Majster napätia Alfred Hitchcock
V Amerike mu hovorili Hitch, ale pre Európu bol vždy monsieur Hitchcock. „Majster napätia a hrôzy, geniálny režisér, ktorý vie spojiť umenie so zábavou a vie príliš dobre ako si získať diváka...“ – takéto a podobné hodnotenia sprevádzali Alfréda Hitchcocka takmer od začiatku jeho filmovej tvorby. Ale on akoby nevnímal, čo sa o jeho tvorbe píše a hovorí, kráčal roky vlastnou nemeniteľnou cestou. Na otázku ako by on sám charakterizoval svoj cieľ odpovedal: „Chcem, aby divák trpel,“ ale vzápätí dodal: „ k strachu je však potrebný humor.“
Alfréd Hitchcock, tento anglický a americký režisér, scenárista a producent, ktorý je viac než zaslúžene považovaný za majstra filmového hororu, thrilleru, kriminálnych a špionážnych filmov a jedného z najvýznamnejších svetových režisérov 20. storočia sa narodil 13. augusta 1899 vo Veľkej Británii - v Leytonstone pri Londýne ako syn predavača zeleniny Wiliama Hitchcocka. Vyrastal vo veľmi prísnej katolíckej rodine, čo malo vplyv na jeho výchovu.
Po absolvovaní jezuitskej strednej školy sv. Ignáca, kde študoval mechaniku a navigáciu, začínal Hitchcock pracovať ako bankový úradník v telegrafnom podniku. Popritom prejavoval záujem o umenie – privyrábal si ako karikaturista, tlačiteľ inzerátov a absolvoval štúdium umenia na Londýnskej univerzite. So svetom filmu sa Hitchcock zoznámil cez odborné filmové časopisy a potom keď sa v r. 1920 dozvedel že americká filmová spoločnosť Paramount otvorila svoju pobočku v Londýne, zamestnal sa v nej ako chlapec pre všetko. Postupom času v nej Hitchcock pôsobil najprv ako návrhár titulov, neskôr ako scenárista, výtvarník a asistent réžie.
Alfred Hitchcock pri nakrúcaní kultového hororu
Psycho (foto: movies.yahoo.com)
Prvým samostatným filmom Alfréda Hitchcocka ako režiséra je film The Pleasure Garden ( Bludisko lásky, 1925 ). O rok neskôr nakrútil film The Moutain Eagle ( Skalný orol, 1926 ) a ešte koncom tohto roku začal pracovať na svojom prvom typicky „hitchcockovskom“ filme The Lodger ( Nájomník, 1927 ) - u nás bol tento film uvádzaný ako „Príšerný hosť.“ Nadšená filmová kritika písala, že je to najlepší film, aký kedy v Anglicku vznikol .
Z tejto úrovne už Alfréd Hitchcock nepoľavil. Všetky jeho diela – tie najlepšie i menej dobré majú vynikajúcu remeselnú úroveň. Do roku 1939 nakrúcal Hitchcock v Anglicku. Tu si vytvoril onen neopakovateľný štýl. Vplývala na neho anglická dokumentárna škola 30. rokov i filmy anglického režiséra Alexandra Kordu – plné plynulého deja, dobrých hereckých výkonov, inscenačného rozmachu. A netreba zdôrazňovať, že Anglicko je kolískou kriminálnej literatúry, čo tiež zanechalo stopy na Hitchcockovej tvorbe.
