Veľký bonviván Hugo Haas

5.6.2008|Jozef Rigo|
Veľký bonviván Hugo Haas

(18.2.1901, Brno, Československo - 1.12.1968, Viedeň, Rakúsko)

„Haas bol  veľmi zábavný spoločník a vyložene posteľový typ. Nikdy sa tým nechválil, skôr ironizoval...Raz o piatej hodine popoludní sme skončili s Haasom písanie a on sa začal prezliekať do pyžama. Pýtam som sa ho, čí mu nie je dobre, že ide spať. Odpovedal mi: ´Ale nie, mám rande.´ Čudoval som sa ako bude prijímať slečnu v pyžame a on mi to vysvetlil: ´Viete, ja sa hrozne nerád pred ženami vyzliekam. Tak budem už v posteli, ako že som trochu chorý a vyzliekať sa bude ona!“ spomína režisér Otakar Vávra.

Hugo Haas bol hercom, scenáristom a režisérom. Žil mnoho divadelných a filmových životov. Okrem toho dva skutočné. Ten prvý vo vlasti a ten druhý ďaleko od nej. Hoci Haas pochádzal z Brna, jeho domovom bola Praha kam na sklonku svojho života po návrate z emigrácie žil.Emigroval do Viedne, tak ako jeho niekdajšia herecká kolegyňa Lída Baaraová.

Roku 1925 ho po účinkovaní v brnenskej mestskej činohre a hosťovaní v Ostrave angažoval jeden z popredných českých divadelníkov Jaroslav Kvapil do Městského divadla na Královských Vinohohradoch v Prahe. Po štyroch rokoch Hugo Haas prešiel do Národného divadla, kde stvárňoval charakterové i komické úlohy. V národnom divadle zotrvával až do svojho núteného odchodu do emigrácie roku 1939.

Prvé filmové úlohy dostal Haas v troch nemých filmoch. Potom hral v zvukovom filme Když struny lkají /1930/, ale až rola Richarda Načeradca vo filme Muži v ofsajde /1931/ mu poskytla príležitosť naplno rozvinúť komický talent. Haasov vstup na filmové plátno bol skutočne triumfálny, Muži v ofsajde sa stali jedným z najúspešnejších veselohier sezóny. Len v pražských kinách sa hral celkom 12 týždňov. Podobnú výhru oslávil o rok skôr aj Vlasta Burian s filmom C. a k. poľný maršálek, čo nebola len zhoda okolností – obaja herci totiž potrebovali ako nevyhnutný vyjadrovací prostriedok „slovo“, ktoré im nemý film nemohol poskytnúť. Haas bol typickým asimilovaným židom, ktorý splynul s českým prostredím, mohol naviac v prípade židovského obchodníka pána Načeradca vložiť do postavy aj seba samého. Valéria Sochorovská o tom v haasovskej monografii píše: „V tejto postave ožila  celá galéria predkov, z ktorých otec je na poprednom mieste. Haas nikdy svoj židovský pôvod neuplatňoval, ani sa za neho nehanbil. Jeho dedko bol Čech, otec bol Čech, asimilácia rodín pokročila natoľko, že sa Hugo ani nemecky nenaučil. Necítil potrebu, ako u ostatných Židov po prvej svetovej vojne. V tom bol spriaznený predovšetkým s Karlom Poláčkom a tiež s jeho postavami.“

To, čo sa objavovalo po troškách v rôznych divadelných úlohách, čo občas tlmil, inokedy naznačoval, sa v tejto postave prevalilo. Človiečik, čo by muche neublížil, trochu prchký a náladový, trochu hypochonder, s dušou na dlani, sa stal pojmom. Jeho interpretovi ukázal smer i metódu ďalšej práce.
Hugo Haas cez Načeradca našiel sám seba. Už pri práci na tejto postave pochopil obrovské možnosti filmového herectva a vycítil, že kamera potrebuje civilný, nefalšovaný, prostý prejav.

