Podoba vody
Guillermo Del Toro patrí k výrazným režisérskym menám a počnúc jeho dlhometrážnym debutom Cronos z roku 1993 dal svetu viacero zaujímavých filmov. Najväčšie uznanie mu priniesol Faunov Labyrint, ktorého medzinárodný úspech v roku 2007 podčiarkli aj tri úspešne premenené oscarové nominácie z ôsmich. Z tohoto pohľadu išlo až doposiaľ o neprekonaný vrchol jeho kariéry. Podoba vody to však môže už čoskoro zmeniť.
Tvorba Guillerma Del Tora bežne kombinuje rozprávkové postupy s hororovými prvkami a mexický režisér v nich často dáva najavo svoju dobre známu celoživotnú fascináciu rôznymi typmi monštier. Rešpekt si vydobyl aj silným vizuálnym cítením a zmyslom pre detaily, ktorými jeho filmy doslova hýria – ich unikátnu atmosféru podporuje i precízna výprava, nádherné kostýmy a pokiaľ možno čo najväčšie využitie praktických efektov. Nakoľko však často vyuźíva prvky brakovej tvorby, jeho snímky sú ďaleko viac oceňovanejšie z pohľadu technických kategórií. Ani jeho desiaty celovečerný film na tom nie je inak, no podobne ako Faunov Labyrint si dokázal získať srdcia kritikov a divákov na celom svete.
A pritom vôbec nejde o záležitosť určenú tradičnému divákovi. Píšu sa šesťdesiate roky dvadsiateho storocia. Hlavnou hrdinkou je Elisa Esposito (Sally Hawkins), ktorá pracuje ako upratovačka v tajnom vedeckom zariadení v Baltimore. Elisa je, bohužiaľ, nemá od narodenia a kvôli svojmu handikapu nemá veľa priateľov. Výnimku tvoria akurát jej postarší homosexuálne orientovaný sused Giles (Richard Jenkins) a černošská kolegyňa z práce Zelda (Octavia Spencer). Jedného dňa sa ju však osud spojí s podivným humanoidným morským tvorom, ktorý bol do vedeckého zariadenia nedobrovoľne dopravený z Južnej Ameriky nesympatickým plukovníkom Stricklandom (Micheal Shannon) Po počiatočnom oťukavaní sa medzi týmito dvoma bytosťami vytvorí silné puto, ktoré hlavne z Elisinej strany rýchlo prerastie do niečoho ešte hlbšieho...
Del Toro skutočne nejde na ruku bežnému divákovi, nakoľko v centre diania je nepravdepodobný a pre viacerých divákov možno až nestráviteľný vzťah medzi dvoma vyvrheľmi spoločnosti. Elisa má už od detstva pocit, že je iná ako ostatní a fascinuje ju voda. Morská príšera má pre zmenu, hoci je inteligentnejšia ako sa sprvoti zdá, automaticky vzbudzovať znechutenie už len kvôli svojmu vzhľadu. Nakoniec, ani Elisa nie je vyloženou kráskou, no i tak samotný príbeh, či už chcene alebo nechcene najviac pripomína práve variáciu na populárnu Krásku a zviera. Svojskú a výrazne dospelejšiu verziu tejto klasickej rozprávku, šikovne kombinujúcu dobové, či aktuálne témy a poctu filmovým žánrom šesťdesiatych rokov.
Režisérov rukopis je citeľný od samého začiatku a núdza tak nie je ani o explicitnejšie scény. To sa týka aj vykreslenia ústredného vzťahu Elise a monštra, kde režisér ponecháva na fantázii iba málo a zobrazuje ho so všetkým, čo k tomu patrí. Či už tieto, alebo krvavejšie momenty tak v pravidelných intervaloch narúšajú až zasnenú romantickú atmosféru, podporovanú príjemnou hudbou od veterána Alexandra Desplata. V kontexte celku však pôsobia prirodzene a pomáhajú zvyšovať emocionálny dopad, čo bol aj prípad už spomínaného Faunovho Labyrintu. Avšak tu treba zdôrazniť, že kým spomínaný film bol v zásade krutým a temným fantasy, Podoba vody si z hľadiska koncepcie drží po celý čas štruktúru rozprávky, podporenou klasickými hollywoodskymi prvkami. Samozrejme, v dobrom slova zmysle.
To je súčasne aj najväčšou slabinou snímky, nakoľko v zásade banálna zápletka, ťažiaca výhradne z netradičnej premisy, skutočne neponúka nič, čo by sme nevideli mnohokrát predtým. Ani jeden zvrat výraznejšie neprekvapí a dvojhodinová minutáž vyvoláva skôr zamyslenie sa nad tým, či boli naozaj nutné všetky dejové odbočky a či by výsledku neprospelo aspoň čiastočné krátenie. Možno áno, možno nie. Divák má však aspoň dostatok priestoru na to, aby sa okrem pôsobivého vizuálu neustále kochal aj špičkovými hereckými výkonmi – či už je to bezchybná Sally Hawkins, ktorá si väčšinu času musí vystačiť iba s mimikou a gestami, maximálne presná Octavia Spencer, alebo dokonale slizký zloduch v podaní Michaela Shannona. Nemenej dobrú prácu však odvádza aj zvyšok hereckého ansámblu, na ktorých je taktiež radosť pozerať. A to platí aj o celom filme, ktorý možno nie je dokonalý, ale nedá sa mu upierať, že má srdce.
