Storočnica pre francúzsku legendu Danielle Darrieuxovú

28.4.2017|-jr-|

(*1. 5. 1917, Bordeaux, Aquitaine, Francúzsko - 17. 10. 2017, Bois-le-Roi, Francúzsko)

Otec bol očným lekárom a jej matka pochádzala z rodiny poľských emigrantov. Od mladosti prejavila hudobný talent, učila sa hrať na klavíri a na parížskom konzervatóriu študovala hru na violoncello. Danielle Darrieuxová ako 14-ročná debutovala pred filmovou kamerou hlavnú úlohu dospievajúcej dievčiny v adaptácii románu Ireny Nemirovskej Ples (Le Bal, 1931, r. W. Thiele). Zrazu sa stala hviezdou, jej popularita stúpala od úloh romantických dievčat, aké stelesňovala najprv v komédiách a operetách, k postavám bystrých mladých žien a oddaných mileniek v melodrámach s medzinárodným obsadením.

Prelom v jej počiatočnej kariére nastal v roku 1936, keď vytvorila prvú dramatickú rolu, grófku Máriu Vetserovú, ktorú z nešťastnej lásky zastrelil rakúsky korunný princ Rudolf (Charles Boyer) vo filmovej verzii legendárnej tragédie Láska korunného princa Rudolfa (Mayerling, 1936, r. A. Litvak). Na základe tohto filmu bola dokonca angažovaná hollywoodskou spoločnosťou Universal Pictures. V tej dobe vytvorila radu úloh vo filmoch svojho manžela Henriho Decoina: ako študentka Lýdia, ktorá nahovorí známemu historikovi (Charles Vanel), že je dcérou jeho bývalej milenky vo filme Zneužitie dôvery; maďarská manželka prednostu stanice (Pierre Dux), ktorá sa po bláznivej noci v Budapešti pokorne vracia k svojmu mužovi v snímke Modrý expres; očarujúca zlodejka Arlette, koketujúca s mladým diplomatom (André Luguet) vo filme Tlkot srdca. Počas nemeckej okupácie Francúzska hojne účinkovala v bezduchých komédiách, ktoré vyrábala pod nacistickým dohľadom spoločnosť Continental. Po vojne bola preto obvinená z kolaborácie a k poklesu jej plodnej hereckej aktivity prispeli problémy v jej súkromnom živote.

Až začiatkom 50. rokov, keď sa Danielle Darrieuxová začala uplatňovať v náročnejších dramatických úlohách zrelých a skúsených žien, ktoré jej poskytol režisér Max Ophüls v sérii svojich dobových drám z konca minulého storočia, inšpirovaných jednak dielami Guy de Maupassanta (poviedkový film Radovánky, 1952) a Arthura Schnitzlera (sfilmovaný obraz dekadentnej cisárskej Viedne Vírenie, 1950), jednak celkovým štýlom tej doby a psychológiou ich meštiackych kruhov. Dovŕšením tejto etapy hereckého vývoje Danielle Darrieuxová bola postava pani Louisy de Rénal, ženy váženého príslušníka vidieckej šľachty, ktorá podľahne osobnému čaru mladého spoločenského karieristu (Gérard Philipe) vo filmovej adaptácii Stendhalovho románu Červený a čierny (Le Rouge e tle noir, 1954, r. C. Autant-Lara).

V nasledujúcich desaťročiach síce nepoľavila vo svojej činnosti pred kamerou, ale zaujímavých alebo dokonca hlavných úloh pre ňu s pribúdajúcim vekom ubudlo. Ako šarmantná a stále príťažlivá dáma sa predstavila v legendárnom muzikáli Slečinky z Rochefortu (Les Demoiselles de Rochefort, 1967, r. J. Demy), kde stelesnila pôvabnú matku dvoch dcér - dvojčiat (Catherine Deneuveová a Françoise Dorléacová), ktorými sa splní sen o veľkej láske. Radu úloh stvárnila v televízii, kde slávila úspech v úlohe vdovy po detektívovi, ktorá sa pletie do bývalej profesie svojho manžela v seriáli Miss (TV seriál, 1979).

Zároveň sa venuje divadlu; v roku 1970 dokonca nahradila Katharine Hepburnovú v broadwayskej inscenácii muzikálu Alana Jay Lernera Coco. Danielle Darrieuxová získala veľké ocenenia z kultového filmu8 žien (8 femmes, 2002): v roku 2002 získala Strieborného medveďa za vynikajúci herecký výkon, bola nominovaná za francúzskeho Cézara ako herečka vo vedľajšej úlohe a neposlednom rade získala cenu ako najlepšia herečka v European Film Award. Okrem toho od 60. rokov minulého storočia spieva na koncertoch a nahráva gramofónové platne.

V roku 1962 bola pasovaná na rytiera Čestnej légie a v roku 1977 sa stala dôstojníkom Čestnej légie. Jej muži v osobnom živote boli v rokoch 1934-40 režisér Henri Decoin, od roku 1942 do roku 1947 diplomat Porfirio Rubirosa a od roku 1948 spisovateľ gréckeho pôvodu Georges Mitsinkides, s ktorým v roku 1956 adoptovala syna Michela. V máji roku 2017 slávna francúzska herecká legenda Danielle Darrieuxová dožíva storočnicu. Zomrela o pár mesiacov neskôr 17. oktróbra 2017 vo francúzskom Bois-le-Roi.

Filmografia Danielle Darrieuxovej:

Taras Buľba (Tarass Boulba, 1936), Kaťa, modrý démon cára Alexandra (Katia, 1938), Ruy Blas (1948), 5 prstov (5 Fingers, 1952), Madame de...(1953), Napoleon (1955), Alexander Veľký (Alexander the Great, 1956), Smršť (Typhon sur Nagasaki, 1957), Pod pokrievkou (Pot-Bouille, 1957),Noc a zmätok (Le Désordre et la nuit, 1958), Diabol a desatoro (Le Diable et les dix commandements, 1962), Landru (1963), Divine (1975),Svätý rok (L´Anneé sainte, 1976),Sukničkár (Le Cavaleur, 1979),Jedna izba v meste (Une chambre en ville, 1982),Miesto zločinu (Le Lieu du crime, 1986),Niekoľko dní so mnou (Quelques jours avec moi, 1988),Bláznivé babičky (Les Mamies, 1992),Jalna (TV seriál, 1994),Zajtra bude lepšie (Ca ira mieux demain, 2000),Také dlhé čakanie (Une vie á t´attendre, 2004),Nová šanca (Nouvelle chance, 2006), Svadobná torta (Piéce monteé, 2010).

  Foto © Studio Harcourt CC BY 3.0

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...