Láska v čase cholery (Love in the Time of Cholera)
Ako dlho je človek ochotný čakať na lásku? Florentino Ariza (Javier Bardem) je ochotný čakať na milovanú Ferminu (Giovanna Mezzogiorno) hoci aj celé polstoročie. Nečaká síce práve najčestnejším spôsobom, no oddanosť voči jeho „korunovanej bohyni“ sa mu uprieť nedá. Keď zvony katedrály ohlasujú smrť doktora Juvenala Urbina, Florentinovi sa ponúka možnosť naplniť zmysel jeho života.
Mike Nevell prichádza po nie príliš vydarenej realizácii potterovskej Ohnivej čaše s ďalšou, tentoraz vážnejšou látkou. Láska v čase cholery je adaptáciou rovnomenného románu majstra magického realizmu Gabriela Garcíu Márqueza. Román zachytáva život zamilovaného Florentina na pozadí historických udalostí, ktoré viac či menej ovplyvňovali osud kolumbijskej Cartageny.
Treba povedať, že sa Nevell venuje predovšetkým láske a sexu. Historický vývoj Kolumbie (vojna, cholera) je tu len odtienkom, ktorý z času na čas vyletí do popredia, ale v podstate zostáva permanentne druhoradou záležitosťou. Cholera ako taká sa tu objavuje sporadicky, no v konečnom dôsledku má pre hlavných hrdinov osudový význam. Najviac priestoru v scenári dostáva Florentino a jeho rozjímanie o láske a jej hodnotách. Nevell sa občas zbytočne necháva zviesť na dráhu zbytočne melancholického pozorovania Florentinovej osobnostnej premeny, za ktorou sa skrýva sukničkárstvo a lá Casanova. Film navodzuje svojou clivotou dojem, že sukničkárstvo je v podstate pochopiteľné a „in“, najmä vtedy, ak má byť nástrojom na vyliečenie sa z nešťastnej lásky.
Silnou zbraňou Lásky v čase cholery mohla byť atmosféra latinskej Ameriky. Kolumbijská exotika a čarovný soundtrack, aj s príspevkom kolumbijskej speváčky Shakiry, však na všetko nestačia. Dobre zvládnutú atmosféru filmu naštrbuje najmä pôvodné anglické znenie. Je zrejmé, že niektorí herci pre svoju nepresvedčivú angličtinu na pľaci doslova trpia. Má to však aj výhody. I menej pokročilý angličtinár si totiž pohodlne vystačí bez čítania titulkov.
Mimochodom, herecké výkony nie sú nijak extra príťažlivé. Množstvo hercov svoje úlohy teatrálne prehráva. Najväčšou (a vlastne jedinou) hviezdou filmu je Javier Bardem, ktorý v kinách nedávno fenomenálne stvárnil cynického zabijaka v Oscarmi ovenčenom snímku bratov Coenovcov, vo filme Táto krajina nie je pre starých. Láska v čase cholery ponúka Bardemovi možnosť vžiť sa zhruba do štyridsiatich rokov hlavnej postavy, mladého Floretina totiž hrá málo známy španielsky herec Unax Ugalde. Ani Bardem však nedokáže herecký aparát vytrhnúť s letargie, do ktorej sám upadá ako deduško na pokraji smrti.
Dobrý komerčný film potrebuje kvalitný príbeh podporovaný kvalitným scenárom. Ak si vezmeme do úvahy, že jediným, až prehnane opakovaným motívom filmu je Florentinova láska, tak je toho na 140 minút sakramentsky málo. Hlavný hrdina si zo života robí denník sukničkára a zastaví sa až na čísle 622, čo je síce bravúrny výkon, no povedzme si na rovinu, že je z pohľadu diváka rovnako príťažlivý ako stereotypný. Najmä ak nám ho Nevell ponúka bez zanietenia pre filmovú réžiu. Stereotyp a absencia silných scén však v konečnom dôsledku film posilňuje aspoň v rovine jeho celistvosti. Síce si poviete, že film ako taký bol o ničom, no napriek tomu je kompaktný a ozvláštnený magickým koncom, ktorý minimálne svojou atmosférou jasne prevyšuje 120 predošlých minút.
Existuje skupina filmových adaptácií, z ktorých si divák odnáša túžbu prečítať si literárne dielo, na podklade ktorého daný film vznikol. Keby som nepoznal Márqezovu tvorbu, po tomto filme by som na ňu pravdepodobne nikdy nesiahol. Láska v čase cholery je príjemný film s ľahko nadpriemernou atmosférou, ťažkopádnymi hercami a epicky plytkým, no hodnotovo magickým posolstvom o láske na večnosť.
