Symbol elegancie Cary Grant

16.4.2007|Stano Hudák|
Symbol elegancie Cary Grant

„Každý v živote by aspoň raz chcel byť ako Cary Grant. Dokonca aj ja chcem byť Cary Grant.“
( Cary Grant )

18.01. 1904 ( Bristol, Veľká Británia ) – 29.11. 1986 ( Davenport, Iowa – USA )

Cary Grant – jeden z najväčších a najpopulárnejších amerických hercov obdobia 30 - 60. rokov napriek tomu, že skoro celý svoj život prežil v Amerike, narodil sa v Anglicku. Bol považovaný za možno najdokonalejší vzor šarmantného dominantného muža, nielen pekného, ale aj vtipného a očarujúceho. Až neskutočne sa podobal na svoje filmové postavy. Keby sa napríklad nakrúcal nejaký film a bolo by treba zohnať nejakého muža pre obsadenie role: „filmová hviezda“, bol by Cary Grant prirodzenou voľbou číslo jedna. Jeho vonkajšia formálna zdvorilosť a elegancia v kombinácii so skrytou rezervovanosťou a zdanlivým nezáujmom je práve to čo vytvára jeho mýtus. Tieto fakty len podporovali jeho filmové role elegánov a sukničkárov po boku celej plejády krásnych žien ako Irene Dunne, Jean Arthurová, Ingrid Bergmanová, Ginger Rogersová, Katherine Hepburnová, Grace Kellyová... a ďalšie. Sám Cary Grant akoby podporoval svoj mýtus, keď v jednom interiew povedal: „Vždy som chcel byť niečím a konečne stal som sa osobnosťou. Alebo lepšie: stal som sa sám sebou – Carym Grantom“.

Narodil sa 18. januára 1904 nemajetným rodičom v Anglickom meste Bristol vlastným menom ako Archibald Alexander Leach. Jeho detstvo bolo celkom obyčajné, aké v tom čase mávali deti z nižšej meštiackej vrstvy, ale nie príliš šťastné kvôli jednej mimoriadne nepríjemnej udalosti. Jedného dňa keď mu bolo 9 rokov, prišiel jedno popoludnie zo školy domov ako obyčajne a povedali mu, že jeho matka Elsie odišla na liečenie do kúpeľov. Skutočná pravda ale bola, že matka kvôli svojej duševnej chorobe bola dlhodobo hospitalizovaná na psychiatrickej klinike a už ju viac nevidel. Jeho otec, ktorý sa neskôr oženil s druhou ženou, s ktorou mal jedného syna mu túto skutočnosť ale zatajil a Carymu nahováral, že matka ich vraj opustila, pretože to bola bezcitná žena. Cary sa dozvedel celú pravdu až oveľa neskôr v r. 1935 až ako dospelý muž. Táto trauma z detstva mala za následok jeho neskoršiu neistotu vo vzťahoch so ženami a veľkú rezervovanosť čo sa týka súkromného života. Tento zážitok s pocitom menejcennosti viedol ku túžbe po sláve a uznaní a v neskorších rokoch viedol u Caryho Granta k vybudovaniu image šviháka a zvodcu.

Ako chlapec si Cary Grant príležitostne zarábal prácou v koniarni na konských dostihoch. Vo voľnom čase rozvíjal svoju lásku k divadlu a kabaretu. Ako 14-ročný v roku 1918 odišiel zo školy ( potom čo ho za trest vylúčili zo školy za špehovanie dievčat v kúpeľni ) aj z domu a pripojil sa ku známej kočovnej artistickej skupine Roberta Pendera. Aby ho vôbec ako neplnoletého prijali, zatajil svoj vek – robil sa o niekoľko rokov starším, pričom sa Penderovi preukázal listom na ktorom bol sfalšovaný podpis s otcovým súhlasom. S artistickou skupinou, s ktorou Cary Grant spieval, tancoval a predvádzal žonglérske čísla pochodili celú Veľkú Britániu a neskôr vystupovali v kabaretoch v Londýne. Roku 1920 odišiel so skupinou na turné do USA kde ich show na Broadway s názvom „Správne časy“ mala slušný úspech – počas ďalších dvoch rokov sa dočkala 456 predstavení a Carymu Grantovi neskôr veľmi pomohla zvyknúť si na americký spôsob života. Po ďalšom návrate do New Yorku v r. 1923 sa rozhodol defitívne ostať v USA.

Príležitostne vystupoval v hudobných komédiách, popritom ale vystriedal veľké množstvo rôznych zamestnaní okrem iného ako „živá“ chodiaca reklama, alebo ako plavčík či turistický sprievodca. Od roku 1927 hral Cary Grant v malých úlohách v broadwayskych muzikáloch, ako napríklad Zlaté brieždenie (1927), Zázračná noc (1929), Nikky (1931). V roku 1931 účinkoval v operetách v Saint Louis. Ešte toho istého roku sa za plat 150 dolárov objavil v desaťminútovom dokumentárnom filme Singapur žaluje (1931). Po tomto filme Cary Grant cítil, že je načase skúsiť šťastie vo svete filmu a odcestoval do Los Angeles, kde po úspešných kamerových skúškach upútal pozornosť filmového agenta B.P. Schulberga. Filmové ateliéry Paramount nato nádejnému mladíkovi ponúkli päťročnú zmluvu ( 1932-37 ) a navrhli aby si zvolil umelecký pseudonym Cary Lockwood. ( pozn.red. – bola to jeho prvá a posledná zmluva s filmovými štúdiami, po tomto už do konca kariéry pôsobil prostredníctvom svojho agenta ako nezávislý herec ). Nakoniec po obojstrannej dohode so štúdiami Paramount si zvolil s konečnou platnosťou pseudonym Cary Grant. Neskôr sa ukázalo, že to meno bolo veľmi šťastne zvolené – podľa politiky filmového štúdia Cary Grant ako herec ktorý sa svojou vysokou postavou ( 187 cm ) a príťažlivým vzhľadom vynikajúco hodil do úloh romantických mladých mužov, alebo príťažlivých elegánov, jeho iniciály C.G. ( Cary Grant ) mali byť protikladom pre inú mužskú hviezdu tých čias, tiež vysokej ( 191 cm ) a elegantnej postavy, ktorá ale hrávala úlohy drsných hrdinov – iniciály jej mena boli ale pritom obrátené G.C. ( Gary Cooper ).

Cary Grant v Hollywoode debutoval vo veselohre Toto je tá noc ( This Is the Night, 1932 ). Prvú veľkú príležitosť dostal ešte toho istého roku po boku Marlene Dietrichovej vo filme Plavovlasá Venuša ( The Blonde Venus, 1932 ) a potom ako partner Mae Westovej vo filme Krivdila mu ( She Done Him Wrong, 1933 ). Mae Westová si ho do tejto roly sama vyhliadla ako vhodného predstaviteľa pre jeho kombináciu mužného veku, sexuálnej príťažlivosti a gentlemanského chovania.

cary-grant-1.jpg
Symbol elegancie Cary Grant

Neskôr Cary Grant takmer 30 rokov hral celkovo v 73 filmoch a prakticky do konca svojej filmovej kariéry až na občasné výnimky stvárňoval výlučne romantických hrdinov spájajúcich eleganciu s komikou. V celej plejáde filmových úloh elegánov, sukničkárov, romantických mužov, tajných agentov.. a podobne môžeme nájsť zhruba tri povahové skupiny jeho filmových postáv. Prvým druhom jeho postáv ( hlavne v mladšom veku ) bol typ nemajetného elegána, ktorého si privedie bohatá dcéruška z dobrej rodiny a s ktorým sa po krátkej známosti chystá zosobášiť. Predstaví ho rodine a nasledujú klasické peripetie ako presvedčovanie otca, poznanie kladných a záporných postáv a klasické precitnutie. To všetko je okorenené situačnou komikou a inteligentným humorom s brilantnými viacznačnými dialógmi so skrytými sexuálnymi narážkami. Tým najčastejším typom bol ďalej typ pôvabného, ale často nespoľahlivého muža, ktorý je väčšinou ženatý s inteligentnou ženou silnej vôle, ktorá má za sebou nejednu zlú životnú skúsenosť ( najčastejšie rozvod ). Preto nečudo, že ženy si vezmú do hlavy, že náš hrdina by sa mal zmeniť. Tieto snahy často vedú k mnohým humorným situáciám a nechýbajú ani vyhrážky rozvodom. Nakoniec ale ženy prídu na to, že náš hrdina je napriek všetkým jeho prehreškom skrátka neodolateľný. Ďalej ( hlavne v neskoršom veku ) stelesňoval vážnych a dôstojných mužov spravidla vo významnej funkcii, tieto postavy ale slúžili iba ako perfektné pozadie pre komické pestvá strelenej a pojašenej ženskej hrdinky, ktoré vytvárajú priestor pre uhladenú eleganciu a vtipné dialógy. Týmito vlastnosťami ako mnohostranný herec v náročných veselohrách patril Cary Grant po niekoľko desaťročí medzi divácke magnety a spoľahlivú záruku kasových ziskov pre akékoľvek hollywoodske filmové štúdia.

K jeho najúspešnejším filmom odbobia 30. rokov patria napr. Priatelia z onoho sveta ( Topper, 1937 ), Nahá pravda ( The Awful Truth, 1937 ), Leopardia žena ( Bringing Up Baby, 1938 ), Prázdniny ( Holiday, 1938 ), Jeho dievča Piatok (1940) - ( v r. 1963 bolo nakrútené úspešné remake s názvom „Na titulnej strane“ s Jackom Lemmonom a Walterom Matthau ).

Skutočnú hviezdu z neho urobila až jedna z najlepších filmových komédii Príbeh z Filadelfie ( The Philadelphia Story, 1940 ), kde dominuje herecké trio Cary Grant, James Stewart a Katherine Hepburn. Zámožná podnikateľka z Philadelphie, Tracy Lord ( Katherine Hepburn ), krátko po svadbe vyhodí z domu svojho svetáckeho manžela C. K. Dexter Havena ( Cary Grant ). O dva roky neskôr si má vziať ctihodného George Kittredgea ( John Howard ). Medzitým Dexter ktorý si našiel prácu v bulvárnom časopise Spy sa stále nedokáže s rozvodom zmieriť a chcel by získať svoju manželku späť. Deň pred svadbou prichádza Dexter, novinár Mike Connor ( James Stewart ) a fotografka Liz Imbrie ( Ruth Hussey ) do Tracyinho sídla, aby slávnu udalosť prekazili.

cary-grant-2.jpg
Cary Grant sa preslávil komédiou Príbeh z Filadelfie ( The Philadelphia Story, 1940 )

( zľava: James Stewart, Cary Grant, Katherine Hepburn )

Z obdobia 40. rokov treba ešte spomenúť hlavne nezabudnuteľnú bláznivú komédiu Jezinky a bezinky ( The Arsenic and Old Lace, 1944 ) nakrútenú podľa divadelnej hry „Arzenik a stará čipka“. Niektorými je tento film kritizovaný, podľa iných je to geniálne dielo. V každom prípade je o zábavu postarané. Cary Grant tu stvárnil rolu čerstvo ženatého spisovateľa Mortimera Brewstera, ktorý sa ale bojí svoju pôvabnú ženu Elaine ( Priscilla Lane ) uviesť do rodiny. Zistí totiž, že jeho dve strelené, zdanlivo neškodné tetičky Abby ( Josephine Hull ) a Martha ( Jean Adair ) v mene humanity a skrátenia utrpenia vo svojom penzióne vraždia svojich hostí – starých pánov, potom čo sa im vyžalujú zo svojich životných problémov. Ponúkajú im otrávené bezinkové víno a mŕtvoly potom odprace Mortyho bláznivý brat Teddy ( John Alexander ) ktorý sa považuje za prezidenta Roosevelta. Ako by to nestačilo, po rokoch sa vracia ďalší Mortyho bláznivý brat – sériový vrah Jonathan ( Raymond Massey ), ktorý v snahe zamaskovať sa pred políciou po neúspešnej plastickej operácie tváre vyzerá ako karikatúra Frankesteina, no je pripravený pomstiť dávne krivdy a s tetami vyrovnať skóre v počte obetí...

