Bonnie a Clyde (1967)

29.1.2007|Jozef Rigo|

Na americkom juhozápade riadi párik zločincov. Zákon však okolo nich sťahuje smyčku.

Príbeh filmu začína u dvoch scenáristov Davida NewmanaRoberta Bentona, ktorí na začiatku 60 rokov pracovali v časopise Esquire. Uchvátil ich mýtus amerických zločincov a odroda gangov v autách, ktorá sa vyskytovala na začiatku 30 rokov a rozkvitla s nástupom rýchlych fordiek predtým než ich cez hranice štátov začala stíhať federálna polícia.
Scenár k filmu Bonnie a Clyde vznikol v roku 1964 so skladbou pre banjo „Foggy Mountain Breakdown“ Flatta a Scruggsa, ktorá z ohranej gramofónovej platne film doprevádza.

Žiadne štúdio nestálo o príbeh nečestných a darebáckych hrdinov, pretože sa Newmannovi a Bentonovi podarilo vzbudiť záujem režisérskych gigantov Francoisa TruffautaJeana Luca Goddarda. Scenár sa povaľoval na regáli s platňami Flatta a Scruggsa niekoľko rokov, pokiaľ sa o ňom na jednom večierku Truffaut nezmienil Beattymu. Warren okamžite zareagoval.
Beatty neskôr odhadol, že sám zarobil na filme asi 6 miliónov dolárov, riskoval vlastných 90 000 a vymámil na Warner Brothers zvyšok z 2 500 000, ktoré film stál. Iba v Severnej Amerike Bonnie a Clyde vyniesol takmer 23 000 000 dolárov.
V USA film nemal spočiatku úspech a vzbudil neveľkú kritickú reakciu, ktorá sa zmietala medzi vlažným až otvorene nepriateľským prijatím. Film narazil poňatím násilia, ktoré zachytával mimo konvenčnej hranice a smiešnohrdinským zobrazením ústrednej dvojice, ktoré úplne chýbali akýkoľvek pozitívne rysy. Na druhej strane v Británii diváci stáli v dlhých frontách, len aby videli Bonnie a Clydea a tamojší kritici prehlásili snímku za majstrovské dielo.

Amerika usúdila, že by snáď mohlo stáť za to ísť do kina znovu a Beatty hrozil, že Warner Brothers zažaľuje, pokiaľ film neuvedú do sieťe po druhý krát. Využil nekonvenčné metódy vyjednávania; zastrašoval usadlé riaditeľstvo napríklad tým, že si ľahol uprostred kancelárie na podlahu a odmietal sa pohnúť, pokiaľ si nepovedali áno!

Stalo sa nemysliteľné: kritici zmenili názor. Časopisy Time a Newsweek vytlačili odvolanie svojich pôvodných recenzíí. Film sa začal odlepovať od zeme. Skôr než padlo rozhodnutie o Oscaroch, dosiahol masívneho obchodného úspechu a získal 9 nominácií na Oscara, mimo iné pre všetky hlavných hercov. Nakoniec ocenenie získal iba kameraman Burnett Guffey Estelle Parsonová.
„Bonnie a Clyde je skvelý film, pokiaľ o ňom nebudete veľmi premýšľať“, napísal Jerry Richard v Antioch Review, keď z odstupu zhŕňoval kritické názory a pachuť hollywoodskej fantázie namiešané z laciných historických faktov. Bol to však dokonalý film svojej doby, zrkadlila sa v ňom vzbura proti autorite, tak módne na konci 60 rokov, zosobnená dvoma postavami á la Robin Hood, ktoré nechávali peniaze chudobným a vylúpovali banky, ktorých hapotéky tiahli farmárov k zemi...

Indikátorom masového súhlasu s filmom býva jeho pôsobenie na ľudí mimo filmového sveta. Došlo aj na násilie, napríklad ešte v roku 1985 sa po odvysielaní Bonnie a Clydea v televízii vraj vydal jeden muž v anglickom Devone na nákupy s puškou v ruke.
Našťastie film najviac ovplyvnil módu. Plagáty s hviezdami viseli na stene izieb takmer každého puberťáka. Vzhľad Faye Dunawayovej v duchu 30 rokov bol príjemnou zmenou oproti ostrým líniam a uhľom módy 60 rokov, veľmi sa kopíroval a odevný priemysel zaznamenal miliónové zisky.

Kostymérke Theodore van Runkleovej sa plne potvrdila pravdivosť jej odpovedi na otázku ako chce dosiahnúť toho, aby Bonnie vyzerala sexy. Pravila, že by nemala mať podprsenku. Bohužiaľ, prehliadka miliónov dolárov sa pani van Runkleovej vyhnula veľkým oblúkom – sťažuje si, že jediné peniaze, ktoré kedy videla, bol len honorár vo výške 1250 dolárov.