Haas už mal v tej dobe za sebou slušnú hereckú skúsenosť, predovšetkým z Divadla na Vinohradoch, kam prešiel v roku 1925 po angažmá v Olomouci, Ostrave a rodnom Brne. Zatiaľčo v divadle hral salónnych milovníkov, vo filmoch sa objavoval v komédiach. Pred kamerou v roku 1930 sa znovu postavil u Poláčka.  
Nasledoval film za filmom, ale až spolupráca s režisérom Martinom Fričom dala Haasovi možnosť nesmierne citlivo stvárniť rôzne postavy. Hral vo veselohre Život je pes /1933/, v komédii Mazlíček /1934/, v prepise divadelnej hry F.X.Svobodu Posledný muž /1934/, kde vytvoril tragikomickú postavu Kohouta, v bláznivej komédii o zámene röntgenových snímok Nech žije nebožtík! /1935/, vo fraške Dobrodinec chudobných psov, ktorá sa z distribučných dôvodov uvádzala pod názvom Ulička v ráji /1936/, vo veselohre Mravnosť nadovšetko /1937/ a podobne.
V polovici 30.rokov vystúpila Haasova popularita k vrcholu, krátko bol dokonca komikom číslo jedna, predbehol i Vlastu Buriana, ktorý vtedy dočasne obmedzoval svoje filmové vystupovanie. Spolupracoval s mnohými významnými režisérmi: Svatoplukom Innemannom, Vladimírom Slavínským, Miroslavom Cikánom, Otakarom Vávrom a  Martinom Fričom.

Takmer pri všetkých z týchto filmov Hugo Haas spolupracoval aj ako scenárista. Jeho zásluhou majú filmy dramatickú výstavbu príbehu a oplývajú množstvom komických zápletiek. Hugo Haas hral aj vo filmoch iných režisérov, napíklad Vladimíra Slavínského: Okienko /1933/, Madla z teheľny /1933/, Jej lekár /1933/. Spolupracoval tiež s Miroslavom Cikánom: Dom na predmestí /1933/, Svet, kde sa žobre /1938/ a Andulka vyhrala /1938/.
Vtedy 30 ročný Haas, ktorého kolegyňa Andula Sedláčková charakterizovala ako mužného a dokonalého gentlemana, elegantného a dvorného krásavca. Ale osud mu doprial aj vziať na seba masku 45 ročného, usadeného a nemotorného tatínka, ktorý sa permanentne sťažoval na všetko. Napíklad v komédiach Mravnosť nadovšetko či Posledný muž.

Vedľa tatíkovských postáv stelesňoval Haas často aj milovníkov,  udalosti poprepletané do tej doby, kým neskončí šťastne pri svadobnom oltári /Jedenáste prikázanie, Nech žije nebožtík, Andula vyhrala/. Bol samozrejme aj inteligentom s akademickým vzdelaním /Okienko, Mazlíček/, poprípade  ušľachtilým boháčom /Madla z teheľny, Traja muži v snehu/, ktorých dovedie zhoda nečakaných okolností k životnému šťastiu a harmónii.
Haas na seba vo filmoch bral mnoho vonkajších podôb a masiek, účesom, fúzami a oblečením podstatne menil vzhľad, ale jeho hrdinovia boli vždy podmienení hercovým prejavom.

Haasovský humor je suchý, vtipy sú namiesto efektných poínt „skrývané“. Haas sa nikdy netajil  tým, že si upravoval svoje dialógy, pridával k nim vlastné príhovory a postavu modeloval podľa svojho názoru. Rovnako ako Burianovi bola aj Haasovi občas vyčítaná šablónovitosť postáv, na rozdiel od Buriana, ktorý svojmu typu zostal verný až do konca, Haas nezmeravel. Už Haasova spolupráca na scenároch s Martinom Fričom, neskôr jeho spolurežírovanie úspešného filmu Velbloud uchem jehly /1936/ s Otakarom Vávrom naznačovali túžbu tohto tvorcu: samostatne režírovať. Mimochodom za úlohu starého domovníka Peštu vo filme Velbloud uchem jehly dostal Haas v roku 1937 štátnu cenu. Ako režisér nakrútil Hugo Haas doma tri filmy: Kvočna /1937/, Biela nemoc /1937/ a Čo sa šepká /1938/. Predlohou pre Bielu nemoc bola Čapkova aktuálna politická hra. Haas si v tomto filme zahral aj hlavnú rolu. Dielo malo hlboké humanistické poslanie práve v čase silnejúceho fašizmu. Tvorca vtedy ešte netušil, že o rok bude musieť rozohrať svoju veľkú osobnú rolu – po vstupe hitlerovcov do Prahy emigrovať.

Hugo Haas s Adinou Mandlovou
Hugo Haas s Adinou Mandlovou

V emigrácii sa Haasovi začal druhý život. Cez Paríž a Lisabon sa dostal spolu s manželkou Máriou Bibíkovou do Spojených štátov. Po zvládnutí jazyka sa pokúšal uplatniť na rôznych divadelných scénach, usiloval sa presadiť vo filme v Hollywoode, ale dostával iba malé epizódne úlohy. Väčšiu príležitosť mu až v roku 1945 poskytol český režisér pracujúci v Hollywoode Gustav Machatý v kriminálnom filme Žiarlivosť /1945/. Haas tu hral českého priateľa hlavného hrdinu. Medzi najpôsobivejšie patrí scéna, keď Haas otrasený smrťou priateľa spomína v ošarpanej izbietke kdesi v Amerike na svoj domov.

