Wholetrain
Street hip-hop, Grafitti gangsters, underground slang, to sú len malé útržky z filmu nemeckého filmového producenta a skladateľa hip-hop hudby - Floriana Gaaga.
Tino, David, Elyas a Achim nasledujú hierarchiu, hodnoty a pravidlá miestnej grafitti scény. Noc za nocou sa vkrádajú do podzemných staníc metra, aby na vozňoch zanechali svoj odkaz v podobe grafických obrazcov. Takmer non-stop žijú na pokraji legality a trávia noci na úteku pred zákonom. Keď sa však na scéne objavuje ďalšia grafitti skupina, umelci pocítia výzvu a začína sa kreatívna vojna, ktorá navždy zmení život každého z nich.
Whole Train je dráma, ktorá po prvý krát zobrazuje zblízka niečo také nepredvídateľné a doposiaľ nešpecifikované, ako je scéna graffiti. Film natáčaný v Mníchove a vo Varšave, predstavuje radosti a problémy adolescentov, ktorí veria v svoju vec a tá ich spojuje viac, než čokoľvek iné. Polapení medzi dvoma svetmi, sa často musia rozhodnúť či sa zaradiť medzi obyčajných ľudí, alebo pokračovať v búrení sa, čo pre nich znamená naplno žiť. Výsledkom je mnohostranný obraz charakterov a postáv, ktorých svet nebol ešte nikdy zdokumentovaný takýmto spôsobom. Táto subkultúra ostáva autentická a realistická. Pohyblivá kamera, pulzujúci soundtrack a vhodný výber mladých a talentovaných hercov spôsobuje, že z filmu vysiela nepopísateľná energia. Hudba k filmu bola napísaná taktiež Florianom Gaagom, spolupracujúc s ikonami hip-hopovej scény ako je KRS-One, zakladateľ hardcore hip-hopu, alebo "gangsta" hip-hopper Freddie Foxxx a rôzni iní.
Film svojou atmosférou pripomína mnohé filmy z podsvetia, v ktorých postavy žijú podľa vlastných predstáv. Tiež sú tam dve súperiace strany, láska, neočakávané dieťa, dlhé párty, kamarátstvo až za hrob, či impulzívne rozhodnutia... Proste všetko, čo by ste od nekomerčného filmu čakali, no ešte okrem toho tam je aj celkom slušný príbeh, ktorý je však poskladaný z príliš krátkych útržkov a mohol byť o niečo dlhší, ale celkovo film mal hlavu a pätu, čo je spolu s tým, že nebol príliš predvídateľný, jedno veľké plus. Na druhej strane, na rozdiel od amerických kúskov s otvoreným koncom, tu sa nachádza akási prísna kázeň, či ponaučenie, ktoré môže prislúchať možno najmä nemeckému vplyvu. Celkovo totiž film odkazuje, že ak sa obrátite chrbtom zákonu, nemôžete skončiť nijak ináč než zle, čím na jednej strane vyvažuje morálne hľadisko, ale na druhej degraduje kvalitu filmu.
Celkovo sa mi film páčil a zapôsobil ako osvieženie momentálnej filmovej scény v slovenských kinách. V poslednom čase sa nemecká produkcia vo vývoze filmov podľa môjho názoru výrazne zlepšuje (viď Drsňák, alebo Životy tých druhých) a mne neostáva nič iné, než film odporučiť, to je jedno či už mladšej generácií pre dodanie odvahy, alebo tej staršej pre rozšírenie rozhľadu.