Ešteže sa šťastie nevyhnulo obyvateľom mestečka Pau vo francúzskych Pyrenejách a pánovi Tedovi Toddymu. Pau je strediskom francúzskej výroby baretov, na ktorom Bonnie svojim módnym doplňkom upozornila a týždenná výroba sa zdvihla z 1500 kusov na 20 000. a pán Toddy bol zase majiteľom sivej fordky V-8 z roku 1934, v ktorej skutočnú Bonnie a Clydea prepadli muži zákona ne´daleko Arcadie v severnej Louisiane. Toddy kúpil auto za 14 500  dolárov /nové stálo 786 dolárov/. Odhaduje sa, že vstupné na zhliadnutie fordky, ktorá nakoniec predsa len nebola dosť rýchla, vynieslo cez jeden milión dolárov.

ZO ZÁKULISIA :
Exteriéry a udalosti sú viacmenej autentické, avšak hlavné postavy sú výplodom čistej hollywoodskej predstavivosti, napísali ich na telo Warrenovi Beattymu a Faye Dunawayovej, o skotočnom Clydeovi Barrowovi a Bonnie Parkerovej veľa nehovoria.
Scenáristi dôkladne preskúmali akčný rádius Barrowovho gangu. Hovorili s jeho priateľmi a pamätníkmi, niektorí si vo filme dokonca zahrali bankových úradníkov, svedkov a podobne, a veľmi presvedčivo.miesta, ktorá vo filme vidíte, Bonnie a Clyde skutočne poctili svoju prítomnosť. Zdá sa, že mestečka ako Pilot Point, Midlothian a Red Oak sa za 35 rokov vôbec nezmenili. Na tri banky, ktoré sú vo filme vylúpené, zaútočil skutočný Clyde s Bonnie a kvôli filmárom ich znovu otvorili.

Pokial ide o udalosť....Skutočná Bonnie Parkerová a Clyde Barrow sa poznali v roku 1931 a dali sa na bankové lúpeže a zabili 18 ľudí, než ich v máji 1934 prešpikovali guľkami.

Pripojil sa k nim Clydeov brat Buck s manželkou Blanche. Toho nakoniec zabila stovkami mužov zákona pri útoku v dextere v štáte Iowa. Blanche bola dopadená a podľa záznamov bola presne taká xantipa ako ju stelesnila Estelle Parsonová.
Bonnie a Clyde neboli žiadni krásavci, ani trošku sa nepodobali krásavcom ako je Faye a Clyde (s výnimkou nádherných blond vlasov skutočnej a filmovej Bonnie).

Fešácky hollywoodsky Barrowov gang bol plánovaným výsledkom techniky Arthura Penna. Správanie filmových postáv yvchádzalo viac z osobností hercov než z vlastností zobrazovaných postáv. „Môj film je skôr abstrakcia než skutočná reportáž“, prehlásil režisér.

Rodiny oboch hlavných postáv však nenašli v jeho teórii zaľúbenia. Bonniina mladšia sestra Billie Jean Parker Moonová sa pokúsila s Beattym a Warner Brothers súdiť o viac ako 1 milión dolárov. Tvrdila, že film očierňuje Bonniinu svetlú pamiatku. A rodina texaského pohraničníka Franka Hamera, hlavného nepriateľa gangsterského páru, zahájila proces o 1 750 000 dolárov kvôli tomu, že producenti spodobnili staručkého muža zákona (zahynul v roku 1955) akože tupého a pomstychtivého zabijaka.
Ďalší diskutabilný bod sa týka sexuálneho vzťahu gangasterského páru. Scenáristi síce objavili náznaky zvláštneho správania, avšak nič určitého. Mohlo sa tu konať buď o sadomasochizmus alebo o homosexualitu alebo dokonca aj o ménage á trois s ostatnými členmi gangu. Zdá sa, že Warren beatty sa domnieval, že najlepším ďáždnikom pre tieto úchylky bude impotencia. Iné možnosti by asi zaujímavosť dvojice dosť znížili.

Beatty uzavrel s Arthurom Pennom dohodu, že pokiaľ sa vyskytnú počas natáčania nejaké nezhody, podrobí sa režisérovi, zdá sa však, že zmýšľali rovnako. Predbežný konflikt sa vyskytol vo veciach obsadenia hlavnej hrdinky. Beatty si predstavoval, že Bonniu vdychne život jeho priateľka francúzska herečka Leslie Caronová. Gigi a Clyde?!

Arthur Penn zahliadol míňajúcu sa Dunawayovú v jednej televíznej hre. Estelle Parsonová tvrdí, že ešte nevidela inú herčku, ktorá by tak zúfalo túžila po tom stať sa hviezdou. Fay potrebovala do úlohy schudnúť 9 kg. Vyriešila to tým, že chodila o ovisnutá vakmi s pieskom. Výsledkom bol unavený výraz, ktorý sa do nervov drásajúcej roly báječne hodil.