Z anglického obdobia Alfréda Hitchcocka stojí za to spomenúť filmy: Blackmail ( Jej spoveď, 1929 ) , ktorý je prvým anglickým zvukovým filmom. Je to kriminálny príbeh, kde hlavnou postavou je vyšetrovateľ Scotland Yardu ako snúbenec ženy, ktorá zabila v sebaobrane a ktorú navyše ktosi vydiera. Vyšetrovateľ svoju snúbenicu bráni, ale okolnosti čoraz väčšmi poukazujú na jej vinu. Nakoniec zvalí vinu na vydierača, ktorý zahynie na úteku pri páde zo strechy. Film sa najprv nakrúcal ako nemý, dodatočne ho však ozvučili a Hitchcock dokrútil niektoré scény. Film v takmer až dokumentárnych záberoch približuje každodennú prácu Scotland Yardu spolu s atmosférou napätia a uvoľnenia, čím sa dosahuje maximálna vierohodnosť príbehu. Ďalej prvá verzia Hitchcockovho filmu The Man Who Knew Too Much ( Muž, ktorý vedel príliš mnoho, 1934 ) , kde britskí manželia Lawrenceovi sa na dovolenke vo Švajčiarsku zoznámia s agentom Louisom, ktorý je vzápätí zavraždený. Než však zomrie, stihne prezradiť pani Lawrenceovej tajnú správu. To však neunikne pozornosti zločincov. Dcéra Lawrenceových je unesená a pán Lawrence je v liste vyzvaný k mlčanlivosti. Keď sa pokúsi na vlastnú päsť dcéru oslobodiť, sám padne do rúk zločincov. Vo filme The 39 Steps ( 39 stupňov, 1935 ) použil Hitchcock prvýkrát svoj obľúbený motív: jedinec sa náhodne zapletie do kriminálnej, prípadne špionážnej aféry a je stíhaný, pretože všetci, alebo aspoň jedna z konkurenčných bánd ho považujú za niekoho, kým nie je.
Pod vplyvom udalostí II. Svetovej vojny sa Alfréd Hitchcock v roku 1940 natrvalo usadil v Hollywoode, kam prišiel na pozvanie producenta Davida O. Sleznicka. Tu začína Hitchcockovo americké obdobie. Keď prišiel do Hollywoodu, máloktorý producent bol ochotný zveriť Hitchcockovi nakrúcanie filmu. Prevládal názor, že Hitchcock ako odchovanec anglickej filmovej školy nedokáže natočiť „hollywoodsky“ obraz. Hitchcock však umlčal kritikov, keď jeho prvý americký film Rebecca ( Rebeka, 1940 ) získal 2 Oscary 1941 ako najlepší film roku a za najlepšiu kameru. Jeho film sa vyznačuje dokonale vystupňovanou psychologickou kalkuláciou a dusnou atmosférou neistoty. Mladá žena ( Joan Fontaine ) poznáva lorda Maxima Wintera ( Laurence Olivier ), ktorého krásna manželka Rebeka prišla záhadným spôsobom o život. Zosobášia sa a odchádzajú na lordove sídlo Manderley. Lord Winter a jeho gazdiná Danversová ( Judith Anderson ) sa ale nedokážu zbaviť spomienok na prvú manželku – krásnu Rebeku a gazdiná dáva novej manželke najavo, že sa jej bývalej pani nikdy nevyrovná. Po pitevnom náleze sa Rebekina smrť stáva predmetom vyšetrovania a Lord Winter sa ocitá v podozrení z vraždy. Zdanlivo bezvýchodisková situácia sa nakoniec vyrieši: gazdiná Danversová zahynie pri záhadnom požiari zámku a vyšetrovanie ukáže, že Rebeka v skutočnosti spáchala samovraždu, keď zistila, že má rakovinu.
Film Rebecca ( 1940 ) zaujal divákov hustou atmosférou tajomnej neistoty a nečakaných zvratov. Rozľahlý zámok Manderley , stojaci celkom osamote je miesto, kde sa môže stať čokoľvek. Postava Lorda Wintera ostáva nejasná, takže by mohol byť možným vrahom. Zvláštny dôraz kladie Hitchcock na postavu gazdinej Danversovej, ktorá sa v mnohých scénach zjavuje celkom nečakane, čo navodzuje dojem zlovestného zvratu. Tento dojem je umocnený, tým že divák ju nikdy neuvidí chodiť. Rýchle strihy a krátke zábery na jej postavu prispievajú k pochmúrnej a ťaživej atmosfére filmu.
Herečka Joan Fontaine zaujala Hitchcocka natoľko, že jej zveril hlavnú úlohu vo svojom ďalšom filme Suspicion ( Podozrenie, 1941 ) ocenenom Oscarom 1942, kde si prvýkrát zahral aj ďalší Hitchcockov obľúbenec Cary Grant. Stvárňuje v ňom manželku, ktorá má podozrenie, že ju chce jej manžel ( Cary Grant ) zabiť , aby sa dostal k dedičstvu, nakoniec sa podozrenie ukáže ako neoprávnene. Napätie filmu vyvrcholí v momente, keď manžel prinesie svojej žene pohár mlieka a divák sa dohaduje, či je mlieko otrávené.
