Denná hliadka (Dnevnoj dozor)
Moderná Moskva, všade zima a ulice plné upírov, démonov, čarodejníc či ďalších nadprirodzených bytostí. Že nezmysel? Nie, určite nie, to len do našich kín prichádza druhý diel podivuhodnej hororovo-sci-fi ladenej atrakcii Timura Bekmambetova - Denná hliadka. Pred dvomi rokmi film Nočná hliadka, prvý diel fantasy trilógie režiséra Bekmambetova, dobyl celý svet. Tisícky fanúšikov okúzlilo práve nezvyčajné prepojenie hororu, modernej sci-fi, fantasy a východných mytológií, čo urobilo z tohto ruského filmu doslova kult, ktorý chcel každý vidieť.
Druhý diel - Denná hliadka pokračuje v rozprávaní príbehu o súboji Svetlej a Temnej strany, ktorý sa odohráva v súčasnom Rusku, ale aj retrospektívnymi sekvenciami do minulosti celej histórie sveta. Hrdina prvého dielu Anton sa snaží svojho syna uchrániť napriek jeho „prerode k temnej strane“ a zahladzuje po nich stopy aj pred vlastnými ľuďmi. Naopak Temná strana trpezlivo vyčkáva, až v sebe Jegor po narodeninách prebudí neskutočnú silu. Mier medzi oboma stranami panuje veľké napätie, ktoré by sa dalo krájať. Obdive strany čakajú na to, aby sa mohla opäť vyhlásiť odveká vojna z minulosti. Jediné východisko spočíva v predmete „kriedy osudu“, posvätného artefaktu, ktorý môže Antonovi dovoliť vrátiť sa v čase a zabiť svoje vlastné dieťa, čím zabráni vojne a zániku zeme. Neviem prečo, ale počas tých dvoch hodín v kinosále som celý čas rozmýšľal na tým, čo nútilo resp. poháňalo Bekmambetova k takémuto typu filmu. To, čo Nočná hliadka načrtla( osudy hrdinov, samotný príbeh) je v dvojke, akoby narúšané ťažkými výrazovými prostriedkami, množstvom postáv a prakticky len malým nadviazaním na jednotku. Akoby sa jednalo o úplne nový film. Ten, kto čakal, už pred Nočnou hliadkou, že sa bude jednať o typický horor s množstvom upírov, bol veľmi, ale veľmi sklamaný. Tak ako minule, aj v Dennej hliadke sa jedná o súlad viacerých žánrov, ktoré do seba síce perfektne zapadajú, no obyčajného diváka ničím neočaria, skôr mu pripravia nepríjemný zážitok. Denná hliadka je totiž z pozície množstva postáv, ktoré som spomínal, založená na charakterovej línie. To znamená, že Bekmambetov servíruje s veľkou noblesou vzťahy postáv, ich presvedčenie a odhodlanie. Veľmi dobrým spracovaním dosiahol, že skoro každý hlavná hrdina( postava), má čo povedať do deja a nepôsobí iba ako nejaká doplňujúca figúrka príbehu.
Ako som už spomenul, Denná hliadka je svojim spracovaním nezvyčajná. Striedanie akčných scén s „duchaplnými“ nápadmi napr. Temnej strany stoja rozhodne zato. Bekmambetov totiž odbočuje od filmových konvencií a ide si svojou vlastnou cestou, čoho jasným dôkazom je napríklad scéna auta, ktoré si to v plnej rýchlosti tiahne naprieč moderným moskovským hotelom za prítomnosti bull-time efektov alá Matrix. Keď už som spomenul film bratov Wachowských, nedá mi načrtnúť fakt, že celá (ešte síce nedokončená) trilógia Bekmambetového príbehu boja dobra a zla, je akýmsi ruským matrixom. Je to proste umelo vytvorení svet, kde sa stretávajú nadprirodzené bytosti s normálnymi ľuďmi vystrihnuté ako z diela Michaila Bulgakova –Majster a Margaréta. Bekmambetovi však treba vzdať hold práve za to, že sa odhodlal vytvoriť úplne nový príbeh, založený prakticky zo snov a niečoho nemožného, a tak vierohodne to predať na plátno. Čo už je však druhá vec, je spôsob, akým to spravil. Normálne formovaný filmový fanúšik sa totiž môže už po krátkej chvíľke začať nesmierne nudiť v spleti dramatizácie či charakterov postáv a film tým pre neho stratí svoju hodnotu.
Nemôžem sa práve preto ubrániť názoru, že druhé pokračovanie, aj keď je okorenené mnohými trikmi a parádnymi akciami, výrazne nedosahuje kompozičnú úroveň jednotky. Počas tých dvoch hodín som mal rozporuplný pocit, z toho či ten film vôbec stojí zato. Nie je to totiž nejaký obyčajný film typu Blade, kde je kladný hrdina postavený do role zabijaka zlých síl. Denná hliadka ponúka divákovi z každej časti niečo. Veľké trikovo- digitálne zábery striedajú vtipné scény doplnené rozprávaním histórie celého príbehu doplnené krásnou a zimou zúriacou Moskvu. Skutočne, Bekmambetov nakrútil „zvláštny“ film plný viacerých konceptov, ktoré ale v iných filmoch nemáte šancu vzhliadnuť. Jednoduchšie povedané jedná sa o americké peniažky s ruskými charaktermi, čo si pod tým predstavíte, je už len na vás. Ak ste však nevideli Nočnú hliadku, na Dennú hliadku ani nemárnite čas, stratíte sa totiž v spleti množstva informácii, ktoré už po krátkej chvíľke vyvolajú nepríjemný pocit, že nič o tomto filme vlastne neviete a to na nás čaká ešte záverečný diel, ehm...
