Brilantná herečka Mireille Darcová

4.9.2017|Jozef Rigo|

(15. 5. 1938, Toulon, Francúzsko – 28. 8. 2017, Paríž, Francúzsko)

Slávna francúzska herečka Mireille Darcová sa narodila pred 79 rokmi ako Mireille Aigrozová a svoje umelecké meno si zvolila podľa Jeanne d’Arc. Mladučká Darcová vyštudovala konzervatórium dramatických umení. Po štúdiách sa presťahovala do Paríža. Bývala v podnájme na slávnom Montmartri v maličkom bytíku. Rada spomína, že sedávala v blízkosti námestia pri Sacré Couer v rozkvitnutej záhrade vinárne a nechala sa unášať čarovnou kulisou avantgardných maliarov Paríža.

Začiatky boli pre ňu ťažké, bohatým ľudom vodila psíkov na prechádzky, občas opatrovala aj malé deti. Tiež sa stalo, že nemala ani možnosť sa poriadne najesť, takže bola na tom finančne veľmi biedne. Navštevovala hereckú školu u Mauricea Escanda a zároveň stihla aj absolvovať baletnú školu. Práve ju tam objavil legendárny francúzsky šansoniér, skladateľ a herec Gilbert Bécaud, krajan z Toulonu. Sprostredkoval na ňu kontakt s jednou ženou, ktorá potrebovala záskok v divadle Gramont a dodnes je jej impresário.

Prvé začiatky vo filme boli epizódne. Prvú významnejšiu rolu jej ponúkol režisér Claude Barma v televíznom filme Veľký Arkýr (1960). Potom získala rolu vo filme od slávneho režiséra Rogera Vadima Oťaže na krku (La bride sur le cou, 1961), kde si zahrala po boku už vtedy slávnej herečky Brigitte Bardotovej. V tomto čase svoje vlastné hnedé kučery odfarbila na blond a ďalej sa už prezentuje ako plavá kráska a pôvodnú farbu navždy schovala pod plavými farbami. Jej významným debutom na striebornom pásme bol v roku 1960 film s Jeanom-Paulom Belmondom s názvom Les Distractions (1960).

Skutočný prelom v Darcovej domácej kariére znamenala o niekoľko rokov neskôr snímka Galia (1966). Patrila už k symbolom francúzskeho filmu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, hrala v piatich desiatkach celovečerných filmov. Trinásť z nich nakrútil režisér Georges Lautner. Vštepila francúzskemu filmu jemný zmysel pre humor, krásne tmavé oči, pekné vlasy a sympatickú tvár, ktorú nedá vo filme prehliadnuť. Ďalšia ponuka od intelektuálneho francúzskeho režiséra Jeana-Luc Godarda do hlavnej postavy Corinne vo filme Week End (1967). Jej sláva dostúpila k vrcholu v kriminálnom filme Jeff (1969), kde mu bol hereckým partnerom Alain Delon. Vlastne sa stal po Romy Schneiderovej a Nathalie Delonovej pre ňu akože manželom a dlhoročným obchodným partnerom.

Medzinárodnú slávu jej prinieslo účinkovanie vo filme Veľký blondín s čiernou topánkou (Le Grand blond avec une chaussure noire, 1972) s Pierreom Richardom z roku 1972, o dva roky neskôr nasledovalo pokračovanie Návrat veľkého blondína (Le retour du grand blond, 1974). Počas svojej kariéry si Darcová zahrala v približne 50 filmoch, okrem iných to boli Nehnevajme sa (Ne nous fachons pas, 1966) s Linom Venturom či Borsalino (1970) s Belmondom a Delonom. Darcová, ktorá bola divákom známa pre svoj charakter "chladnej blondínky", stvárnila množstvo filmových a divadelných postáv. V čaae nakrúcania filmu Ľadové prsia (Les seins de glace, 1974) podľa jej slov, prežívala s Alainom Delonom najkrajšie obdobie svojho života. Venovala sa tiež obchodným aktivitám v oblasti reklamy, kde dosiahla úspechu v predaji kozmetiky. Slovenskí diváci ju môžu poznať aj z romantického televízneho seriálu Zlomené srdcia/Helenine oči (TV film, Les Coeurs brulés, 1992), ktorý sa odohráva v hoteli na Azúrovom pobreží.

Darcová trpela už od detstva problémami so srdcom. Z tohto dôvodu sa aj v 80. rokoch už objavovala menej pred kamerami. Darcová bola dlhoročnou životnou partnerkou francúzskeho herca a idolu žien Alaina Delona. Nikdy sa s ňou neoženil, no prežili spolu 15 rokov. S Mireille však zostali naďalej priateľmi, hoci tá sa neskôr vydala za Pascala Despreza. S Delonom, s ktorým udržiavala priateľské vzťahy aj po rozchode v roku 1983, spolupracovala v televízii a divadle. Hrali spolu v seriáliFrank Riva (TV seriál, 2003) a v divadelnej hre Madisonské mosty. Režijné ambície si naplnila v roku 1988, keď podľa románu Katherine Pancolovej napísala a natočila film La Barbare (1989).

Na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia prešla náročnou operáciou v dôsledku srdcovej chyby, neskôr sa stala účastníčkou ťažkej autonehody. Obe rany osudu prekonala. V roku 2006 jej udelili Rad čestnej légie. Posledných päť rokov trápili Darcová zdravotné problémy. V roku 2013 podstúpila operáciu srdca, mala dve mozgové porážky, trikrát bola v kóme, potom nasledovali tri otravy krvi za štyri roky. Umelkyňa priateľmi prezývaná Mimi sa však odmietala vzdať. "Mimi to vyhrá," zvykol tvrdiť jej manžel, architekt Pascal Desprez. Informovali o tom svetové médiá vrátane portálu The Quebec Times.

Filmografia Mireille Darcovej:

Pouic – pouic (s L. de Funésom, 1963), Tajný policajt (Les barbouzes, 1964), Monsieur (1964), Honba na mužov (La Chasse á l´homme, 1964), Nebožtíci (s L. de Funésom, Des pissenlits par la racine, 1964), Les Bons vivants (1965), Prepadnutie v Paname (Du rififi á Paname, 1966),Madly (1969), Nepije, nefajčí, nedroguje, ale......rozpráva! (Elle boit pas, elle fume pas, elle drague pas, mais ....elle cause!, 1970),V rytme valčíka (Laisse aller, c´est une valse, 1971),Bol raz jeden policajt (Il était une fois un flic, 1971), Kufor na slnku (La Valise, 1973), Nie je dym bez ohňa (Il n´y a pas de fumeé sans feu, 1973), O. K. šéf! (OK patron, 1974),Nebezpečný cestujúci (Les Passagers, 1976),Smrť darebáka (Mort d´un pourri, 1977), Muž v zhone (L´hommé pressé, 1977), Úhori (Les Ringards, 1978), Kto nastaví kožu (Pour la peau d´un flic, 1981), Silvester u Boba (Réveillon chez Bob, 1984),Modrá krajina (TV seriál, Terre indigo, 1995), Modré hlbiny (TV seriál, Le Bleu de l´océan, 2003).

  Foto © Youtube reprofoto

Súvisiace články

Justice League

Justice League

Keď vydavateľstvo DC Comics a filmová spoločnosť Warner Bros. v roku 2014 odhalili svetu svoj dlhodobý plán týkajúci sa novobudovaného...