Hugo Haas naďalej hral väčšie i menšie úlohy vo filmoch rôznych režisérov. Roku 1951 sa pokúsil vo vlastnej réžii i produkcii o filmový prepis románu Josefa Koptu Hliadač č.47 pod názvom Sebranec /Pick Up/. Hral tu aj hlavnú rolu ohluchnutého železničiara zamilovaného do mladej dievčiny, ktorá ho podvádzala. Film mal u divákov úspech a posmelený Haas nakrúcal ďalšie filmy. Boli to však len nepatrné obmeny jednej témy – starnúci muž sa zamiluje do mladej ženy – záujem o ne rokmi upadol.

Haasova komediálna tvorba sa uzavrela s odchodom z Československa – v cudzom prostredí, bez styku s rodným jazykom, ktorý v jeho komike hrala výzmanú rolu, už pre neho nebolo miesto. Pridali sa i útrapy a ťažkosti emigranta, príznaky chorôb, strata blízkych príbuzných, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch.
Haas roku 1960 definitívne opustil Spojené štáty a natrvalo sa usadil vo Viedni do konca svojho života. Spoločne s Vlastou BurianomOldřichom Novým tvorí Haas veľkú trojicu predvojnových filmových komikov, ktorú dopĺňa ešte dvojica Voskovec+Werich. Jeho humor bol zrozumiteľný a ľahko pochopiteľný, bol založený na intelekte a vkusných vtipoch. Divák sa nemusel hurónsky smieť, ale skôr sa usmieval Haasovským duchaplnostiam, slovným a myšlienkovým nuansám. Haasovým prínosom bolo aj to, že typicky českého malomeštiaka ukázal v jeho smiešnej podobe ako karikatúru, a ani sa mu zároveň kruto nevysmieval a nerobil ho trápnym.

O Haasovej veľkosti svedčí aj to, aká krátka doba mu stačila, aby posunul českú veselohru dopredu! Púhych osem rokov medzi rokmi 1931 až 1938. Jeho odchod nebol len individuálnym odchodom nadaného herca, autora, režiséra, bol aj súčasťou skonu jednej plodnej kultúrnospoločenskej éry, súčasťou konca koexistencie českého, nemeckého a židovského živla. Nacistom sa síce nepodarilo Haasa fyzicky zlikvidovať,avšak jeho existenciu v českom umení ukončili násilne a definitívne; vtedy pretrhnutú niť už nebolo možné neskôr nadviazať.

Jeho ďalšie komediálne role:
Jedenáste prikázanie /1925/, J.K.Tyl /1925/, Kariéra Pavla Čamrdu /1931/, Obrátenie Ferdyša Pištoru /1931/, Dobrý vojak Švejk /1931/, Načeradec, kráľ kibicov /1932/, Sestra Angelika /1932/, Zapadlí vlastenci /1932/, Švadlenka /1936/, Traja muži v snehu /1936/, Dievčatá, nedajte sa! /1937/.

Jeho filmy nakrútené v USA :
Dni slávy /Days of Glory, 1943/, Pani Parkingtonová /Mrs.Parkington, 1944/, Princezná a pirát /Princess and the Pirate, 1944/, Podivný prípad /Strange Affair, 1944/, Zvon pre Adano /A Bell for Adano, 1945/, Dakota /1945/, Žiarlivosť /Jealousy, 1945/, Prázdniny v Mexiku /Holiday in Mexico, 1946/, Fiesta /1947/, Foxovia z Harrowu /Foxes of Harrow, 1947/, Merton od filmu /Merton of the Movies, 1947/, Kasba /Casbah, 1948/, Vendetta /1949/, Doly kráľa Šalamúna /King Solomon´s Mines, 1950/, Únik /Escape, 1952/, Doznanie jedného dievčaťa /One Girl´s Confession, 1953/, Zadržte zajtrajšok /Hold Back Tomorrow, 1955/, Na pokraji pekla /Edge of Hell, 1956/, Lizzie /1957/, Zrodená na lásku / Born to be Loved, 1959/, Pianola Story /1965/.

V Rakúsku :

Sused /Der Nachbar, 1966/, Bláznivý nápad /Verruckt, 1967/. Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...