Historické fakty: Ivan Melkvin, otec príslušníka klanu a zčasti predloha postavy C.W.Moosa, pomáhal novo sformovanej FBI vystopovať Bonnie a Clydea do Arcadie v Louisiane. Rovnako ako vo filme ich zmiatol tým, že zastavil auto, ktorým išli, aby údajne vymenil na svojom naklaďáku pneumatiku. Bonnie Parkerová jedla sendvič so slaninou a paradajkou. Clyde riadil len v košeli a nebol obutý. Zasiahlo ho 27 guľičiek. Bonnie bola od hniezda strelcov na opačnej strane a pritom schytila dvojnásobný počet zásahov.

Filmovanie smrti oboch protagonistov zabralo 5 dní a každý záber sa podriaďoval najmenej štyrmi kamerami, ktoré bežali v rôznych rýchlostiach. Beatty a Dunawayová mali na sebe zhruba stovku kapsúľ s umelou krvou, ktoré boli odpálené po drôte. Pridali úmyselne záber, ktorý u diváka vzbudí predstavu, že kus Beattyho hlavy odlieta preč. Plod snahy napodobniť scénu zo Zapruderovho filmu z atentátu na prezidenta Kennedyho. Nohu Faye Dunawayovej pripútali k rýchlostnej páke, aby nevypadla z voza.

Bonniina smrť mala byť hrôzostrašná. Clydeova zase baletná. Penn dosiahol onoho zvláštneho výrazu Bonnie pri poslednom pohľadu na Clydea tak, že Fay povedal, aby sa pozrela na Beattyho a potom rýchlo dodal, aby si vymenili miesto. Preto sa Bonnie pozerá tak rozkošne a láskavo – a akosi prekvapene...

ZÁŽITKY :

  • „Chcel som, aby ten film mal istý rytmus, nervóznu montáž.“ Arthur Penn, 1967.
  • „Stojí to za hovno.“ Komentár jedného z riaditeľov spoločnosti Warner Brothers po prvom premietaní.
  • „Je to lacná a nehanebná groteska, ktorá prejednáva o odporných lupičských skutkoch, ktoré spáchal ten slizký, imbecilný pár ako keby to bola....ohromná zábava a sranda.“ Bosley Crowther, New York Times, 14.augusta 1967.
  • Anglické názory sa dosť líšili: „Nenechajte sa zmiasť, Bonnie a Clyde je film, od ktorého sa bude datovať rada noviniek a nová sláva amerického filmu,“ Alexander Walker, Evening Standard, 7.septembra 1967.
  • A americkí kritici sa skoro pridali. Time odvolal svoju pôvodnú odmietavú recenziu takto: „Nielenže je to najmenej očakávaný šláger desaťročia, ale publikum sa začína s kritikou zhodovať sa, že ide o najlepší film roka.“
  • „Ako kvety zladia v paprskách a kropajách rosy, tak tento svet žiari vďaka ľudom ako si ty.“ Dvojverš na náhrobku Bonnie Parkerovej.

VŠIMNITE SI :

  • Niektorých fotografiách pri úvodných titulkách, sú to autentické snímky Bonnie a Clydea.
  • Hudobného príbuzného z televízie. Lester Flatt a Earl Scruggs si získali najväčšiu slávu vďaka svojmu hudobnému motívmu z televízneho filmu Beverly Hillbillies.

TVORCOVIA :
Warren Beatty /30/ ako Clyde Barrow; brat Shirley MacLainovej, jeho nádejné vyhliadky na filmovú kariéru sa nenaplnili.
Faye Dunawayová /26/ ako Bonnie Parkerová; nová filmová tvár dosiahla istých úspechov, napríklad získala Oscara za Televíznu sieť /Network, 1976/.
Michael J.Pollard /28/ ako C.W.Moss; práve sa rozhodoval, že ukončí hereckú dráhu, tento úspešný film ho nakoniec priviedol k niekoľkým manieristickým hlavným úlohám.
Gene Hackaman /36/ ako Buck Barrow; bývalý námorník a riaditeľ televízneho štúdia, ako 17 ročný sa stal superhviezdou.
Estelle Parsonová /39/ ako Blanche Barrowová; získala Oscara a hrala v mnohých ďalších pozoruhodných charakterových úlohách.
Denver Pyle /47/ ako Frank Hamer; človek bez ktorého sa od sklonku 40 rokov neobišiel žiadny western.
Warren Beatty, producent; začal písať a režírovať, získal Oscara za Červení /The Reds, 1981/.
Arthur Penn /44/ režisér; nadaný filmár, prišiel sem z televízie a od divadla, z ďalších jeho filmov vymenujeme Divotvorkyňu /The Miracle Worker, 1962/ a Malý veľký muž /The Little Big man, 1970/.

Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...