Za jeden z najlepších filmov v kariére Alfréda Hitchcocka je považovaný film Shadow of a Doubt ( Ani tieň podozrenia, 1943 ). V tejto neobyčajne vydarenej štúdií amerického malomesta a jeho neschopnosti vyrovnať sa s násilím sa vrah vydáva za „dobrého strýčka“. Príbeh začína vo chvíli keď mladá žena zistí, že ich navštívil príbuzný strýko – brat jej tety. Obyvatelia mestečka vedia o jeho zámožnosti a správajú sa k nemu veľmi úslužne. Onedlho sa zjavia dvaja detektívi, ktorí strýka podozierajú z vrážd niekoľkých vdov. Mladá žena začne sledovať svojho príbuzného a objaví náznaky, ktoré podozrenie len potvrdzujú. Porozpráva sa s ním otvorene, ale zdá a že podozrenie úplne zmizlo, keď je ako vrah zatknutý úplne iný muž. Nakoniec sa strýko chystá mestečko opustiť a neter ho odprevádza na stanicu. Pri príchode sa pokúsi svoju neter zraziť pod prichádzajúci vlak, pretože je skutočným vrahom a chce jediného svedka odstrániť. Pri zápase ale sám spadne pod kolesá vlaku a zabije sa. Mesto mu ale vystrojí veľkolepý pohreb, pretože neter svoje tajomstvo nikomu neprezradí.
Hitchcock sa ani v Hollywoode nezmenil, ale svoj štýl prispôsobil potrebám amerického diváka. Americký kriminálny film charakterizoval zdravý úsudok a a životný realizmus. Odzrkadlilo sa to v Hitchcockovych filmoch. Po dočasnom útlme spôsobenom II. Svetovou vojnou, keď Hitchcock nakrútil niekoľko dokumentárnych filmov pre armádu, po vojne od roku 1945 už Hitchcock v Hollywoode nakrúca jeden film za druhým, pričom si sám písal scenáre a objavoval sa v nich v epizódnych úlohách.
Majster napätia Alfred Hitchcock (foto:
www.art.com)
Za zlatú éru tvorby Alfréda Hitchcocka môže byť považované obdobie 50. – 60. rokov, keď nakrútil svoje najvýznamnejšie filmy. O nakrúcaní filmov Hitchcock povedal: „Nakrúcať filmy znamená pre mňa predovšetkým rozprávať príbeh. A príbeh môže byť nepravdepodobný, ale nikdy nesmie byť banálny. Musí byť dramatický a ľudský. Filmová dráma – to je život, z ktorého som vyradil nudné okamihy.“
Hithcock sa vo svojich filmoch zväčša usiluje vzbudiť v divákovi strach, vyvolať v ňom napätie, vtiahnuť ho do hry. Informuje ho o všetkých detailoch, ktoré sú dôležité pre príbeh. Divák tuší , že sa stane niečo nezvyčajné, strašné. Každá scéna je časovo presne vymedzená, aby sa rytmus filmu nenarušil. A v pravej chvíli prichádza moment prekvapenia, ktorý je neopakovateľný, ktorý divákom zalomcuje.
Presne taký je aj príbeh Hitchcockovho thrilleru Strangers on a Train ( Cudzinci vo vlaku, 1951 ), kde tenisový šampión Guy dostane pri ceste vo vlaku nezvyčajnú ponuku: jemu celkom cudzí Bruno je ochotný zavraždiť jeho nemilovanú manželku, ak Guy na oplátku znesie zo sveta Brunovho otca. Pretože žiadny z nich nebude mať motív, nepodarí sa ich usvedčiť. Guy zdesene odmieta. Krátko na to je však jeho žena zavraždená. Pretože Guy nemá alibi, upadá do podozrenia. Vzápätí sa objavuje Bruno a domáha sa „protislužby“. Konfrontácia na mieste činu nakoniec skončí Brunovou smrťou. Ďalšou kontroverznou témou sa zaoberá film I Confess ( Spovedám sa, 1953 ), ktorý sa zaoberá otázkou do akej miery je vinný kňaz ( Montgomery Cliff ), ktorý v snahe zachovania spovedného tajomstva sa rozhodne neudať vraha , ktorý sa bol práve u neho v kostole vyspovedať.
Medzi ďalšie Hitchcockove obľúbené herečky patrila aj Grace Kelly, neskôr monacká kňažná, ktorú obsadil do svojich troch filmoch: Dial M for Murder ( Vražda na objednávku, 1954 ) v ktorom muž ( Ray Milland ) plánuje vraždu svojej ženy ( Grace Kelly ) a najme si vraha. Napadnutá žena však útočníka prebodne, ale je obvinená z vraždy a odsúdená k smrti. Krátko pred vykonaním popravy je však zločinec pomocou nástrahy odhalený a jeho žena omilostená. V ďalšom filme – strhujúcom voyeurskom thrilleri Rear to Window ( Okno do dvora, 1954 ) stvárňuje zase snúbenicu zraneného fotografa Jeffriesa ( James Stewart ), ktorý sa môže pohybovať len na vozíku po svojom byte. Nudu zaháňa pozorovaním ľudí v protiľahlom dome. Keď sa jeden muž ( Raymond Burr ) začne zvláštne správať a jeho chorá žena zmizne, napadne Jeffriesa , že muž svoju ženu zavraždil. Tretím filmom je tentoraz netradične komediálne ladený thriller To Catch a Thief ( Chyťte zlodeja, 1955 ), ktorý získal Oscara 1956 za najlepšiu kameru. Hrdinom je bývalý zlodej a majster svojho odboru John Robbie ( Cary Grant ) zvaný „Kocúr“ ktorý žije vo „výslužbe“ na Côte d´ Azur. Po niekoľkých vlámačkách presne v jeho štýle, však naňho padne podozrenie. Nakoniec mu neostane nič iného, než aby rafinovaného zlodeja vypátral sám. Nakoniec sa ukáže , že je to dcéra jeho bývalého spoločníka. Popritom si však nájde aj čas na románik s príťažlivou Frances ( Grace Kelly ). Týmto filmom slávil Cary Grant svoj comeback, potom čo sa Hitchcockovi podarilo ho prehovoriť aby odložil svoje plánované ukončenie hereckej kariéry.
Dosť vydarená je aj ďalšia komédia The Trouble with Harry ( Ťažkosti s Harrym, 1955 ), kde náhodný chodec, ktorý sa v podnapitom stave vybral na poľovačku, objaví v lese za mestom mŕtvolu muža menom Harry. Keďže sa podnapitý na nič nepamätá, mysliac si, že ho pri nehode zastrelil, ponáhľa sa mŕtvolu ukryť. Pritom ho pristihne stará dáma, ktorá mu však ochotne pomôže, mysliac si, že za smrť môže ona, pretože práve pred hodinou ju ešte živý Harry obťažoval na ulici a ona ho ovalila palicou. Hitchcock tu majstrovsky rozvíja komplikovanú zápletku v ktorej sa ukáže, že skoro všetci obyvatelia mestečka majú s Harrym niečo spoločné, a tak všetci vláčia po meste mŕtvolu a usilujú sa ju ukryť pred políciou. Nakoniec sa ju podarí dopraviť späť do lesa a narafičiť, aby to vyzeralo na náhodnú smrť. Aké je však ich prekvapenie, potom čo polícia „náhodne“ nájde mŕtvolu, tak súdny lekár zistí, že Harry v skutočnosti zomrel na náhodný infarkt. Záver filmu uzatvára Hitchcock vtipným komentárom: „Ťažkosti s Harrym sa skončili...“
Alfrédovi Hitchcockovi , ktorý bol na vrchole svojej kariéry sa podaril ojedinelý kúsok potom, čo nakrútil remake svojho vlastného filmu, ktorý režíroval ešte v r. 1934 : The Man Who Knew Too Much ( Muž, ktorý vedel príliš mnoho, 1956 ) v hlavnej úlohe s Jamesom Stewartom a Doris Day. Film za svojou predlohou v ničom nezaostal, práve naopak: Hitchcockovi sa v ňom podarilo vystupňovať napätie s ešte väčšou dokonalosťou. Toto sa ešte žiadnemu režisérovi predtým ani potom nepodarilo.
Ďalšími obľúbenými motívmi vo filmoch Alfréda Hitchcocka sú : „motív straty a predstieranej totožnosti“ a „motív nepravej identity“. S predstieranou totožnosťou sa stretneme vo filme Vertigo ( 1958 ), kde bývalý policajt Ferguson ( James Stewart ), ktorý kvôli úzkosti z výšok musel odísť do výslužby, má za úlohu dozerať na manželku priateľa Madeleine ( Kim Novak ), ktorá má samovražedné sklony. Ferguson nedokáže prekonať svoju fóbiu z výšok a Madeleine spácha samovraždu skokom z veže. Neskôr stretne ženu, ktorá je Madeleine veľmi podobná a uvedomí si, že je to Madeleine, ktorá samovraždu len predstierala, aby kryla vraždu manželky svojho milenca. Motív nepravej identity zasa vyznieva vo filme North by Northwest ( Na sever severozápadnou dráhou, 1959 ), kde americká kontrašpionáž vymyslí neexistujúceho agenta, a toho na oklamanie protivníka stotožní s nič netušiacim poctivým obchodníkom Rogerom Thornhillom ( Cary Grant ), ktorý sa ako volavka dostane do nepreniknuteľnej hry agentov. Pričom jednotlivé akčné scény a hlavne nálet lietadla na Caryho Granta bežiaceho v kukuričnom poli patria medzi najznámejšie v dejinách kinematografie.
V 60.rokoch starnúci Hitchcock ešte slávil veľké úspechy najmä so svojimi dvoma horormi: Psycho ( 1960 ) je príbehom duševne narušeného Normana Batesa ( Anthony Perkins ), ktorý ako majiteľ zastrčeného motela, po smrti svojej matky prebral jej osobnosť a v sprche vraždí všetky ženy, ktoré ho sexuálne priťahujú. Vo filme The Birds ( Vtáci, 1963 ) musia zasa obyvatelia jedného mestečka čeliť zdivočenému kŕdľu vtákov.
Alfred Hitchcock si zahral malú cameo úlohu vo filme Vtáci (foto: movies.yahoo.com)
Ďalšie filmy Alfréda Hitchcocka , hlavne v 70. rokoch podľa filmovej kritiky už nedosahujú bývalej úrovne, no ešte stále to je ten „starý dobrý Hitchcock“, takže hlavne záleží na vkuse filmového diváka.
Medzi Hitchcockovych obľúbených režisérov patrili španielsky režisér Luis Bunuel ( filmy Andalúzsky pes, Viridiana, Ten temný objekt túžby... ) S pomedzi jeho hercov ideálny predstaviteľ bol Cary Grant a James Stewart. Ako herečky uprednostňoval blondínky, stačí spomenúť Joan Fontaine ( Rebeka, Podozrenie ) , Ingrid Bergman ( Povestný muž ), Grace Kelly ( Okno do dvora...), Eva Marie Saint ( North by Northwest ) , Kim Novak ( Vertigo ), Tippy Hedren ( Vtáci, Marnie.. ).
Hitchcock bol od r. 1926 celý život ženatý v Annou Reville, ktorá pracovala na jeho filmoch ako pomocná scenáristka a mali spolu dcéru Patríciu Hitchcock ( objavila sa vo vedľajších úlohách vo filmoch Cudzinci vo vlaku a Psycho ).
Alfréd Hitchcock nakrútil 67 filmov, spolupracoval ešte televíziou ( TV seriály: Alfréd Hitchcock uvádza ( 1955 ) a Hodina s Alfrédom Hitchcockom ( 1962 ) a napísal množstvo rozhlasových poviedok v r. 1942 – 72, predhovorov do kníh slávnych svetových autorov. Dal aj súhlas pre uvádzanie svojho mena v detektívnych románoch pre deti zo série „Alfréd Hitchcock a traja pátrači“.
Alfrédovi Hitchcockovi, ktorý bol mnohokrát označovaný za jedného z najlepších režisérov 20. storočia a jeho filmy sa dostali do rebríčka 100 najlepších filmov všetkých čias udelila anglická kráľovná Alžbeta II. šľachtický titul Sir a v r.1979 dostal Oscara za celoživotné dielo. Hitchcock zomrel 29. apríla 1980 vo veku 80 rokov v Los Angeles.
Zdroj: MovieMania
