Adamove jablká (Adams aebler)
Viera môže mať rôzne podoby. Niekto verí v Boha, niekto v Diabla, niekto nachádza potešenie v jedle a liehovinách, niekomu sa páči rabovať benzínky a za lup nakupovať zbrane pre svojich krajanov veriacich v Alaha a niekto neverí vôbec v nič, snáď len v ideológiu Adolfa Hitlera. Nuž, a keď sa takíto (ne)veriaci stretnú pod jednou strechou vznikne z toho bizarná komédia, lámuca všetky rozumové mantinely.
Neonacista Adam prichádza na zapadnutú faru, aby si tu odpykal zvyšok trestu vo forme pomocných prác okolo svätostánku. Tu stretáva bývalého nádejného tenisového reprezentanta Gunnara, ktorý vymenil raketu za fľašku a proteínové koktaily za o niečo kalorickejšie pochutiny. Jeho novým spolubývajúcim sa stáva i „čierna huba“ Khalid šetriaci na návrat domov, aby sa mohol pridať k svojim bratom bojujúcim za pravdu. Všetci traja žijú, alebo sa o to aspoň snažia, pod dozorom miestneho farára Ivana. Kňaz je stelesnenou hračkou osudu, ktorej sa stalo toľko zlých vecí (zneužívaný v detstve, manželka spáchala samovraždu, jeho syn je ochrnutý a on sám má v hlave nádor o veľkosti volejbalovej lopty), že jeho viera v pozitívne stránky života a neustále obviňovanie Satana za všetko zlé je tak trochu nepochopiteľná. Adam, ako sa zdá, je jediný, kto nemá problém (chrbtovú kosť) ukázať Ivanovi skutočnú pravdu. Ale v tomto filme je naozaj ťažké odhaliť, čo je pravda, kde ležia hranice normálnosti a kto je vlastne horší – Adam alebo Ivan? Boh alebo Diabol?
Neustále naťahovanie medzi hlavnými hrdinami prináša niekoľko zaujímavých, prekvapivých a originálnych scén, ktoré robia z Adamových jabĺk komédiu so smutným koncom alebo drámu s veselým epilógom - to už musíte posúdiť a rozhodnúť sami. Každopádne, je dielko dánskeho režiséra Andersa Thomasa Jensena (Oscar za krátky film Volebný večer -1998), ovenčené cenami z medzinárodných festivalov, zaujímavým pohľadom na odveký boj dobra a zla.
Je zábavné sledovať ako sa z absurdít vynárajú hlboké odkazy, ktoré sú v nasledujúcich minútach stavané na vážky a opätovne uvrhnuté do satirickej roviny. Adamove jablká jednoducho predstavujú iný film, ktorý si však určite zamilujete. Izolácia rozdielnych jedincov, ktorí si postupom času nájdu cestu ako sa rešpektovať, usmerňovať a zachraňovať je v tomto prípade servírovaná v neokukanom formáte s nulovým pátosom.
Trochu zamrzí nejasné vyústenie jednotlivých charakterov, ale to môžeme pripísať režisérovej/scenáristovej snahe udržať rovnováhu na oboch „frontoch“. Na druhej strane koľkokrát sa podarí, aby vrhnutá minca ostala stáť na hrane?
A prečo Adamove jablká? Skín si totiž, potom ako ho kňaz požiada o zvolenie úlohy na fare, vyberie upečenie koláča. Ako hlavná ingrediencia mu majú poslúžiť jablká zo stromu v záhrade, ktorý je podľa Ivana pod neustálymi útokmi diabla. Príprava koláča zmieru, však bude oboch stáť viac než tušia.
