Herec a recitátor Leopold Haverl

Herec a recitátor Leopold Haverl sa narodil 16. februára 1936 v Bratislave.
Ako 18-ročný absolvoval herectvo v rámci Odborného divadelného kurzu pri Štátnom
konzervatóriu v Bratislave. V priebehu nasledujúcich trinástich rokov pôsobil v
rôznych súboroch. V roku 1954 dostal prvé angažmán v Slovenskom národnom divadle
(SND), v rokoch 1954 až 1960 bol členom Dedinského divadla, neskôr pobudol v
Krajskom divadle v Trnave (1960 – 1965), kde získal svoje prvé stále angažmán.
Predtým, než sa stal 5. augusta 1968 členom Činohry SND v Bratislave, pôsobil v
Divadle poézie (1965 – 1968).

Každá Haverlova postava je dramaticky vypätá. Ako sám tvrdí, jednoduché úlohy
nemôže hrať, pretože komplikovaný je celý tento život. Vždy ho fascinovali
postavy velikánov akými boli Wiliam Shakespeare, či Jean-Babtiste Moliére, ktorí
sú vraj múdrejší než on.

Najvýznamnejšími divadelnými postavami, ktoré stvárnil na pôde Činohry SND
boli napríklad Simon Chachava z hry Bertolda Brechta Kaukazský kriedový kruh
(sezóna 1967/1968), Raskoľnikov z hry Fedora Michajloviča Dostojevského
Zločin a trest (1970/1971) či postava Dromia Efezského z Komédie omylov
Williama Shakespeara v tej istej sezóne. V ďalšej ho priaznivci divadla videli
ako Pétrusa v Rozkošnom paroháčovi a v sezóne 1974/75 sa stal rozprávačom
príbehu Na skle maľované autorky E. Bryll-K. Gärtner. Začiatkom 80. rokov
sa objavil na divadelných doskách v postave Dimitrija z Dostojevského Bratov
Karamazovovcov a v sezóne 1981/1982 stvárnil mešťanostu v Gogoľovom
Revízorovi. Pamätná je aj jeho úloha zo sezóny 1984/85 v hre Williama
Shakespeareho Henrich IV., kde stvárnil Sira Johna Falstaffa. Haverl sa
predstavil aj ako Willy Loman v slávnej hre Smrť obchodného cestujúceho
Arthura Millera (1990/1991).

Po celý čas sa snažil a snaží byť hercom v plnom nasadení. V 60. rokoch chcel
stvárniť postavu Einsteina v Dürrenmatovej hre Fyzici čo najdôveryhodnejšie,
preto sa prihlásil do skupiny, ktorá na sebe nechala dobrovoľne testovať účinky
drogy LSD.

V televíznom filme debutoval v roku 1967 snímkou Dáma. Ako prvý mu dal
šancu presadiť sa na obrazovke režisér Jozef Medveď. V ďalšom roku nechýbal pri
nakrúcaní filmov Traja svedkovia či Niet inej cesty. V réžii
Ľudovíta Filana hral v roku 1970 vo filme Naši pred bránami. Nasledovali
snímky Hľadači svetla a Hájnikova žena (1971), Divá kačka,
Človek na moste (1972), Dynamit (1973) a v roku 1974 Do zbrane,
kuruci! a Trasovisko. Nemenej nasadenia si vyžadovali aj ďalšie roky,
keď vznikol seriál Straty a nálezy (1975), filmy Súkromná vojna (1977),
Gábor Vlkolinský (1978), Višňový sad (1979) a iné. V 80. rokoch
účinkoval napríklad aj v hudobnej dráme Karola L. Zachara Na skle maľované
(1980), Demokratoch (1980) a Čarovnej čaši (1980) Jozefa
Zachara. V roku 1981 hral v Plavčíkovi Vratkovi a Nočných jazdcoch.
Už o rok sa televíznym divákom prihováral zo seriálu Miloslava Luthera Život
bez konca. Potom nasledovali ďalšie a v roku 1986 sa stal súčasťou
62-minútovej rozprávky Polepetko. V ten istý rok hral aj v dráme Martina
Ťapáka Kým kohút nezaspieva.

Rok 1990 znamenal pre Haverla aj účinkovanie vo filme V rannej hmle,
hral aj v Najdúchovi (1992), Pustatine lásky (1993) a televíznej
inscenácii Zo života dona Juana (1994). V druhej polovici 90. rokov
účinkoval v televíznych filmoch Zlodejka (1996) a Rozprávanie
neznámeho človeka (1999). V novom miléniu prijal ponuky účinkovať vo filmoch
Dúhová panna a Ako divé husi (oba 2000), v seriáli Rodinné
tajomstvá (2005) a vo filme Adam Šangala (2005).

Za svoju prácu dostal v roku 1977 Cenu Andreja Bagara, o tri roky neskôr sa
stal zaslúžilým umelcom. Neskôr získal štátnu cenu Klementa Gottwalda za
divadelnú inscenáciu Bocker a Zlatého krokodíla za herecké výkony v televíznej
produkcii. V roku 2001 mu v susednom Česku odovzdali Krištáľovú ružu za
celoživotný umelecký prínos v prednese poézie a prózy.

V prvý deň roku 2006 ocenil Haverla slovenský prezident Ivan Gašparovič
Pribinovým krížom I. triedy. Haverl stále pôsobí v bratislavských divadlách
Aréna, Nová scéna, SND, hrá aj v nitrianskom Divadle Andreja Bagara a venuje sa
i rozhlasovej tvorbe.

Tvrdí, že receptom na dlhovekosť je vnútorný pokoj. Relaxuje preto v
záhradke, pri prechádzkach so psom, či bicyklovaní. Okrem toho sa vraj rád naje
a pochutí si na pive. Popri všetkých aktivitách zostáva verný horoskopom. Údajne
si ich číta v každých novinách a vyberie si ten, ktorý mu najviac vyhovuje.

SITA, redakčne upravované

Zdroj: Webnoviny

Tlač

Diskusia (0)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook