Réžia:
Edward Norton
Žáner:
Komédia | Dráma | Romantický
Krajina
USA
Dĺžka filmu
124 min
Pôvodný názov:
Keeping the Faith
Kňaz Brian Finn (Edward Norton) jedného večera skončí opitý v írskom bare na Manhattane a začne sa zdôverovať barmanovi so svojím príbehom. Začína sa v čase, keď bol Brian šiestak a spolu so svojím najlepším kamarátom Jakeom Schramom sa zoznámili s o rok starší blonďavou Annou Reillyovou. Stali sa z nich najlepší priatelia, potom sa však Anna a jej rodina odsťahovali do San Francisca. Neskôr šli obaja kamaráti, katolík Brian a Žid Jake (Ben Stiller) študovať na teológiu a obaja sa ako čerstvo vyštudovaní duchovní zišli v New Yorku, kde sa usilovali na svojich pôsobiskách začať s tak trochu nekonvenčnými bohoslužbami, ktoré skôr ako dôstojné obrady pripomínali estrády. Spoločne sa navyše chystajú otvoriť katolícko-židovský klub dôchodcov s karaoke salónom. Rabín Lewis (Eli Wallach) čoskoro pôjde do penzie, ale židovská rada váha menovať na jeho miesto Jakea. Jedným z dôvodov je aj to, že je stále slobodný. Nieže by mal o nápadníčky núdzu, mamičky nadšené jeho prístupom k bohoslužbám sa predháňajú v tom, aby mu predstavili svoje dcéry. Jedného dňa sa im po dlhých rokoch ozve Anna (Jenna Elfman). Prilieta služobne do New Yorku a rada by sa s nimi zišla. Pri spoločnej prechádzke mestom sa kamaráti dozvedia, že Anna pracuje ako obchodná poradkyňa a je ešte slobodná, pretože je natoľko pracovne vyťažená, že na mužov nemá čas. Hoci sa Jake chystá na schôdzku s televíznou reportérkou Rachel (Rena Sofer) a Brian tvrdí Anne, že celibát znáša dobre, pretože ho neláka ani sex ani ženy, oba kamaráti Annu hlboko milujú. Jake na večeru s Rachel pozve Annu a Briana, aby šli s ním a predstierali, že sú milenecký pár. Dvojici to ide veľmi dobre a Jake trochu žiarli. Po večeri odmietne pozvanie k Rachel, ale neskôr sa vyberie za Annou. Stanú sa z nich milenci, ale rozhodnú sa to pred Brianom utajiť. Jake má výčitky kvôli matke (Anne Bancroft), ktorá sa stále nezmierila s tým, že jeho mladší brat si vzal za ženu katolíčku, a preto sa s Annou rozíde. Tá s plačom volá Brianovi, ktorý si však jej pozvanie a slová zle vysvetlí a namiesto útechy ju začne bozkávať. Keď zistí pravdu, naštve sa a ujde. Potom však obom odpustí, má to napokon v popise práce. Dokonca Jakea donúti, aby sa s Annou, ktorá má odletieť preč, šiel osobne rozlúčiť. Jake je odhodlaný vyznať Anne lásku a požiadať ju o ruku. Do firemnej budovy sa však kvôli nepríjemnému vrátnikovi nemôže dostať, a tak sa zdá, že jeho plán vyjde navnivoč... O filme V našich končinách nie sme akosi zvyknutí verejne hovoriť napríklad o tom, že aj katolícky kňaz sa môže zaľúbiť, že vzájomná tolerancia medzi náboženstvami a ich vyznávačmi je jedinou schodnou cestou pre ľudstvo v 21. storočí. Režisérskemu debutantovi Edwardovi Nortonovi a scenáristovi Stuartovi Blumbergovi sa to v romantickej komédii Kňaz, rabín a blondínka alebo Keď sa traja majú radi podarilo takmer na sto percent. Nejde totiž „len“ o komédiu, ale o vysoko pozitívny film v zmysle vzájomnej ľudskej tolerancie, lásky a priateľstva. A čo je na príbehu tejto romantickej komédie také zvláštne? Práve jeho jadro – vzťah medzi katolíckym kňazom (írskeho pôvodu) a židovským rabínom. Vtipov o nich je veľa, ale mohol by byť aj skutočný? A priznajme, že Blumberg sa mierne pálčivej témy o dôvere i viere, o priateľstve i láske, o vzťahu k Bohu i k reálnej žene uprostred dnešného New Yorku nezľakol. Podarilo sa mu vyhnúť zbytočnej sentimentálnosti či gýčovitosti (ktoré často hrozia pri filmových ľúbostných trojuholníkoch). Čím snímka poteší najviac? Predovšetkým tým, že Edward Norton je skutočne skvelý herec a režisér. Pevnou rukou totiž zrealizoval scenár s niekedy až neočakávanými komickými situáciami a dialógmi do výslednej podoby, ale viedol aj hercov o generácie starších, akými sú napríklad stále vynikajúca Anne Bancroftová, Eli Wallach, Ron Rifkin. Dokonca aj obsadenie „štekových“ úloh je veľmi presné, nezabudnime napríklad na „rozkošného“ režiséra Miloša Formana ako kňaza českého pôvodu, otca Havla (sic!). Práve jeho obsadenie možno považovať za Nortonovu poklonu hlboko ľudským Formanovým filmom. Na MFF Karlove Vary Norton totiž vyhlásil, že to bol práve Forman, kto ho presvedčil o režírovaní. Filmovo vzdelaný divák a milovník TV seriálov sa tiež poteší, pretože narážok od Električka zvaná túžba až po rukolapný Melrose Place je priam nepreberné množstvo, a tak môže tipovať, koľko filmov odhalí. Ingrediencií na výbornú snímku bolo dostatok, výsledný produkt aj vďaka kamere (Anastas Michos) a hudbe (Elmer Bernstein) je naozaj veľmi príjemný. Pod zábavným povrchom sa totiž ako červená niť vinie myšlienka, že práve priateľstvo a tolerancia sú tým najdôležitejším a smerodajným v živote človeka.
