Noc patrí nám (We Own the Night)

5.3.2008|Jozef Mergeš|
Noc patrí nám  (We Own the Night)

Sedem rokov trvalo, kým sa dalo opäť dokopy trio Gray – Phoenix – Wahlberg. Prvý z trojice tvorcov sedem rokov pauzoval, druhý sa stvárnením charizmatických postáv (napr. Johnny Cash) včlenil medzi najjasnejšie hviezdy Hollywoodu a ten tretí síce takisto svieti, no jeho žiara má v úlohách zväčša modelových postáv (policajt, vojak) obmedzenejšie parametre. Vynikajúci Joaquin Phoenix v úlohe majiteľa nočného klubu, Mark Wahlberg ako jeho súrodenec – policajt a staručký Robert Duvall ako ich otec – policajt. To všetko pod taktovkou nie príliš známeho, no pomerne solídneho režiséra Jamesa Graya.
James Gray vyrastal v newyorskom Queense. Pôvodne túžil byť maliarom, no láska k filmu a obdiv Francisa Forda Coppolu ho opantali natoľko, že zavesil paletu na klinec. Zaujímavosťou je, že jeho starí rodičia emigrovali z Ruska a práve ruskí prisťahovalci boli predmetom jeho debutu pod názvom Malá Odesa z roku 1994. Množstvo priestoru zaberajú príslušníci „ruskej mafie“ i v jeho najnovšom filme.

Noc patrí nám kontextovo zapadá niekam medzi Skrytú identitu a Running Scared. Kvalít spomínaných snímok však nový Grayov počin nedosahuje. Nie je taký dusný a nepokojný, akým bol Kramerov „besný útek“, zároveň sa nechytá ani na poetickú brutalitu Scorseseho obrazotvornosti a jeho zmysel pre variabilnú štylizáciu filmového textu. Nový Grayov film však ponúka príťažlivý syndróm „volavky“, atraktívnu charakterovú zlomyseľnosť zločincov ruského pôvodu, či vyrovnávanie sa s existenčnými starosťami lovených hrdinov.

Noc patrí nám  (We Own the Night, 2007)

Už úvodná jemne erotická scéna podfarbená hitom Heart of Glass od skupiny Blondie nastavuje kurz filmu priamo do osídiel uvoľnenej atmosféry nočných klubov. Bobby Green (Joaquin Phoenix) úspešne vedie brooklynský nočný klub, ktorý je v rukách Marata Buzhayeva – ruského obchodníka s kožušinami. Keď polícia zistí, že klub navštevuje i Maratov synovec Vadim Nezhinskij, namočený do obchodov s drogami, Bobby stojí pred morálnou dilemou. Spočiatku si zachováva neutrálny odstup, no postupom času je pre súhru nešťastných rodinných udalostí viac-menej nútený pridať sa na jednu zo strán.
Celý scenár (napísal ho režisér filmu) stojí a padá na pomerne prostoduchom podstavci, ktorým je fakt, že Bobby pred svetom utajuje policajnú identitu svojho otca i brata. Jeho bohémsky život vyplnený drogami a sexi priateľkou Amadou (Eva Mendes) je v ostrom kontraste s poctivými hodnotami, ktoré v policajnej uniforme reprezentujú jeho blízki.

Dá sa povedať, že scenár pôsobí predvídateľne, a to najmä v jeho druhej časti, keď sa znepriatelené strany dostávajú do priamej konfrontácie. Prvú časť vypĺňa ortodoxne opojná atmosféra, ktorú Gray podfarbil jednak dobovou hudbou, jednak množstvom citlivo použitých spomalených záberov, či režisérsky výborne zvládnutými scénami, z ktorých vyniká najmä skľučujúca naháňačka v lejaku. Druhá polovica filmu sa, bohužiaľ, nesie v schematickom duchu a vlastne iba omieľa postupy, ktoré sme už veľakrát videli. Konečné vyvrcholenie pôsobí príliš banálne na to, aby sme v tomto prípade mohli hovoriť o výraznom autorskom vklade. Navyše Gray postupom času upúšťa z dusnej atmosféry hroziaceho nebezpečenstva, a čo je ešte horšie, z rúk sa mu vymyká aj „feeling“ osemdesiatych rokov (žeby tlak produkcie?). Na konci filmu som mal jednoducho pocit, že sme opäť v roku 2008.

Noc patrí nám  (We Own the Night, 2007)

Noc patrí nám je mierne nadpriemernou kriminálkou, ktorá mohla dopadnúť aj výborne, no trpí svojou vlastnou schizofréniou. Nie je mi celkom jasné, či chcela byť poctivou a dusnou kriminálkou alebo patetickou drámou o názorovo rozpoltených súrodencoch s morálnym ponaučením na záver.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Columbia Pictures

Odporúčané články

Kniha prežitia (Book of Eli)

Kniha prežitia (Book of Eli)

Budúcnosť americkej krajiny, ktorú nám ponúka film Kniha prežitia od režisérskeho dua, Alberta a Allena Hughesových, nevyzerá príliš...