V kariére Caryho Granta boli aj príležitostné pokusy zahrať si rozdielne charaktery, než boli diváci zvyknutí. Ide napríklad o komédiu Rozruch v meste ( The Talk of the Town, 1942 ), kde si zahral muža neprávom obvineného z vraždy, o úlohy veliteľov vo vojnových filmoch Smer Tokio ( Destination Tokyo, 1943) a Operácia Pacifik ( Operation Pacific, 1951 ), úlohu psychiatra v psychologickej dráme Kríza ( Crisis, 1950 ) a podobne. Ukázalo sa ale že obraz Caryho Granta ako šarmantného a vtipného elegána je v podvedomí divákov tak hlboko zakorenený, že keď mal zahrať postavy obyčajných ľudí, tak zrazu na filmovom plátne pôsobil neprirodzene a vynútene. Toto obmedzenie sa časom pre jeho kariéru ukázalo osudným. Svojho času to dokonca zašlo až tak ďaleko, že sa Cary Grant ako 49-ročný v r. 1953 rozhodol pre predčasné ukončenie filmovej kariéry. Nakoniec sa na veľké naliehanie fanúšikov, priateľov a ľudí od filmu v r. 1955 ku kariére opäť vrátil. Ten komu sa podarilo Caryho Granta zlákať k filmu bol režisér Alfréd Hitchcock v ktorého kriminálnej komédii Chyťte zlodeja ( A Catch to Chief, 1955 ) slávil svoj comeback po boku Grace Kelly.

Výnimku v jeho kariére preto predstavuje dlhoročná spolupráca so slávnym režisérom Alfrédom Hitchcockom. V jeho štyroch filmoch sa Carymu Grantovi konečne podarilo vierohodne zahrať odlišné postavy než boli diváci zvyknutí. Malo to však svoj dôvod. V skutočnosti Alfréd Hitchcock veľmi dobre poznal jeho nedostatky, ale ako geniálny režisér ich dokázal využiť a premeniť na pozitíva. A tak Cary Grant v jeho filmoch najčastejšie stelešňoval šarmantných mužov na úteku pred zákonom, alebo tajných agentov. Prvá ich spolupráca bola na kriminálnom thrilleri Podozrenie ( Suspicion, 1941 ) kde si zahral bývalého gamblera ( Cary Grant ), ktorý je čerstvo ženatý s pôvabnou a bohatou ženou ( Joan Fontaine ). Jeho manželka ho ale časom začne podozrievať, že ju chce zabiť , aby sa dostal k dedičstvu, nakoniec sa podozrenie ukáže ako neoprávnene. Napätie filmu vyvrcholí v momente, keď manžel prinesie svojej žene pohár mlieka a divák sa dohaduje, či je mlieko otrávené. Oveľa viac sa svojmu obvyklému image priblížil v romantickom thrilleri Povestný muž ( Notorious, 1946 ). Americký agent Cary Grant je nasadený na sledovanie dcéry mrtvého špióna Ingrid Bergman a manželky Nemca ( Claude Rains ), spravujúceho v Rio De Janeire chemickú továreň. No čoskoro odhaľuje jej negatívny postoj k špiónskym aktivitám svojho okolia a zamiluje sa do nej. V komédii Chyťte zlodeja ( To Catch a Thief, 1955 ) je hrdinom zasa bývalý zlodej a majster svojho odboru John Robbie ( Cary Grant ) zvaný „Kocúr“ ktorý žije vo „výslužbe“ na Côte d´ Azur. Po niekoľkých vlámačkách presne v jeho štýle, však naňho padne podozrenie. Nakoniec mu neostane nič iného, než aby rafinovaného zlodeja vypátral sám. Nakoniec sa ukáže , že je to dcéra jeho bývalého spoločníka. Popritom si však nájde aj čas na románik s príťažlivou Frances ( Grace Kelly ). Medzi veľmi vydarené patrí aj Hitchcockov špionážny thriller Na Sever severozápadnou dráhou ( North by Northwest, 1959 ), kde americká kontrašpionáž vymyslí neexistujúceho agenta, a toho na oklamanie protivníka stotožní s nič netušiacim poctivým obchodníkom Rogerom Thornhillom ( Cary Grant ), ktorý sa ako volavka dostane do nepreniknuteľnej hry agentov. Pričom jednotlivé akčné scény a hlavne nálet lietadla na Caryho Granta bežiaceho v kukuričnom poli patria medzi najznámejšie v dejinách kinematografie.

cary-grant-3.jpg
Cary Grant v akčnom podaní v thrilleri Na Sever severozápadnou dráhou ( 1959 ) - rež. A. Hitchcock

K týmto spomenutým výnimkám ešte môžeme výnimočne zaradiť aj romantický špionážny thriller v hitchcockovom štýle s Audrey Hepburnovou Šaráda ( Charade, 1963 ) – réžia Stanley Donen. Príťažlivá bohatá žena ( Audrey Hepburn ) sa na zimnej lyžovačke rozhodne, že sa nechá rozviesť. Po návrate domov zistí, že ktosi jej ušetril prácu a manžela zabil. Na polícii sa ale dozvedá, že jej manžel oficiálne neexistoval – išlo o špióna a manželstvo bolo len krycí manéver. Od tej chvíle sa to vo filme začne hemžiť rôznymi dobrodruhmi, hľadačmi pokladov a agentmi CIA na čele s Carym Grantom, ktorý sa uchádza o jej priazeň.

Na prelome 50. a 60. rokov sa opakovala stará známa situácia keď sa Cary Grant objavil vo veľkom množstve romantických komédii, tentoraz sa po jeho boku objavovali už krásky novej generácie: Ingrid Bergman, Grace Kelly, Marylin Monroe, Jayne Mansfield, Sophia Loren, Deborah Kerr, Doris Day, Audrey Hepburn... Za spomenutie stoja úspešné romantické komédie ako Indiskrétny príbeh (1958) ( s Ingrid Bergmanovou ), Operácia spodnička (1959) ( s Tonym Curtisom a Dinou Merrill ), Čaro norkovej kožušiny (1962) ( s Doris Day ), ale hlavne romantická dráma ktorá je mnohými ženami považovaná za jednu z najlepších „slaďakov“ všetkých čias – Nezabudnuteľná láska ( An Affair to Remember, 1957 ). Švihák Nickie Ferrante ( Cary Grant ) a krásna Terry Mc Kay ( Deborah Kerr ) sa zoznámia na palube zaoceánského parníka a aj keď s ťažkosťami, ale predsa sa do seba zamilujú. Keďže súkromie oboch je príliš komplikované, preto uzatvoria nasledujúcu dohodu: ak sa ich vzájomné city nezmenia, stretnú sa znova o pol roka na vyhliadkovej plošine newyorskeho mrakodrapu Empire State Building. Nicky na stretnutie príde, Terry však nie. Čo hrdina netuší, vie dobre publikum v kine – Terry mala krátko pred schôdzkou ťažkú autonehodu. A len preto ostal Cary Grant opustený. Pochopiteľne, že nakoniec hollywoodsky príbeh dospeje k happyedu. Od čias nakrútenia filmu je pre všetky Američanky rande na Empire State Building symbolom. Tento film neskôr poslúžil ako inšpirácia pre vznik snímku Samotár v Seattli (1993) s Tomom Hanksom a Meg Ryanovou.

