Charles Bronson – jeden zo „Siedmych statočných“

narodený : 3. 11. 1921 – Ehrenfeld ( štát Pennsylvánia, USA
)

zomrel : 30. 8. 2003 – Los Angeles ( USA )

Charles Bronson patril medzi najpopulárnejších amerických
hereckých predstaviteľov tvrdých mužov 70. – 80.rokov. Ako herec si vydobyl
popularitu až v zrelom veku. Prvýkrát na seba výraznejšie upozornil
v legendárnom americkom westerne The Magnificient Seven ( Sedem
Statočných, 1960 ) Často bol kvôli svojej atletickej a fyzicky zdatnej
postave s ostro rezanými črtami svojej boxersky sformovanej tváre až do vysokého
veku s obľubou obsadzovaný do úloh mlčanlivých osamelých tvrdých pomstiteľov, či
už išlo o dobrodružné filmy, gangsterky, thrillery alebo westerny, kde si
dokonca zahral indiánov – miešancov.

Narodil sa 3. novembra 1921 vlastným rusky znejúcim menom
menom ako Charles Buchinski. Mal ťažké a predčasne ukončené detstvo - je totiž
jedným z pätnástich detí chudobných litovských prisťahovalcov. Po absolvovaní
strednej školy od svojich 15 rokov pracoval s otcom a bratmi v pennsylvánskych
baniach, kde najprv dostával plat 1 dolár za tonu uhlia, preto sa prihlásil na
nebezpečné práce, ktoré boli lepšie platené.

Prácu v bani Bronson z hĺbky duše nenávidel, a tento odpor
v ňom v neskôr prerástol v strach byť celý život v úzkych uzavretých
priestoroch. Skúsenosť baníka mu však oveľa neskôr poslúžila pri jeho filmovej
úlohe vojnového zajatca Dannyho Velinského prezývaného „potkan – tunelár“
v príbehu zo zajateckého tábora z čias z II. Svetovej vojny The Great Escape
( Veľký útek, 1963 ).

V rokoch 1943 – 45 slúžil u vojnového letectva v Tichomorí
najprv ako vodič nákladného auta a potom ako guľometník bombardéru B – 29
s ktorým sa zúčastnil 25 misií. Po vojne vystriedal rôzne zamestnania, okrem
iného si zarábal ako boxer.

Neskôr začal Charles Bronson študovať ako scénograf
a pôsobil u dvoch divadelných súboroch v Philadelphii. Od roku 1947 hral na
provinčných divadelných scénach v okolí New Yorku.

Po absolvovaní herectva na Pasadena Community Playhouse
v r.1949 sa presťahoval do Kalifornie, kde začal vystupovať aj vo filmoch
a v televízii. Súčasne si zvolil umelecký pseudonym „Bronson“, ktorý si zvolil
podľa názvu brány „Bronson Gate“ pri filmovom štúdiu spoločnosti Paramount
na severnom konci Bronson Avenue. Dôvodom bolo že na začiatku 50. rokov vstúpilo
USA do obdobia Mc Carthyho éry – masového strachu Američanov z komunizmu
a studenej vojny, keď americkí komunisti boli prenasledovaní a zatýkaní a mnoho
umelcov sa ocitlo na „Čiernej listine“. Bronson sa preto bál že jeho rusky
znejúce priezvisko Buchinski by mu mohlo poškodiť kariéru.

Jeho prvý filmový debut prišiel v roku 1951 malou epizódnou
úlohou vo filme: You´re in the Navy Now ( Teraz si u námorníctva, 1951
). Jeden filmový kritik popísal jeho drsný vzhľad ako: „Clark Gable, ktorý
bol príliš dlho vystavený na slnku.“

Dlhú dobu sa Charles Bronson uplatňoval v epizódnych
a vedľajších úlohách až sa vďaka svojej atletickej postave a tvári s ostro
rezanými črtami stal obľúbeným predstaviteľom tvrdých chlapíkov, obsadzovaných
do westernov, thrillerov, akčných, dobrodružných, gangsterských a vojnových
filmov. Do širšieho diváckeho povedomia sa dostal v TV seriáloch na ktoré si
dnes spomenú už len filmoví experti ako: Man with a Camera ( Muž
s fotoaparátom, 1958 – 62 ), Empire ( Ríša, 1962 – 64 ) a Travels of Jamie Mc
Pheeters ( Cesty Jamieho Mc Pheetersa, 1963 – 64 ). Ako hosť sa Charles
Bronson objavoval i v rade ďalších seriálov ako okrem iného: Dr. Kildare, The
Untouchables ( Neúplatní ), The Fugitive ( Utečenec ), The Virginian ( Virgíňan
) a Bonanza.

Prvou výraznejšiou filmovou úlohou, ktorou Charles Bronson
na seba upozornil je dnes už legendárny kultový western The Magnificient
Seven ( Sedem Statočných, 1960 ), ktorý režíroval John Sturges. Pointou je
tu príbeh obyvateľov jednej zastrčenej mexickej dedinky obývanej roľníkmi, ktorá
je sužovaná v čase úrody každoročnými lúpežnými nájazdmi banditov pod
vedením prešibaného lišiackeho hrdloreza Calveru ( Eli Wallach ), ktorému
obyvatelia dediny musia odovzdávať svoju úrodu. Jedného dňa už toho všetkého
majú dosť – rozhodnú sa brániť, a tak vyšlú svojich predákov do mesta na nákup
zbraní. Lenže v meste potom čo sa stanú náhodnými svedkami prestrelky, aké sú na
divokom západe na dennom poriadku, si uvedomia že nikto z nich nevie strieľať
a navyše zbrane sú drahé. Za pomoci holohlavého pištoľníka Chrisa ( Yul Brynner
), prídu na naoko jednoduchšie riešenie: naverbovať si dobrovoľníkov, ktorí by
boli ochotní za pár dolárov brániť dedinu a vzdorovať presile banditov. Charles
Bronson v tomto westerne stvárňuje postavu miešanca ktorý je po otcovi polovičný
Ír a po matke polovičný Indián: Bernarda O´Reillyho, jedného z tímu siedmych
legendárnych pištoľníkov, ktorý sa otcovsky stará o pár opustených sirôt, aby
nakoniec padol v boji spolu s ostatnými.

Predlohou pre tento western bol príbeh nakrútený v roku
1954 japonským režisérom Akirom Kurosawom s názvom Sedem Samurajov.

Nejaký čas sa zdalo, že Charles Bronson sa zaradí medzi
predstaviteľov akčných hrdinov, akých sú vo filmovom svete stovky, až kým
v roku 1968 Charles Bronson sa na čas usídlil v Európe, kde prijal účinkovanie
v takmer 3 hodiny dlhom westernovom epose talianskeho režiséra Sergia Leoneho
s názvom: C´era una volta il West / Once Upon a Time in the West (
Vtedy na západe, 1968 ). V tomto filme Bronson stvárnil tajomného pomstiteľa
večne si hrajúceho na fúkacej harmonike s prezývkou Harmonika, ktorý pátra po
vodcovi banditov Frankovi - chladnom zabijakovi s bezcitným pohľadom belasých
očí ( Henry Fonda ), aby ho vyprovokoval na osobný súboj. Umierajucí Frank sa až
pár minút tesne pred svojou smrťou dozvie o pôvode tajomného pomstiteľa
Harmoniku - v skutočnosti tu ide o malého chlapca, ktorému pred 20. rokmi Frank
spolu s kumpánmi popravili otca.

Tento film si získal divákov na celom svete jednak svojim
príbehom, tak aj podmanivou sugestívnou hudbou talianskeho skladateľa Ennia
Morriconeho a z Charlesa Bronsona vo veku 47 rokov razom spravil medzinárodnú
hviezdu.

Ďalším krokom k upevneniu jeho hereckej popularity
bola postava plukovníka americkej tajnej služby Harryho Dobbsa, ktorý pátra po
duševne chorom zločincovi, v dráme Le passager de la pluie ( Cestujúci
v daždi, 1969 – réžia Réne Clement ), kde mu bola partnerkou francúzska
herečka Marlene Jobert.

Počas svojho európskeho pobytu si Bronson zahral spolu
s Alainom Delonom dvojicu navzájom konkurujúcich bankových lupičov, ktorých
okolnosti donútia spolupracovať na vykradnutí banky a potom utekať pred políciou
v thrilleri Adieu l´ami ( Zbohom priateľu, 1968 ). Spoluprácu s Delonom
si Bronson ešte zopakoval vo westerne Soleil rouge / Red Sun ( Krvavé
slnko, 1971 ), kde stvárňuje banditu, ktorý spolu s japonským samurajom (
Toshiro Mifune ) prenasleduje svojho kumpána( Alain Delon ), ktorý ulúpil vzácny
samurajsky meč.

