Premiéra filmu Odsúdení zomrieť (Adrift) v kinách 22. marca 2007

Natočené podľa skutočnej udalosti

Víkendový výlet na luxusnej jachte sa pre skupinu kamarátov-vysokoškolákov mení na desivú plavbu.

Šampanské tečie prúdom a slnko páli. Absolútna pohoda a chuť zaplávať si. V zápale nadšenia sa všetci účastníci plavby vrhnú do chladivej, priezračnej vody – dokonca aj tí, ktorí chceli zostať na palube. To, čo sa začalo ako dobrá zábava, sa však čoskoro prejaví ako osudová chyba. Nikto totiž nespustil záchranný rebrík. Paluba je priamo nad ich hlavami, takmer na dosah, ale trup lode je príliš vysoký a klzký, aby sa po ňom mohli vyšplhať. A v kajute lode zostalo opustené novorodeniatko jednej z dvojíc…

Odsúdení zomrieť

Po piatich rokoch strávených v Hollywoode sa známy režisér Hans Horn v roku 2004 rozhodol vrátiť späť do Nemecka. Bol rozčarovaný z pozastavenia niekoľkých projektov a hľadal námet, ktorý by bol natoľko pútavý a komerčne zaujímavý, aby stopercentne uspel.

Našiel ho v príbehu Adrift, desivej skutočnej udalosti, pri ktorej posádka lode naskákala do mora bez toho, aby si spustila rebrík a mohla sa dostať späť na loď. Po klzkom boku lode sa nemohli dostať na palubu a všetci vo vode zomreli. Ešte šokujúcejší je však fakt, že v análoch dejín námorníctva sú takéto prípady úplne bežné.

Slovo režiséra

„Moja žena Tina mi ako prvá vyrozprávala tento skutočný príbeh, ktorý slúžil ako základ pre Adrift. Nemohol som uveriť tomu, aký osud stretol týchto šesť priateľov.

Snažil som sa predstaviť si sám seba v ich situácii. Čo keby sme Tina a ja uviazli vo vode bez akejkoľvek šance dostať sa späť na palubu? Čo by sme robili? Ako by sme prežili? Tento katastrofický scenár vo mne vyvolal tie najtemnejšie obavy. Fascinuje ma skúmanie a konfrontovanie svojho vlastného strachu. Preto ma tento príbeh celkom uchvátil. Rovnako bola zaujímavá aj jednoduchosť tohto konceptu. Okamžite som sa začal pohrávať s predstavou adaptovať tento príbeh do filmovej podoby.

Táto myšlienka bola od samého začiatku taká komerčná a príťažlivá, že som veľmi ľahko našiel priaznivcov, ktorí by film produkovali. Snažil som sa presvedčiť svojho agenta a manažéra v Los Angeles, že Adrift by bol skvelý triler. To sa však ukázalo ako ťažká úloha. Každému sa táto myšlienka páčila, ale nikto neveril, že by tento príbeh mohol vydať dej na 90 minút.

O tri týždne neskôr som videl trailer na film Otvorené more na Fantasy Filmfestivale v Mníchove. Bol som šokovaný. Dvaja potápači sa ocitnú bez pomoci na mori a pomaly ich požierajú žraloky – a celý Hollywood sa do toho filmu okamžite zamiloval. Ten trailer ešte zväčšil moje odhodlanie uskutočniť rodiaci sa projekt. Pohltený vlastným nadšením som odišiel z kina a okamžite som sa stretol so svojím producentom Danom Maagom a predostrel som mu svoj návrh.

O desať dní som už bol v Los Angeles a začal som pracovať s Adamom Kreutnerom na scenári. Mali sme ho hotový iba za štyri mesiace. V tom čase sme získali aj financie na film.

Deväť mesiacov nato, ako som po prvý raz počul od svojej ženy o tomto prípade, sme začali s prípravnými prácami na Malte. O tri mesiace neskôr sme začali natáčať. A iba osemnásť mesiacov po tom, ako sa začala moja cesta, sa už Adrift predával distribútorom po celom svete.