V roku 1966 sa Cary Grant po nakrútení svojej poslednej komédie Vediem ťa, nebež ( Walk Don't Run, 1966 ) vo veku 62 rokov defitívne rozhodol ukončiť svoju filmovú kariéru. S jeho odchodom sa ukázalo, že filmové plátno opustila legenda, symbol elegantného gentlemana a predstaviteľa starého klasického Hollywoodu. Súčasne jeho odchod signalizoval koniec starého kúzla filmového plátna a „ružového“ prikrašľovania filmovej skutočnosti. Filmová kritička Pauline Cael napísala: „On stelesňoval naše šťastnejšie časy – doby, keď sme mali ešte jednoduchý a nekomplikovaný vzťah k hercom. Mohli sme ich obdivovať pre ich nadčasovosť a nenútenosť a nehľadali sme za tým nič viac... Cary Grant predstúpil pred nás v jeho žiarivo plytkej dokonalosti a to bolo všetko čo sme od neho čakali. Nežiadali sme od neho realitu, stačilo nám, že je krásny, elegantný a dokáže nás rozosmiať.“ Bolo jasné, že už patrí minulosti – obdobiu nevinného amerického filmu. Ani jeho filmové postavy by už koncom 60. rokov nenašli uplatnenie v drsnom realizme filmových postáv nových hrdinov typu Dennisa Hoppera, Jacka Nicholsona a Dustina Hoffmana.

Cary Grant sa už od 40. rokov stal nezávislým hercom na voľnej nohe. Nemal dlhodobú zmluvu so žiadnym filmovým štúdiom a účinkovanie vo filmoch si vyberal prostredníctvom svojho agenta, čo bolo jednoducho niečo nepredstaviteľné v dobe veľkých hollywoodskych filmových štúdií, ktoré zamestnávali tisíce hercov, a kto nemal žiadnu zmluvu, prestával existovať. V 50. rokoch si Cary Grant založil vlastnú produkčnú firmu Grantley Productions ktorá sa podieľala na niektorých jeho filmoch ako Operácia spodnička (1959), Indiskrétny príbeh (1958) a Čaro norkovej kožušiny (1962). Takto bol schopný viesť každý aspekt svojej kariéry. Dnes podľa mnohých filmových odborníkov cenou za túto umeleckú nezávislosť, čo v tých časoch ešte nebolo zvykom bola zaujatosť filmových byrokratov následkom čoho napriek dobrým hereckým výkonom Cary Grant nikdy nevyhral Oscara.

Svojho jediného Oscara Cary Grant konečne dostal až v r. 1970 za celoživotné dielo. V roku 1981 dostal ocenenie Kennedyho Centra. V posledných niekoľkých rokoch svojho života Cary Grant cestoval po Spojených štátoch kde prednášal na rôznych filmových fakultách a tiež ako hosť televízneho cyklu „Beseda s Carym Grantom v ktorom rozprával rôzne príhody so svojho života a odpovedal na otázky obecenstva. Pri nakrúcaní jednej takejto televíznej besedy v Iowe Cary Grant utrpel mozgovú mŕtvicu a o niekoľko hodín zomrel v miestnej nemocnici dňa 29. novembra 1986 vo veku 82 rokov. Podľa jeho poslednej vôle je jeho popol rozptýlený do Tichého oceána na pobreží Kalifornie.

Ešte dlhé roky po ukončení jeho kariéry sa fotky Caryho Granta objavovali v rôznych módnych časopisoch na tému ako sa správne obliekať, uviazať si uzol na kravate a pod. Svojim šarmom a fyzickým vzhľadom v očiach verejnosti a divákov sa Cary Grant, ktorý je americkým občanom od r. 1942, priblížil predstave ideálnych dokonalých mužov, aké aj boli postavy ktoré hrával na filmovom plátne do takej miery, že si ho ľudia mýlili s touto predstavou aj v súkromnom živote. Za všetko hovorí jeho búrlivý a komplikovaný súkromný život hollywoodskej hviezdy. Keď sa v roku 1945 rozvádzal so svojou v poradí druhou manželkou Barbarou Hutton a v rozvodovom konaní pri v prítomnosti právnikov ho obvinila, že za krach manželstva je vinný hlavne on. Cary Grant jej múdro odpovedal: „Ona si myslela, že sa vydáva za „Caryho Granta“. To len dokazuje, že nikto nie je dokonalý a všetci sme len ľudia s chybami a prehnané idealizovanie nie je v tomto prípade namieste. Tiež sa dlhú dobu šírili fámy o jeho údajnej homosexualite, čo nikdy nebolo potvrdené. Podľa mnohých jeho priateľov a pamätníkov bol nanajvýš ak bisexuál.