Svoje postavenie filmovej hviezdy si Bronson tentoraz už
natrvalo upevnil svojou životnou úlohou architekta Paula Kerseyho v kriminálnej
dráme Death Wish ( Želanie smrti, 1974 ) , ( tento film bol v našej
distribúcii uvádzaný aj ako: Túžba zabiť ), ktorú nakrútil Bronsonov
častý spolupracovník režisér Michael Winner. V 70. rokoch trápilo USA
prudký nárast organizovanej kriminality a pouličných gangov, a tak sa diváci vo
veľkých húfoch hrnuli do kina, aby videli príbeh mierneho a plachého architekta,
ktorý hľadá pomstu na násilníkoch a zabijakoch tým, že ich nemilosrdne
odstreľuje, akoby to bola lovná zver. Film Death Wish mal obrovskú popularitu
a vyžiadal si ďalšie štyri pokračovania v rokoch 1982, 1985, 1987, 1994.

V prvom diele filmu Death Wish priemerný Američan,
architekt Paul Kersey ( Charles Bronson ) sa so svojou rodinou presťahuje do New
Yorku, ale napriek veľkému úsiliu sa mu nepodarí zohnať ubytovanie inde, než
v obávanej štvrti Bronx. Spočiatku sa zdá byť všetko v poriadku, až kým sa so
svojou rodinou na ulici za bieleho dňa stanú obeťami lúpežného prepadnutia, pri
ktorom zahynie jeho manželka a znásilnená dcéra si po neúspešnej liečbe na
psychiatrii vezme život. Paul Kersey prisahá pomstu a jeho obrana pred
násilníkmi spočíva spočiatku od provizórneho obušku ( vreckovka naplnená
oceľovým závažím ) až po legálnu kúpu revolvera, keď na konci filmu má za sebou
prvé zabitie človeka.

Od druhého dielu série Death Wish už Paul Kersey
vedie dvojaký život: cez deň ako nenápadný architekt, a v noci sa v prenajatej
izbe v lacnom hoteli premení na tuláka, ktorý sa ako samozvaný „Zorro pomstiteľ“
potuluje po celom Bronxe a prichádza na pomoc obetiam násilia doslova
v poslednej chvíli, a jeho koníčkom sa stane streľba na zločincov.

Film Death Wish vo svojom čase vyvolal v americkej
spoločnosti na jednej strane búrlivú vlnu oprávnenej kritiky na adresu
nespoľahlivej, bezmocnej a skorumpovanej americkej polície, na druhej strane
mnohí odborníci, sociológovia aj ústavní činitelia varovali Američanov pred
napodobňovaním Paula Kerseyho a snahou riešiť si svoje problémy metódami
„divokého západu“.

Charles Bronson, podobne ako jeho hereckí kolegovia Clint
Eastwood a Burt Reynolds najčastejšie stelesňuje typ hrdinu, ktorý je na
počiatku príbehu skôr pasívny, bráni sa násiliu a zločinu, ale nakoniec je
okolnosťami donútený vziať spravodlivosť do svojich rúk a použiť pri tom i tie
najbrutálnejšie metódy.

Poslednou hereckou úlohou Charlesa Bronsona je postava
policajného komisára Paula Feina, v divákmi dobre prijatom TV filme Family of
Cops ( Rodina policajtov, 1995 ), ktorý sa dočkal ďalších dvoch pokračovaní
v r. 1997, 1999.

Charles Bronson bol trikrát ženatý. V r. 1949 – 1967
s Harriet Tendler, s ktorou mal 2 deti. Jeho najšťastnejšie manželstvo bolo
s herečkou Jill Ireland 1968 – 1990 ktorá bola jeho partnerkou v mnohých
filmoch, a mali spolu 1 dcéru. Keď Jill Ireland v r. 1990 zomrela na rakovinu,
Bronson sa dlhý čas s jej smrťou nedokázal vyrovnať a to sa podpísalo na jeho
zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Od r. 1998 bol Bronson ženatý so svojou
opatrovateľkou Kim Weeks.

V dnešných dňoch to budú okrúhle 2 roky čo Charles Bronson
zomrel 30. augusta 2003 v Los Angeles vo veku 81 rokov na zápal pľúc.

Stano Hudák

Tlač

Diskusia (0)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook