Fast Food Nation
Reťazce rýchlych občerstvení sa neraz stali terčom kritiky, či už ide o negatívne vyjadrenia na margo podpory nezdravého stravovania, ekonomickej globalizácie alebo jednoducho propagácie americkej kultúry, kde sa fastfood stal akýmsi národným symbolom spolu s vlajkou, Bielym domom či Sochou Slobody. Nový film Richarda Linklatera (Pred súmrakom, Škola ro(c)ku) si vzal na mušku osudy rozličných postáv viac či menej previazaných s rýchlo stravovacou mašinériou.
Film sa voľne inšpiroval rovnomenným bestsellerom novinára Erica Schlossera, ktorý v knihe prezentoval svoj prieskum vzniku, vývoja a vplyvu rýchleho občerstvenia v Amerike. Linklater dal tejto kritickej sonde konkrétnejšie obrysy na základe jednotlivých postáv, ktorých príbehy sú určitým spôsobom prepojené s fiktívnou spoločnosťou Mickey's. Tá priniesla na trh novinku, hamburger s príznačným názvom „The big one“, ale vzápätí sa k jej vedeniu dostala správa, že mäso, ktoré sa spracúva v partnerskom mäsokombináte je plné baktérii. Film nám postupne predstaví marketingového riaditeľa Mickey's, skupinu Mexičanov, ktorý prišli do mäsokombinátu za prácou či teenagerov privyrábajúcich si v miestnej reštaurácii Mickey's. Tušíte správne, všetci žijú stereotypným životom, do ktorého stále s väčšou intenzitou zasahuje fastfoodový mechanizmus. Mladí hispánci robia tú najšpinavšiu prácu, pretože v krajine splnených snov zarobia za deň to, čo doma za mesiac. Ich znudení, americkí rovesníci si šepkajú o lúpežnom prepade miestnych pobočiek fastfoodových reťazcov a tí uvedomelejší zas pripravujú tajnú misiu, ktorou chcú upozorniť na znečisťovanie zapríčinené masovým chovom dobytka.
Všetky postavy majú tvarovateľný základ, ale Linklater akoby im nechcel dovoliť ukradnúť si vlastný kúsok filmu a neustále prepína z jednej na druhú v momentoch, kedy by si divák k hrdinom mohol začať vytvárať viac než len pozorovateľský vzťah. Tu tkvie hlavný kameň úrazu, inak zaujímavo štylizovaného filmu. Samozrejme dôjde i na silné okamžiky – naturalistický pohľad na porážanie dobytka, beznádej v ktorej sa ocitá jedna z mexických dievčat, potom čo jej manžel utrpel pracovný úraz a dostal výpoveď za užívanie drog, pomocou ktorých prekonával náročné šichty... Ale tie vo vás budú rezonovať iba pár minút. Naopak omnoho zapamätateľnejší je trápny pokus miestnych adolescentov oslobodiť dobytok a ich prekvapené výrazy, keď sa „hlúpe“ kravy nechcú pohnúť z ohrady v ústrety slobode. No či už na vás osloví rozpačitosť miestnych teenagerov, bezvýchodiskovosť mexických robotníkov alebo neschopnosť vzoprieť sa síce nezdravému, ale fungujúcemu systému, nebude to na dlho. Linklater síce zvolil zaujímavú tému, pripravil scenár plný trefných poznámok, ale nevyužil potenciál rozprávania a nedotiahol scény do formy podmaňujúcej si diváka.
Herecké obsadenie je síce snubné, ale ako som už spomenul nevyužité. Okrem Patricie Arquette, Grega Kinneara, a Ethana Hawka sa v snímke objaví i Bruce Willis či Avril Lavigne (áno, čítate správne a pravdupovediac jej charakter filmu nijak neubližuje). Ak sa tu dá hovoriť o ústredných postavách, rozhodne zaujme Ashley Johnson (Po čom ženy túžia) a späť v hre je napríklad i Kris Kristofferson.
Fast Food Nation nie je zlý film, ale ako hovorí podtitulok: „Niekedy sa pravda, ťažko trávi.“ A keď je nám naservírovaná nedotiahnutým spôsobom je to o to ťažšie.
