
Aj keď ma jednoduché uchopenie príbehu, ničím nevýrazné postavy, a dokonca, Elfmanove variácie, vzďaľujú na kilometre od pocitu, ktorý som mala pri starších filmoch od Burtona dokázala som niektorým nuansám prísť na chuť, ale aj na väčšiu nechuť.

Dôležité je si pri sledovaní uvedomiť, že všetko, čo sa na plátne deje je často krát len roztiahnutý vtip. Tých prípadov je naozaj neúrekom, až si po chvíli uvedomíte, že sa smejete na niečom úplne inom ako ste sa smiali pred chvíľou.

Keď tri neskúsené scenáristky napíšu scenár podľa knihy ženskej autorky, ktorý do filmovej podoby prevedie seriálová režisérka a do hlavnej úlohy obsadí Katherine Heigl, výsledkom môže s najväčšou pravdepodobnosťou byť niečo v štýle Slečny nebezpečnej.

Film obsahuje podstatne viac dialógov, než sme u Kaurismäkiho navyknutý. Kým neskoršie filmy sú na dialógy skúpe a filmy sa vyjadrujú najmä obrazmi, v tomto filme je dialógov pomerne veľa.

Remeselne a príbehovo bez výraznejších „kiksov“ a výsledný dojem v mnohom závisí, čo ste schopný u príbehu tolerovať a čo nie. Jedná sa rozhodne o film, ktorý nerobí slovenskej kinematografií hanbu.

Havrana je ťažké kategorizovať. Nesie v sebe atribúty detektívneho žánru, avšak psychologický opar, ktorý je pranierovaný skrz postavu E. A. Poea, z neho robí nestáleho hybrida pokúšajúceho sa ašpirovať na adaptačnú genialitu.

Joss Whedon je skvelý scenárista, ktorého schopnosť potešiť oko diváka skvelými akčnými scénami je nespochybniteľná, avšak našťastie na rozdiel od Michaela Baya mu nechýba ani dôvtip.

Natočený za 11 dní digitálnou kamerou a umocnený faktom, že vo filme prevládajú dlhé zábery, trvajúce často krát niekoľko minút, sa stáva Zlo dôkazom že slovenský film nepovedal svoje posledné slovo a že ma stále čo ponúknuť.

Hystéria v podaní, aké má, svojim umierneným prístupom k látke predbehla moje očakávania. Nekričia v nej scény, ktoré by vyzdvihovali provokatívnu tému, akou je vibrátor; erotické podtexty sú podané zdvorilo a vo filme padne aj niekoľko morálnych ponaučen

Je známe, že škandinávske filmy disponujú dávkou trpkého humoru v kombinácii s naturalistickým výrazom. Okrem toho je v určitom zmysle citeľná aj prítomnosť prírody, ktorá nevytvára iba akúsi kulisu, ale je odrazom samotného ovzdušia príbehu.