Hlavným dôvodom úspechu tohto filmu je zrejme jednoduchosť príbehu a univerzálnosť základného strachu, ktorý vyvoláva. Tieto dva prvky sprevádzali môj tvorivý prístup k tomuto filmu.

Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia som plánoval natáčať film ako video, ale producenti boli schopní zabezpečiť ďalšie financie, a tak sa mohli uskutočniť moje najsmelšie sny: mohol som Adrift natočiť na 16- milimetrový film s použitím anamorfických širokouhlých šošoviek. Tento krok posunul náš projekt na celkom inú úroveň. Teraz som mohol vizualizovať svoje predstavy vo svojom obľúbenom médiu – filme. V tomto ohľade ma plne podporoval mladý kameraman Bernhard Jasper. Naša spolupráca bola vynikajúca, lebo Bernhard je absolútny perfekcionista a jeho novátorský pohľad priniesol oživenie tohto príbehu.

Už v priebehu našich prvých stretnutí bolo jasné, že budeme „vodotesný“ tím. Pýtali sme sa sami seba, ako by bolo možné zrealizovať takú jednoduchú myšlienku tým najzaujímavejším a najpútavejším spôsobom. Jedno riešenie prišlo v podobe použitia početných efektov „in-camera“. Okrem toho nám širokouhlý formát otvoril obzor, tú nesmiernu rozlohu oceánu, a tým nás dostal akoby do situácie protagonistov, ktorí sa cítia pohltení svojím okolím. Podobne bola výhodou zrnitosť 16-milimetrového filmu. Ten zrnitý vzhľad skvele podporuje psychologický efekt filmu. V určitých scénach sme dokonca ešte pridali zrnitosť, aby sme tento pocit umocnili. V kľúčových dramatických a akčných scénach sme použili efekty clony spojené s nárazovými pohybmi kamery, aby sme maximalizovali emocionálny vplyv.

Rovnako dôležitá bola moja požiadavka pripraviť hercov na psychický a fyzický stres ich úloh. Hneď na začiatku som sa rozhodol natáčať chronologicky, pokiaľ to len pôjde. Film musel mať potrebnú autenticitu. Dúfal som, že vďaka chronologickému postupu si natáčanie vyberie na hercoch svoju daň a ich napätie sa bude odrážať v správaní ich postáv. Našťastie sa tento plán vyplatil, a aj keď to bolo fyzicky náročné, bolo potešením pracovať s takým úžasným hereckým ansámblom.“

Scéna z filmu Odsúdení zomrieť (Adrift, 2006)

Vizuálny koncept a efekty „in-camera“

Vizuálny koncept filmu Adrift bol výsledkom túžby vtiahnuť divákov do príbehu – urobiť z diváka siedmu postavu filmu.

Aby sa splnili tieto požiadavky, bol film vytvorený vo veľmi dynamickom štýle. Hlavné časti deja sa natáčali ručnou kamerou, aby sa podarilo vytvoriť pocit bezprostrednosti a prítomnosti. No keď sa viac než 80 percent filmu natáča vo vode, musíte zákonite čeliť otázke, ako tam s ručnou kamerou narábať. Po niekoľkých testovacích scénach sa štáb rozhodol umiestniť kameru do schránky pripevnenej na dvoch plavákoch. Táto technika umožnila tvorcom využiť pohyb skutočných vĺn ako prirodzený pohyb kamery. Aby poskytli divákovi predstavu o topení sa, pri niekoľkých scénach sa kamera ponorila pod vodu.

Voľba filmového formátu bola nesmiernou vizuálnou výzvou. Pre finančné obmedzenia bol Adrift nasnímaný na 16-milimetrový film (namiesto drahšieho 35-milimetrového filmového materiálu). Vzhľadom na široký morský horizont vyžadoval príbeh použitie širokouhlého formátu 1 : 2,35. Preto sa použili 35-milimetrové širokouhlé objektívy v kombinácii s bežnou 16-milimetrovou kamerou. Tak sa získal širokouhlý formát na 16-milimetrovom filme.

Tento ťažký postup sa vyplatil, pretože otvoril veľa nových vizuálnych možností. Napríklad mnoho scén sa natáčalo ako dlhé zábery bez strihu, lebo širokouhlý formát umožňoval, aby bolo v týchto jednotlivých záberoch obsiahnutých oveľa viac informácií. Divák tak má príležitosť vybrať si, na čo sa chce pozerať. Tento osobný pohľad vťahuje diváka do deja ako súčasť skupiny uväznenej a stroskotanej uprostred oceánu.

Film charakterizuje použitie základných prvkov klasickej drámy, akčných filmov a hororov. Je tu veľa žánrovo špecifických nápadov. Filmári napríklad používali rôzne rýchlosti chodu kamery pri expozíciách (extrémne pomalý pohyb – slow motion, časozberná metóda – time lapse), variácie clôn a zvláštne spracovanie filmového materiálu (tzv. prevolanie a cross-proces – t. j. neštandardne vyvolaný farebný inverzný alebo pozitívny materiál v negatívnom procese ECNII).

Dokonalou ukážkou je ťažisková scéna, v ktorej je Amy vhodená do vody. Okamih jej pádu bol nasnímaný clonou 22.5°, ktorá takmer eliminuje bežné rozmazanie obrazu pri pohybe (motion blur). Vďaka zmene clony zostáva obraz jasný a súčasne sa zachová výnimočne dynamický pohyb kamery. Takto sa zdôraznil Amin pocit paniky a hrôzy. Použitie extrémne pomalého pohybu v okamihu, keď jej telo letí vzduchom a ponorí sa do vody, urobilo tento záber maximálne dramatickým.

Nasledujúca sekvencia, v ktorej Amy leží na vode a je ochromená strachom, bola zamýšľaná tak, aby sa divák čo najviac stotožnil s jej situáciou. Jej ochromenie musel ilustrovať veľmi statický obraz. Preto bola kamera spojená s telom herečky. Pozadie obrazu sa normálne pohybuje, zatiaľ čo Amy zostáva bez pohybu na jednom mieste obrazu. Na zosilnenie tohto efektu bola sekvencia natočená frekvenciou 6 filmových políčok za sekundu (namiesto štandardných 24 políčok) a pri digitálnej postprodukcii bola opäť zrýchlená na frekvenciu 24 políčok za sekundu. Výsledkom je zvláštny efekt rozmazania pohybu, pričom sa všetok pohyb v obraze javí ako zle zaostrený, iba nehybná Amy je ostrá. Divák sa vcíti do Aminho subjektívneho pohľadu a iba si domýšľa, čo sa deje okolo nej.

Navyše bola celá scéna natočená na farebnú pozitívnu surovinu, ktorá bola cross-procesom spracovaná ako surovina negatívna. Cross-proces dodal pôvodnej scéne surrealistický vzhľad zmenou farby a kontrastu.

Na zobrazenie Aminej bolestivej minulosti sa použili krátke retrospektívne zábery. Na ich odlíšenie od ostatných častí filmu boli tieto sekvencie natočené na vysoko citlivý film rýchlosťou 18 políčok za sekundu. Aby sa dosiahol zrnitý vzhľad ako u Super8, bol film nakoniec „prevolaný“ o dve clony.

Film bol dokončený s použitím digitálneho intermediátu, ktorý filmárom umožnil hladko spojiť do jedného celku tieto rozdielne štylistické efekty, zosúladiť početné exteriérové scény a vytvoriť homogénny vzhľad v priebehu celého filmu. Napríklad počas filmovania na Malte bola voda ráno modrá, ale pod krutým poludňajším slnkom sa javila ako zelená a večer nabrala belasé tónovanie. Tieto extrémne farebné rozdiely sa mohli odstrániť práve pri príprave digitálneho intermediátu. Väčšina vizuálnych efektov bola však dosiahnutá v kamere, a nie digitálne. Tento „prirodzený“ prístup prepožičiava filmu autentickú, „drsnú“ atmosféru.

Herci

Susan May Prettová (Amy)

10 vecí, ktoré na tebe nenávidím (10 Things I Hate About You, 1999, r. Gil Junger), Tanec s vášňou (Center Stage, 2000, r. Nicholas Hytner), Charms For the Easy Life (Čaro obyčajného života, 2002, r. Joan Micklin Silver), Searching for Paradise (2002, r. Myra Paci)

Richard Speight, Jr. (James)

Deň nezávislosti (Independence Day, 1996, r. Roland Emmerich), Nebezpečná rýchlosť 2: Zásah (Speed 2: Cruise Control, 1997, r. Jan De Bont), Band of Brothers (Bratstvo neohrozených, 2001, TV seriál), Ďakujeme, že fajčíte (Thank You For Smoking, 2005, r. Jason Reitman)

Niklaus Lange (Zach)

Pravá blondínka (Legally Blond, 2001, r. Robert Luketic), Blonde (Blondínka, 2001, r. Joyce Chopra)

Ali Hillisová (Lauren)

Must Love Dogs (Láska na inzerát, 2005, r. Gary David Goldberg), Kiss Kiss Bang Bang (2005, r. Shane Black)

Cameron Richardsonová (Michelle)

Family Portrait (2005, r. Rajat Mukherjee), Supercross (2005, r. Steve Boyum), Rise (2006, r. Sebastian Gutierrez)

Eric Dane (Dan)

Feast (Krvavá hostina, 2005, r. John Gulager), X-Men 3: Posledný vzdor (X-Men: The Last Stand, 2006, r. Brett Ratner)

Tvorcovia

Hans Horn (režisér)

Hans Horn začal svoju filmovú kariéru už na vysokej škole, keď napísal niekoľko scenárov žánru science-fiction, napr. Hunters of the Edge a Unnatural Bodies. Po natočení krátkych filmov Schwarz Weiss a Wolpodzilla – Der Schrecken vom Tegernsee (Prvá bavorská Godzilla, 1994) pokračoval réžiou snímky Easy Day (1997), ktorá bola v roku 1998 nominovaná na Oscara.

V roku 1996 spolupracoval na filme Bandits (r. Katja von Garnier). V roku 2005 vytvoril pre Hollywood niekoľko scenárov – Transit (triler), They (horor), Boogeyman (horor) a Thirsty (horor verzus spaghetti western).

Dan Maag (producent)

Seven Days to Live (2000, r. Sebastian Niemann), Deathwatch (Mŕtva hliadka, 2002, r. Michael J. Bassett), Dead Fish (Stoj, ten mobil nie je tvoj, 2004, r. Charley Standler), Letec (The Aviator, 2004, r. Martin Scorsese), Alexander Veľký (Alexander the Great, 2004, r. Oliver Stone), Show de Bola (2005, r. Alexander Pickl), Základný inštinkt 2 (Basic Instinct 2, 2006, r. Michael Caton-Jones)

Philip Schulz-Deyle (producent)

Schwestern (1999, r. Mirjam Kubescha), Dead Fish (Stoj, ten mobil nie je tvoj, 2004, r. Charley Standler), Letec (The Aviator, 2004, r. Martin Scorsese), Alexander Veľký (Alexander the Great, 2004, r. Oliver Stone), Show de Bola (2005, r. Alexander Pickl), Základný inštinkt 2 (Basic Instinct 2, 2006, r. Michael Caton-Jones), R. V. (2006, r. Barry Sonnenfeld)

Adam Kreutner (scenárista)

Circles (1998, aj réžia), Riddle (1999, aj réžia), Dead Fish (Stoj, ten mobil nie je tvoj, 2004, r. Charley Standler)

Réžia: Hans Horn

Scenár: Adam Kreutner, David Mitchell

Kamera: Bernhard Jasper

Hudba: Gerd Baumann

Strih: Christian Lonk

Produkcia: Dan Maag, Philip Schulz-Deyle

Hrajú:

Susan May Pratt (Amy),
Richard Speight Jr. (James),
Niklaus Lange (Zach),
Ali Hillis (Lauren),
Cameron Richardson (Michelle),
Eric Dane (Dan)

presskit

Tlač

Diskusia (0)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook