, než uponáhľaný deň a taxíky s rozsvietenými majáčikmi pôsobia teplo a pohostinne ako záchranné člny na temnom mori.
Winona Ryder v úlohe mladej taxikárky vo filme Noc na Zemi (Night on Earth, 1991)
Na čo sa môže divák tešiť?
Po úvodných titulkoch nastáva temnota. Hlboká a lesklá, naplnená nesčíselným množstvom mihotavých hviezd. Niekde v tej modrej tme sa otočí matička Zem a za chrapľavého pobrukovania hudby Toma Waitsa sa k nej pomaly krúživým pohybom približuje – Božie oko? Kamera? Tam pod mlhavou vrstvou oblakov sa na pokrčených škvrnách kontinentov rozsvecujú svetielka veľkomiest. Pomaly sa stmieva...
Miesto deja – päť veľkých svetových miest: Los Angeles, New York, Paríž, Rím, Helsinki.
19.07 h – V Los Angeles sa pomaly zmráka. Mladá taxikárka Corky ( Winona Ryder ), ktorej životným snom je byť mechanikom vezie z letiska do Beverly Hills elegantnú dámu ( Gena Rowlands ) s hrdou funkciou casting manažérky. Nie je treba dlhej doby k tomu, aby skúsenú pani od filmu napadlo, že toto ušpinené dievča, pripaľujúce si jednu cigaretu Lucky Strike o druhú, by bola zaujímavý tip pre jej film. Ale taxikárka má celkom iný pohľad na život.
22.07 h – Hodiny na paneli sa pootočili a východonemecký emigrant, bývalý slávny cirkusový klaun, no dnes novopečený taxikár Helmut ( Armin Mueler-Stahl ) berie v New Yorku do svojho taxíku premrznutého černocha, a ako jedinému mu nevadí, že jeho pasažier má namierené do brooklynského ghetta. Má to však jednu drobnú nevýhodu – nevie veľmi riadiť auto a v tomto veľkomeste sa príliš nevyzná... A tak musí pasažier najprv radiť taxikárovi- klaunovi z Drážďan ako sa vlastne riadi auto a nakoniec ho aj sám ovládať.
04.07 h – Tento parížsky taxikár, čierny Francúz z druhej generácie koloniálnych prisťahovalcov, má zlú noc. Najprv si z neho dvaja pasažieri – nafúkaní africkí diplomati uťahujú pre jeho krajinu pôvodu, potom zastaví ďalšiemu pasažierovi – slepému dievčaťu ( Beatrice Dalle ), ktorá ho komanduje horšie, než keby zrak mala. Zvedavé a súcitné otázky po jej temnom svete odráža tak rezolútne a s prehľadom, že nakoniec je zrejmé, že černošský taxikár je „slepejší“ než jeho skutočne slepá pasažierka.
04.07 h – Presne v tom istom čase sa odohráva ďalší príbeh aj v Ríme. Roberto Benigni ako rímsky taxikár je presne taký, ako by ho nám predstavila nejaká talianska komédia – hlučný, strelený, ukecaný a neobyčajne nemravný. Zastaví pasažiera – katolíckeho kňaza, ktorému však jeho historky o „radostiach tela“ nijako zdravotne neprospievajú...
05.07 h – Noc v Helsinkách pomaly končí a nastáva svitanie. Divákovi sa dostáva posledný, no rozhodne tiež kvalitný príbeh mlčanlivej, depresívnej fínskej posádky, ktorú tvoria obľúbenci z filmov fínskeho režiséra Aki Kaurismäkiho – taxikár Matti Pelonpaä a jeho traja opití pasažieri, z ktorých vyniká najmä Kari Väänanen súperia v rozprávaní ponurých historiek o tom, komu z nich osud uštedril viac deprimujúcich rán.
Režisér Jarmusch rozpráva o tom, ako sa krížia životné cesty ľudí, ako funguje komunikácia a k čomu môžu viesť i zdanlivo drobné nedorozumenia. Tým, že sa všetky poviedky odohrávajú vlastne súčasne, v jednej časovej rovine, pritom sa ale nepretínajú, ale napriek tomu na mnohých rôznych miestach dochádza k paralelným situáciám, vzniká Jarmuschov „kultúrny kruh“ obyčajných, prostých súvislostí.
Každý z týchto piatich scenáristickych klenotov by mohol žiť sám pre seba, pohromade však vytvárajú celok ešte o poznanie dokonalejší a žiadny z nich nemožno s kľudným srdcom označiť za slabší než tie ostatné. Vynikajúci je tiež spôsob akým Jarmusch ( s pomocou kameramana Freda Elmesa – okrem iných, spolupracovníka Davida Lyncha ) v niekoľkých úvodných záberoch určuje miesto deja. Niekoľko domov, telefónna búdka, parkovisko, bistro. Charakterizáciu prostredia navyše dopĺňa hrubozrná hudba Toma Waitsa, ktorého skladby dostávajú v každej poviedke nádych príslušného mesta. V Los Angeles sú iné než v New Yorku, v Paríži nechýba akordeónová šansónovosť, v Ríme cirkusovo nablýskaná bujarosť atď. Tom Waits je svojrázna postava amerického hudobného sveta a Jarmuschov častý spolupracovník – v jeho filme Mimo zákon ( Down by Law, 1986 ) tiež hral. Ako herca sme ho mohli okrem iného vidieť i v Coppolovom Cotton Club ( 1987 ), v Draculovi ( 1992 ), alebo vo filme Hectora Babenca Ako nepoddajná burina ( Ironweed, 1987 ).
Schopnosť dokonale vyjadriť nenápadnými prostriedkami atmosféru každého mesta robí z tohto filmu spolu s vynikajúcim citom pre rytmus príbehu skutočne majstrovské dielo. Tiež stojí za zmienku podotknúť, že ide o film nakrútený na americké pomery skutočne s minimálnymi prostriedkami – náklady neprekročili 5 miliónov dolárov. Ďalší dôkaz že dobrý film sa môže zaobísť aj bez vysokého rozpočtu.
Night on Earth ( Noc na Zemi )
Dráma
USA 1991, 126 min.
Scenár: Jim Jarmusch
Réžia: Jim Jarmusch
Kamera: Frederick Elmes
Hudba: Tom Waits
Hrajú: Winona Ryder ( taxikárka Corky ), Gena Rowlands ( casting manažérka Victoria Snelling ), Armin Mueller-Stahl ( taxikár Helmut ), Beatrice Dalle ( slepé dievča ), Roberto Benigni ( taliansky taxikár ), Matti Pellonpaä ( fínsky taxikár Mika )
