Shoot'Em Up
Strielačiek nikdy nie je dosť. Poznáme ich na rôzne spôsoby, ale na tento ešte nie. Tento krát totiž nestačí vedieť strieľať presne. Je treba strieľať presne s novorodencom v ruke!
Pán Smith (Clive Owen - Potomkovia Ľudí, Sin City) čaká na autobus, keď tu zrazu okolo neho prebehne tehotná žena a za ňou hŕstka gangstrov. Smith jej počas prestrelky pomôže porodiť dieťa, ale matku zabijú. Prenasledovaný podlým Hertzom (Paul Giamatti - Iluzionista, Bokovka) a jeho armádou hrdlorezov, zatiaľ čo okolo novorodeniatka svištia guľky, Smith sa snaží získať podporu prostitútky DQ (Monica Bellucci - Kliatba bratov Grimmovcov, Matrix), ktorá je schopná dieťa dojčiť. Po sérií prestreliek vysvitne, že za všetkým stojí senátor Rutledge, budúci kandidát na prezidenta, ktorý si nechal pestovať deti, aby si po ich narodení mohol implantovať ich kostnú dreň, inak by zomrel. Nasrdený Smith urobí všetko preto, aby nepriateľov čerstvo narodeného Olivera osobne odprevadil zo sveta živých. Koniec dobrý, všetko dobré. A tak chladnokrvný vrah, talianska prostitútka a dieťa pôvodne narodené na náhradné orgány spolu vytvoria rodinu a ich harmóniu môže narušiť už len ďalší zloduch.
Je to ten typ filmu, kde treba vedieť, do čoho idete, že to nie je nijaká dráma, či psychologický film, ale idete si pozrieť príbeh typu Hady v Lietadle, kde hlavný hrdina je hodený do situácie a jeho hlavným cieľom je, aby prežil on a jeho chránenci. A že sa to pánovi Smithovi darí na jednotku, o tom nemusí byť pochýb. V tomto smere sú jeho strely až neuveriteľne dokonalé. Je to však človek, ktorý nenávidí takmer všetko a všetkých a pokúsiť sa stotožniť s týmto hlavným hrdinom je ako snažiť sa vteliť do snehuliaka. Zaujímavým a celkom vtipným momentom filmu je fakt, že hlavný hrdina takmer stále hryzie mrkvu a raz za čas ju použije aj ako zbraň. Vtipných momentov je určite viac a je možné, že sa divák bude pochechtávať počas celého filmu, ale čím viac sa blížime ku koncu, tým väčšmi je jasné, že film je skôr trápne smiešny, ako zábavný. Dokonca som sa zo dva krát pristihla, že sa trochu nudím a že by som bola radšej, keby už skončil. V svojej najhlbšej podstate je film absurdný, keďže hlavne fyzikálnym zákonom dal autor málo priestoru. V niektorých momentoch by sa dal nazvať paródiou, či už na štýl Matrix, alebo iný veľkofilm, kde je hrdina akýmsi neporaziteľným bohom. Dokonca tam zaznela aj znelka podobná Tarantinovským filmom, čo ma núti podozrievať film s trápneho parodovania tohto nesporného umelca. Samozrejme, je tu aj tá kvalitatívna stránka filmu, ktorej nemožno nič vytknúť, najviac by sa toho dalo vyčítať práve Michaelovi Davisovi, ktorý ako režisér nedomyslel spôsob, akým sfilmovať niektoré momenty v scenári, tým film posunul viac do rozhrania pochabých filmov napr. typu Bláznivá Strela. Ak by toto mala byť maturita režiséra a scenáristu doposiaľ len filmov, ktoré vyšli na VHS a DVD, mal by nárok maximálne tak na trojku a do triedy blockbusterov by prešiel len tak-tak.
Celkovo nie je na filme nič zvláštne, žiadna hlboká myšlienka, nič provokujúce. Len množstvo ľudí strieľajúcich po sebe so zaujímavo vyzerajúcimi zbraňami. Ak vás baví čierny humor, a nekonečné strieľanie, stačí sa iba pohodlne usadiť a užiť si divokú jazdu.
