
1952 Šerif Will Kane musí sám čeliť bande zločincov, keď ho mesto nechá v kaši. TVORCOVIA: VZNIK: ZO ZÁKULISIA: ZÁŽITKY: VŠIMNITE SI:
Gary Cooper (50) ako šerif Will Kane; bývalý kresliar, syn známeho sudcu z Montany. Veľký idol z hollywoodskych westernov, si týmto filmom zaistil v poslednom desaťročí svojho života šnúru dobrých úloh.
Grace Kellyová (22) ako Amy Kaneová; filadelfská princezná, krása jej dopomohla k závratnej filmovej kariére a päť rokov po nakrútení filmu Na pravé poludnie aj k monackému kniežaťovi Rainierovi.
Thomas Mitchell (59) ako Jonas Henderson; obľúbená westernová postava s výraznými úlohami v niekoľkých skvelých filmoch, napríklad Prepadnutie (Stagecoach, 1939) a Juh proti Severu (Gone With the Wind, 1939).
Lloyd Bridges (38) ako Harvey Pell; televízna hviezda a otec hereckej liahne. Do všeobecného povedomia sa vrátil, keď si vo filme Pripútajte sa, prosím! (Airplane!, 1980) vystrelil zo svojej obvyklej hrdinskej úlohy.
Katy Juradová (24) ako Helena Ramirezová; Mexičanka, bývalá dopisovateľka z Hollywoodu. Hrala tiež v Brandovom filme One-Eyed Jacks (1961). Neskôr sa stala manželkou Ernesta Borgnina.
Stanley Kramer (38) producent; na svojom konte má veľa filmov, často veľmi rozličných, napríklad To je ale bláznivý svet (It´s a Mad, Mad, Mad World, 1963) a Hádaj, kto príde na večeru (Guess Who´s Coming to Dinner, 1967).
Fred Zinnemann (45) režisér; pôvodom Rakúšan, zručný filmový remeselník, ktorý získal Oscara za snímky Odtiaľ až na večnosť (From Here to Enternity, 1953) a Človek pre každé počasie (A Man for All Seasons, 1966).
Stanley Kramer bol priekopníkom nezávislej produkcie, darilo sa mu vyrábať filmy za necelých 1 000 000 dolárov. Gary Cooper bol viac než 20 rokov jedným z najväčších hollywoodksych hviezd a jeho bežný honorár by činil najmenej štvrtinu uvedenej čiastky. Všimol si však, že ostatní kolegovia pristupujú na novú štruktúru honorárov, ktorá im poskytovala nezvyklé možnosti a niekedy dokonca viac peňazí než by si normálne zarobili.
Obvykle prijali drobnú zálohu pred začiatkom natáčania a potom si zarobili skutočne veľké peniaze na percentách z tržieb.
Ďalším motívom Cooperovej ochoty bolo zistenie, že prvýkrát vypadáva z desiatky najobľúbenejších hercov. Aj na zozname možných uchádzačov o rolu Willa Kanea bol pekne dole, lenže Cooperov životopisec Stuart Kamiński tvrdí, že človek, ktorý film financoval, bol Garyho fanúšikom. V zmluve si zaumienil, že buď bude hrať Gary alebo svoje zelené bankovky odnesie niekam inam. Cooper si vzal skromných 60 000 dolárov a percentuálny podiel na zisku. Rozpočet zvyšku štábu dosiahol úbohej sumy 35 000 dolárov.
Film Na pravé poludnie sa stal veľkým hitom ako u kritikov, tak aj u divákov, získal celkom 4 Oscarov, včetne „Za najlepšieho herca“ pre Garyho Coopera. Druhá cena filmovej akadémie zaistila Cooperovi miesto medzi najobľúbenejšími hercami, kde sa udržal ďalších päť rokov!
Osudy jeho spolupracovníkov neboli vždy najšťastnejšie. Kramer tvrdí, že film získal na tržbách 18 000 000 dolárov, nasledujúci rok však bol nútený spojiť svoj osud so spoločnosťou Columbia. Scenárista Carl Foreman sa stal jedným z obetí mccartyhovských honov na čarodejnice. Jeho scenár pre film Na pravé poludnie niektorí pochopili ako alegóriu vlastnej situácie počas vyšetrovania pre takzvanú neamerickú činnosť.
Bola to na pekne dlhú dobu jeho posledná práca. Hneď po dokončení filmu bol z filmového sveta vytlačený a Kramer a Cooper s ním prestali spolupracovať. Carl sa až do 70.rokov ukrýval v Británii. Behom tej doby napísal scenáre k filmom Most cez rieku Kwai (The Bridge on the River Kwai, 1957) a Delá z Navaronu (The Guns of Navarone, 1961).
Okrem Coopera bol jediným známejším hercom v tomto filme Thomas Mitchell. Veľké veci sa očakávali od hlavnej ženskej hrdinky, ktorú hrala Katy Juradová, lenže behom filmovania sa režisér Fred Zinnemann začal viac venovať upätej divadelnej herečke, ktorá na konkurz prišla v bielych rukavičkách. Grace Kellyová si za svoju rolu nevyslúžila chválu od kritikov a týždenný plat 750 dolárov ju rozladil a predsa sa stala jednou z najvýznamnejších hollywoodskych hviezd 50.rokov.

Scéna z filmu Na pravé poludnie (High Noon, 1952) Foto © cinemagraphers.nl
Gary Cooper to nemal práve ľahké. Poznamenalo to jeho tvár aj výraz očí. Fred Zinnemann jeho trampoty využil a vytvoril veľmi pôsobivý film.
Coopera trápilo zdravie. Práve podstúpil operáciu pruhu a vedel, že bude musieť ísť na ďalšiu. Práve preto mu bitka s Lloydom Bridgesom pôsobila ukrutnú bolesť, preto natáčanie nezdržiaval ani minútu. Na publikum, ktoré si už zvyklo na fešáckych hlavných hrdinov, jeho realistický portrét zbitého a ustaraného Willa Kanea silno zapôsobil. Cooperov úzkostlivý výraz však mal príčinu v ďalšom zdravotnom probléme – bolestivom vrede na dvanástorníku, ktorý mu tri mesiace po natáčaní mueli vyoperovať.
Nad Cooperovým osobným životom tiež nikto závistlivé oči nevyvaľoval. Jeho osemnásťročné manželstvo s Rocky sa.....áno, uhádli ste. Práve pred nedávnom začali žiť oddelene a ona sa na verejnosti už ukazovala s inými mužmi. Gary sa nemusel sťažovať, tú dobu sa už štyri roky stretával s Patríciou Nealovou. A aby to bolo zložitejšie, zdá sa, že počas natáčania sa Cooper pobavil aj s Grace Kellyovou.
Medzitým v ateliéri žiarlila Katy Juradová na údajne prehnanú pozornosť, ktorú Fred Zinnemann venoval Grace. Bola to však profesionálna žiarlivosť, konkrétne na detailné zábery, ktorými režisér mladú krásku zahŕňal.
Iná verzia tvrdí, že všetci tvorcovia filmu sa nepozorovane zúčastnili pokusného premietania, obecenstvo však len znudene zívalo. Dmitri Tiomkin a Ned Washington zrejme zložili svoju pesničku o niečo neskôr. Strihač Elmo Williams tvrdil, že film V pravé poludnie prešiel podstatnými úpravami, dotočili sa zábermi, na ktorých Cooper pôsobí o poznanie tvrdšie a zmizlo veľa záberov s drsnejšími výstupmi Grace Kellyovej.

Gary Cooper a Grace Kelly vo filme Na pravé poludnie (High Noon, 1952) Foto © filmreference.com
Jozef Rigo
Foto © senseofcinema.com