Cary Grant bol počas svojho života až päťkrát ženatý. Po dvoch krátkych manželstvách s herečkou Virginiou Cherill ( 1934-35 ) a milionárkou Barbarou Hutton ( 1942-45 ) bol najdlhšie ženatý s herečkou a spisovateľkou Betsy Drake ( 1949-62 ). Z ďalšieho krátkeho manželstva ( 1965-67 )s herečkou Dyan Cannon ( ženích mal v deň svadby 61 rokov a nevesta 28 ) pochádza jeho jediná dcéra herečka Jennifer Grant ( nar. 1966 ). So svojou poslednou manželkou herečkou Barbarou Harris ( ženích mal v deň svadby 77 rokov, nevesta 47 ) žil Cary Grant od roku 1981 až do svojej smrti v r. 1986.

Tiež bol známy milostný románik medzi Cary Grantom a talianskou herečkou Sophiou Loren s ktorou si zahral v dvoch filmoch – historickej dráme z obdobia napoleonských vojen Pýcha a vášeň ( The Pride and the Passion, 1957 ) a v komédii Obytný čln ( Houseboat, 1958 ), nakoniec ale Sophia Lorenová dala prednosť známemu producentovi Carlovi Pontimu, ktorý sa stal jej manželom. Táto skutočnosť sa spomína aj v životopisnom TV filme Sophia Loren: Her Own Story (1980).

Zaujímavosti:

  • Mladistvý vzhľad Caryho Granta, ktorý si uchoval až do vysokého veku je doslova povestný. Ešte v päťdesiatke kvôli svojmu vzhľadu mohol hrávať úlohy tridsiatnikov. V úspešnom kriminálnom thrilleri režiséra Alfréda Hitchcocka Na Sever severozápadnou dráhou (1959) sa mal v hlavnej úlohe pôvodne objaviť James Stewart. Hitchcock ale s ním predčasne ukončil spoluprácu. Neprávom ho obviňoval z kasového neúspechu ich predchádzajúceho filmu Vertigo (1958) ( film Vertigo sa stal kultom až s postupom času ). Vraj Stewart je do takýchto úloh už príliš starý, a angažoval namiesto toho Caryho Granta ( hoci v skutočnosti bol Grant ešte o štyri roky starší než Stewart ). V tomto filme Na Sever severozápadnou dráhou (1959) herečka Josephine Hutchinson hrala jeho matku, ale v skutočnosti bol Cary Grant ešte o 2 roky starší než ona.
  • Keď spisovateľ Ian Fleming vytváral svoju predstavu agenta 007 Jamesa Bonda, ako predloha mu poslúžil aj Cary Grant. V roku 1962 dostal Cary Grant ponuku zahrať si postavu Bonda v prvom snímku Dr. No (1962), ale kvôli vysokému veku sa pre túto postavu už nehodil a musel odmietnúť. Sean Connery bol vybratý pre svoju podobnosť s Grantom – vysoká atletická postava a elegantný vzhľad. Podobne aj Roger Moore bol vybratý, pre svoj zmysel pre čierny humor.
  • V komédii Ryba menom Wanda (1988) hrá známy anglický komik John Cleese ( Monty Python ) advokáta menom Archibald Leach, čo bolo skutočné občianske meno Caryho Granta. Inak John Cleese sa narodil vo Westone – len niekoľko kilometrov od Grantovho rodiska Bristolu.
  • V roku 2004 mali diváci možnosť vidieť Caryho Granta v „oživenej“ digitálnej podobe – v duchárskej komédii Dotyk Ružovej ( 2004 ) sa objavil ako „Duch Caryho Granta „ ktorý pôsobi ako poradca hlavného hrdinu Kyle Mac Lachlana pre otázky zvádzania žien.
  • V novembri 2004 bol Cary Grant v čitateľskej ankete amerického filmového časopisu Premiere zvolený za "Najväčšiu filmovú hviezdu všetkých čias".

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články